Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

O pestovaní, zbere, sušení a spracovaní liečivých rastlín v skratke

Pestovanie liečivých rastlín a ich využívanie nielen v terapii, či prevencii rôznych ochorení  sa v aj v súčasnosti teší veľkému záujmu a dalo by sa povedať, že jeho popularita stále narastá. Liečivé rastliny, ich pestovanie a zber majú bohatú minulosť, ale spôsob i formy, v ktorých sa využívajú sa v priebehu obdobia zmenili. Je to najmä sústavným zhromažďovaním poznatkov o fyziológii a účinných látkach liečivých rastlín, na ktorých izolácii sa podieľali najmä farmaceuti. Zber v prírode nezaručuje dostatočný prísun kvalitného materiálu, ktorý by zaručil dostatočný fyziologický efekt, preto sa odporúča pestovať liečivé rastliny v záhradách a vytvoriť im najvhodnejšie podmienky pre rast.

Pri pestovaní, zbere, sušení a spracovaní liečivých rastlín je potrebné dodržiavať určité postupy a brať do úvahy vonkajšie faktory ovplyvňujúce rast a vývoj liečivých rastlín, ako aj kvalitu finálnej drogy.

Pestovanie

Rastlina vytvára s okolím jednotný celok a toto okolie ovplyvňuje jej rast a vývoj. Faktory, ktoré rast a vývoj ovplyvňujú sú klimatické, pôdne, topografické (reliéf) a biotické (vplyv živočíchov a iných rastlín). Klimatické faktory sú dané zemepisným určením miesta a nadmorskou výškou, pričom najdôležitejšie sú energetické faktory – svetlo a teplo. Klimatické faktory súčasne ovplyvňujú faktory pôdne a podobne aj topografické a biotické. Ak si to rastlina pre rast vyžaduje, je potrebné do pôdy dodať správne množstvá živín, makroelementy (dusík, fosfor, vápnik, draslík) a mikroelementy (meď, zinok, bór a i.).

Pôda musí byť spracovaná vhodným náradím (pooraná, povalcovaná, pohnojená). Zvyčajne sa výsadba robí do radov, ktoré  sú od seba v odstupe, pôda musí byť dostatočne vlhká. Liečivé rastliny sa rozmnožujú prostredníctvom semien alebo vegetatívne. Prvým predpokladom úspešnej úrody zo semien je správna voľba osiva šľachtených kultivarov, u ktorých je predpoklad vysokého obsahu účinných látok.  Niektoré liečivé rastliny sa zásadne rozmnožujú vegetatívne odrezkami, podzemkami, poplazmi, výhonkami, delením, koreňovými púčikmi, cibuľami. Jednou z najznámejších liečivých rastlín, ktorá netvorí semená a rozmnožuje sa výhradne vegetatívne je mäta pieporná/máta peprná (Mentha piperita, Lamiaceae).  Intenzívne zavlažovanie, odburinenie, prihnojovanie a pikírovanie je súčasťou starostlivosti o porast.

Tabuľka 1: Vybrané liečivé rastliny z pohľadu pestovania

Názov rastliny

Spôsob rozmnožovania

Podnebie a pôda

Pestovanie

Bazalka pravá

Bazalka pravá

Ocimum basilicum

Lamiaceae

 

semená

teplé oblasti, hlboká,výživná,  piesočnatá pôda

-klíčenie 8 až 14 dní (marec-apríl), presádzanie priesad po jarných mrazoch (po 15.máji)
-citlivá na mráz

Saturejka záhradná

Saturejka zahradní

Satureja hortensis

Lamiaceae

 

semená

teplé i stredné oblasti, pôda humusová, dobre spracovaná

-predpestovaním priesad v parenisku 
-výsadba priesad po 4-5 ks po 15. máji

Fenykel obyčajný

Fenykl obecný

Foeniculum vulgare

Apiaceae

semená

slnečné a teplé oblasti 
pôda výživná, hlboko spracovaná, vápenatá

-seje sa priamo na záhon začiatkom apríla
-riadky 50 až 70 cm

Echinacea purpurová

Třapatka nachová

Echinacea purpurea

Asteraceae

 

semená

nenáročná na podnebie a stanovisko, humusové pôdy s dostatkom živín

výsev semien priamo na stanovisko, lepšie predpestovaním priesad

Levanduľa úzkolistá

Levandule lékařská

Lavandula angustifolia

Lamiaceae

 

semená

- teplomilná rastlina

- vymŕza 
-pôda ľahšia humusová, vápenatá

-predpestovanie priesady v parenisku,
-výsadba priesad z pareniska v druhom roku (apríl)

Mäta pieporná

Máta peprná

Mentha piperita

Lamiaceae

 

výlučne vegetatívne

-teplé, vlhkejšie podnebie, mierne zatienené 
-pôda bohatá na živiny

koreňové výbežky, alebo zakorenené odrezky sa vysádzajú na jeseň (september) 
alebo na jar (marec - apríl)

Nechtík lekársky

Měsíček lékařský

Calendula officinalis

Asteraceae

 

semená

nenáročný na podnebie, 
vzdušné, svetlé stanovištia

výsev priamo na záhon v marci až apríli 

Repík lekársky

Řepík lékařský

Agrimonia eupatoria

Rosaceae

 

semená

teplo a suchomilná rastlina, ľahšia až stredná, hlinito-piesočnatá pôda

predpestovaním priesady zo semena (24 hodín máčať vo vlažnej vode) 
-v druhom vegetačnom roku sa priesady rozsadia

Šalvia lekárska

Šalvěj lékařská

Salvia officinalis

Lamiaceae

 

semená aj vegetatívne

teplomilná rastlina, 
suchšie, vápenaté pôdy bohaté na živiny

priamy výsev na stanovisko (apríl - máj)

Valeriána lekárska

Kozlík lékařský

Valeriana officinalis

Valerianaceae

 

semená

vlhkomilná rastlina 
-pôda ľahká, humusová, piesočnato-hlinitá

výsev na jeseň (september), alebo na jar (február - marec) 

Vŕbovka malokvetá

Vrbovka malokvětá

Epilobium parviflorum

Oenotheraceae

 

semená

nie je náročná na podnebie , pôdy s dostatočným množstvom živín, vápenaté, humusové

-predpestovaním priesad (marec - apríl)

Yzop lekársky

Yzop lékařský

Hyssopus officinalis

Lamiaceae

 

semená aj vegetatívne

-teplejšie, slnečné polohy , stredné pôdy, ľahšie a vápenaté

predpestovanie priesad v parenisku (marec - apríl) 

(zdroj: http://www.veronica.host.sk/fytoterapia/pest_lr.htm)

Zber

Liečivé rastliny sa zbierajú vo vhodnom čase roka a za určitých vhodných podmienok. Jedným z najdôležitejších kritérií pre zber liečivých rastlín je suché počasie. Každú rastlinu je dôležité zbierať v súlade s jej špecifickými vlastnosťami, v závislosti od počasia a času (roku, ročného obdobia, mesiaca, či hodiny). Sú rastliny, ktorých zber sa odporúča robiť zásadne v dopoludňajších hodinách a naopak rastliny, u ktorých sa preferuje zber poobede alebo večer. Vychádza sa pritom z predpokladaného maximálneho zastúpenia účinných látok v určitej hodine. Pri väčšine rastlín je doba zberu závislá aj na vytváraní a vývoji niektorých rastlinných orgánov. Rozhodujúci je obsah účinných látok, ktorým sa vyznačujú jednotlivé orgány, alebo celá rastlina. Väčšinou sa v literatúre uvádza, kedy je pre určitú rastlinu najvhodnejšie obdobie na zber. Tam, kde to nie je presne určené, dá sa riadiť všeobecne platnými zásadami. Podzemky, korene, cibule a hľuzy sa zbierajú pred obdobím oddychu t.j. na jeseň (napr. valeriána, sladkovka, ibiš). Vňate (napr. ľubovník, repík, materina dúška) sa zbierajú v období, kedy ešte nie sú prítomné žltnúce listy, alebo zdrevnatené časti. Poškodené listy, alebo stonky sa z vňate odstránia. Listy by mali byť v čase zberu dostatočne vyvinuté a prirodzene sfarbené (bez hrdze a škodcov). Listy rastlín s obsahom silíc (napr. medovka, mäta, šalvia) sa zvyčajne zbierajú tesne pred kvitnutím rastliny, alebo na začiatku kvitnutia. Aby nedochádzalo k odparovaniu silice, odporúča sa robiť zber za podmračného počasia. Väčšinou sa zbiera celá vňať a listy sa oddelia po usušení rastliny. Kvety (napr. nechtík, rumanček, slez, ibiš, levanduľa) sa odporúča zbierať v dobe kvitnutia, alebo tesne pred úplným rozkvitnutím. Nie však pri vädnutí alebo odkvitnutí rastliny. Zber kvetov si vyžaduje slnečné a suché počasie. Zber semien (napr. ľan, pupalka) a plodov (napr. brusnice, čučoriedky, fenikel, aníz, koriander) sa odporúča robiť v ranných hodinách. Po odtrhnutí rastliny, v nej začnú prebiehať procesy, ktoré musia byť usmernené, aby sa zachoval obsah účinných látok a s ním spojený najpriaznivejší účinok. Dôležitý je rýchly transport do miesta spracovania.

Ak si však rastliny chcete zbierať sami, najdôležitejšia je správna identifikácia rastliny, aby nedošlo k zámene, ktorá by mohla mať v určitých prípadoch aj fatálne následky.

Sušenie

Po nazbieraní rastliny je dôležitý proces sušenia, pri ktorom treba dbať na to, aby sa zabránilo kontaminácii nazbieraného rastlinného materiálu mikroorganizmami. Rastliny možno konzervovať rôznymi spôsobmi, najbežnejším je však sušenie, pri ktorom sa rastlina zbavuje prebytočnej vody. Tento spôsob môže dokonca umocňovať liečivý účinok niektorých rastlín. Dôležité je rastliny usušiť správne, aby si zachovali prevažnú časť obsiahnutých účinných látok a pôvodný vzhľad. Rastlinný materiál sa suší v tenkých vrstvách, dostatočne rozložený, vo vetraných miestnostiach, chránený pred svetlom a vysokou vlhkosťou. Doba sušenia sa rôzni v závislosti od toho, o akú rastlinu ide. Vo všeobecnosti, napríklad kvety potrebujú na usušenie 3 – 8 dní, listy 3 – 6 dní, ak rastliny obsahujú sliz, tak sa čas sušenia predĺži aj o 2 – 5 dní a pod. Pri správne prevedenom sušení si rastlina zachováva pôvodný vzhľad i farbu.

Skladovanie

Usušené rastliny treba uskladniť opatrne, aby ste ich nepolámali alebo nepodrvili, pretože na každom zlomenom mieste sa účinné látky strácajú. Na uskladnenie je vhodná tmavá sklenená alebo porcelánová nádoba, drevená skrinka, vhodné je aj ľanové vrecúško alebo povoskované papierové vrecko. Skladovacie priestory musia byť dostatočne suché, vzdušné (s možnosťou vetrania), bezprašné, chladnejšie (5 – 15 °C) s málo kolísajúcou teplotou a vlhkosťou vzduchu 65 %. Rastliny v nich uskladnené musia byť chránené pred svetlom a škodcami.

Spracovanie

Liečivé rastliny sa môžu spracovávať do rôznych foriem:

Zápar

Najbežnejším a najjednoduchším spôsobom užívania liečivých rastlín je príprava záparu. Princípom je prienik účinných látok z vysušenej rastliny (drogy) do horúcej vody. Takto sa najbežnejšie používajú listy, vňate, kvety. Zápary sa pripravujú zaliatím drogy vriacou vodou (100 °C). Tá sa nechá lúhovať 15 min.

Odvar

Pripravuje sa najčastejšie z kôry, koreňov, alebo stoniek, ktoré si vyžadujú dlhšiu dobu lúhovania. V procese odvaru prebieha dlhšia extrakcia účinných látok do vody. Odvar sa pripraví varením drogy vo vode 10-20 min.

Tinktúra

Príprava tinktúry je veľmi bežná a obľúbená forma extrakcie liečivých rastlín. Najbežnejší spôsob prípravy tinktúr  je macerácia drogy v alkohole za studena 1 až 2 týždne, najčastejšie v pomere 1:5. Výhodou tinktúr je ich stálosť a vysoký obsah účinných látok.

Sirup

Pripravujú sa často u drog obsahujúcich účinné látky s antitusickým (proti kašľu), resp. expektoračným (na vykašliavanie) účinkom. Najbežnejšia je príprava jednoduchého sirupu (Sirupus simplex): Pripraví sa rozpustením cukru (sacharózy) v zápare alebo odvare za stáleho miešania pri teplote 60 °C. Roztok sa krátko povarí a odstráni sa vzniknutá pena.  Následne sa roztok doplní vlažnou vodou na pôvodný objem a za tepla sa sfiltruje.

Z ďalších možností využitia liečivých rastlín možno spomenúť prípravu kapsúl, krémov, mastí, obkladov, či náplastí.

PharmDr. Silvia Fialová, PhD.

Home Archív Všetky čísla 2011 1/2011 O pestovaní, zbere, sušení a spracovaní liečivých rastlín v skratke