Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

V harmónii s prírodou – doma i v záhrade

Príroda vôkol nás už opäť ožíva. Inšpirujme sa aj my a prebuďme ducha i telo zo zimného driemania do plného činorodého života. Záhrada aj príroda nám vytvára tie najlepšie podmienky. Vážme si teda užitočné v prírode rastúce i záhradné rastliny a rozumne ich aj využívajme.

Nie je každý záhradkár, ale všetci máme možnosť využiť zadarmo plody skutočnej prírodnej biozáhrady. Teraz zjari nám ponúka množstvo „biozeleniny” bohatej na výživné, ochranné i chuťové látky v podstatne vyšších množstvách a bez chemikálií (ak ich zberáme v čistom prostredí) na rozdiel od rýchlenej zeleniny. Jedným z čiastkových kritérií úžitkovosti zeleniny je obsah vitamínu C, ale aj ďalších vitamínov, minerálov, biologicky aktívnych látok, chlorofylu, biologicky aktívnej vody a enzýmov, ktoré sú v každej z nich zastúpené naozaj bohato. To že majú výraznejšiu, originálnejšiu chuť svedčí o ich prírodnom a zdravšom charaktere a ich občas horkastá chuť spôsobená obsahom horčín je zdraviu prospešná a zdokonaľuje naše trávenie. Môžeme ich konzumovať priamo alebo vo forme šalátov, či „živých” polievok, alebo ako prídavok do omáčok, nátierok spočiatku len ako korenie a keď si na chuť zvykneme tak aj samostatne.

K týmto zdravým rastlinám (pre niekoho burinám) patrí napríklad sedmokráska obsahuje 32 mg% vitamínu C, púpava 43, materina dúška 50, štiav 55, kyslička 80, medovka 90, pŕhľava 105, hviezdica prostredná (kuračka) 110, jahodové listy 200, alchemilka 210, ďatelina lúčna 215, merlíkloboda 250, nátržník husí 36O, prvosienka jarná 410 mg% vitamínu C. Ďalej môžeme podobne využiť aj cesnak medvedí, cesnačku, skorocel, koziu nohu hostcovú, čakanku, hluchavky, stavikrv vtačí, vŕbku úzkolistú, fialky, popenec brečťanovitý, trebuľku, rebríček. Pre porovnanie s našimi bežnými zeleninovými donátormi vitamínu C možno povedať, že čerstvo odrezaný hlávkový šalát má 10 mg% vitamínu C ktorého  obsah z hodiny na hodinu rýchle klesá, jabĺčka majú 7 – 10 mg%, citróny 35 – 40 mg% vitamínu C. Takže vážení záhradkári: Neničte burinu, radšej ju zjedzte a budete dlho mladí a zdraví!

Pestovateľ sa zvyčajne sústredí na vypestovanie záhradných bioproduktov, teda zdravých nechemizovaných plodín s vedomím, že už týmto krokom urobil pre svoje zdravie všetko čo len mohol. Ale naozaj urobil všetko? Áno, ale iba v tom prípade, ak svoju zdravú úrodu priam „zaživa spasie“. Ak ju však strčí do hrnca či na panvicu a teplom umŕtvi, zničí viac ako polovicu hodnoty svojej pestovateľskej námahy. Enzýmy ktoré vo všetkých živých organizmoch, teda aj v rastlinách aj v nás, predstavujú sám život sa zničia už pri teplote 50 ?C. Ak chceme neživú stravu aj stráviť a v našom tele zužitkovať ? musíme ju najprv znovu vlastnými enzýmami oživiť. Plytváme tak jedným z najcennejších produktov nášho organizmu, a tým ochudobňujeme telo o nenahraditeľných „robotníkov“ nášho rastu, imunity, regenerácie, intelektu, citu, dlhej mladosti, krásy, zdravia...pretože všetko dobré v našom organizme realizujú práve tieto neúnavné enzýmy, títo mikroskopickí realizátori nášho života.

A ešte jeden dôvetok. Hlceme vitamíny vo forme piluliek pre zdravie, napríklad aj preto, že sú to antioxidanty, zhášače radikálov a ani si neuvedomujeme že sú to vlastne (spolu s niektorými stopovými prvkami) aj koenzýmy, teda látky viazané na originálne bielkoviny a spolutvoriace enzýmy. Takže na jednej strane pomáhame tvoriť nášmu telu enzýmy, ale na druhej strane už hotové enzýmy z prírody ničíme a ochudobňujeme tak naše telo o intenzívne stimulátory života.

Exogénne prijímané enzýmy v strave, obohatené ešte aj o enzýmy zo slín pri dobrom žuvaní potravín, výrazne natrávia už v ústach a v hornej časti žalúdka prijatú stravu, a tým nám významne ušetria naše tráviace enzýmy a zdokonalia trávenie, čo zvýši jednak lepšie využitie prijatých potravín, ale súčasne tým zabránia aj nevhodnému rozmnožovaniu patologických baktérií v hrubom čreve, ktoré produkujú zdravie ohrozujúce toxíny.

Pre lepšie využitie zdraviu prospešného potenciálu rastlín je vhodné využiť aj zaujímavý princíp sebaobrany rastlín. V ich bunkách sú prítomné určité neaktívne látky, ktoré sa po narušení bunky takto uvoľnenými (inak sú blokované) enzýmami aktivujú a menia na vysoko účinné ochranné látky proti škodlivým činiteľom. Môžeme ich využiť ako substancie vhodné na prevenciu aj liečebne. Napríklad v brokolici prítomný glukozinolát glukorafanín je v neporušených bunkách neaktívny. Keď však, zdôrazňujem, surovú brokolicu rozhryzneme, porušíme bunky a uvoľníme tak katabolický enzým myrozinázu, ktorý glukorafanín premení na sulforafan ? vysokoúčinný ochranca DNA pred rakovinovým poškodením voľnými radikálmi a karcinogénmi. Podobne to funguje aj pri cesnaku, cibuli, chrene a prakticky všetkých rastlinách. Dôležité je jesť ich surové a dobre pohrýzť, pretože uvarením hoci aj v pare, zničíme aktivizujúce enzýmy. Okrem likvidácie enzýmov ničíme teplom aj ostatné biologicky aktívne látky v plodinách a neraz ich meníme na toxíny. Čím viac enzýmov spotrebujeme na trávenie a detoxikáciu, tým menej ich zostane na ostatné dôležité potreby tela a jeho ochranu. Ak teda chceme ísť životom zdravšou cestou, efektívnejšie realizujme prípravu jedál, aj samotné stravovanie. Jedzme postupne viac a viac surových plodov, aby boli nielen pochúťkou, ale aj silným stimulátorom zdravého života.

Pri novej výsadbe alebo pri preštepovaní čerešní by sme mali zvážiť, či ich chceme zberať celú čerešňovú sezónu, či ich chceme viac na jedenie, na zaváranie, ale musíme zvážiť aj klimatické, pôdne a priestorové podmienky záhrady. Čerešne sú relatívne teplomilným druhom nevhodným do mrazových dolín a do premokrených oblastí. Pôdy vyžadujú hlboké, skôr ľahšie hlinité až hlinotopiesčité s dobrým obsahom vápnika a nižšou hladinou spodnej vody. Majú obyčajne mohutnejšie koruny. Menšiu rastovú intenzitu a menšie koruny môžeme dosiahnuť, ak na podpník vtáčnice či mahalebky naočkujeme višňovú vložku dlhú asi 30 cm a potom pod korunou toto preštepíme danou odrodou čerešne. Tiež môžeme použiť špeciálne vyšľachtený podpník P – HL – A a zmenšiť tak objem koruny až o 50 %. Skorú plodnosť na menšej korune dosiahneme aj s podpníkom MH – KL – A. Podpník MH – KL – 1 zasa znáša aj ťažšie pôdy s vyššou hladinou spodnej vody. Môžeme však vysadiť aj klony klasických odrôd s kompaktnejšou korunou ako ,Napoleónová compact, Van compact, Stella compact, Lambert compact. Čerešne sú prevažne cudzoopelivé, preto je vhodné vysadiť viac odrôd, alebo ich naštepiť viac do jednej koruny. V kvete sú citlivé na jarné mrazíky a vážnym problémom je červivosť čerešní. Unikajú jej len najskoršie odrody. Nechemicky sa červivosti bránime vešaním lepivých žltých tabuliek na stromy na začiatku „zapaľovania“ sa čerešní. Pomáha tiež pokopanie a povápnenie pôdy páleným vápnom pod stromom, zber opadaných červivých plodov a ich likvidácia, ale pomôžu aj sliepky, ktoré v pôde prezimujúce larvy radi vyhrabávajú a konzumujú.

Čerešňové odrody podľa zberovej zrelosti (1. čerešňový týždeň sa rovná asi 1. týždňu júna) delíme na:

  • veľmi skoré (1. ? 2. čer. týždeň): srdcovky: Rýchlica nemecká, Winklerová skorá, Karešova, Gaštanka, polochrupky  Burlat, Seneca, Rivan.
  • stredne zrejúce (3. ? 4.čer.týždeň): chrupka Granát, polochrupky Troprichterova, Spitze Braune.
  • neskoré (5. ? 7. čer. týždeň): chrupky Germerdorfská, Schneiderova, Starking Hardy Giant, Van, Napoleónova, Kordia, Hedelfingenská, Hudson.

Čisté ovzdušie je dôležité nielen v našej záhradke, ale aj v byte. Obývacia izba je priestorom, v ktorom doma trávime svoje voľné chvíle s rodinou i priateľmi. Okrem pekného, príjemného a účelného zariadenia bytu by tu malo byť aj čisté a svieže ovzdušie. O to sa postaráme preventívne tým, že už pri výbere podlahovín, obkladov a nábytku vyberáme nielen podľa estetických, ale aj ekologických kritérií. Nábytok i podlahoviny by mali byť lepené a natreté zdraviu neškodnými látkami, ktoré do ovzdušia uvoľňujú čo najmenej prchavých látok, najmä jedovaté organické rozpúšťadlá ako benzén, formaldehyd, étery glykolu, toluén, xylén, amoniak. Pozor si treba dať aj na čistiace látky, ako tepovacie peny, leštiče, osviežovače vzduchu. Medzi nebezpečné látky vyskytujúce sa v  domácnosti treba zaradiť aj oxid uhoľnatý a dechty z kúrenia a fajčenia, tiež trichlóretylén uvoľňovaný z odevov po chemickom čistení. Ani pri najväčšej opatrnosti nie je možné sa celkom zbaviť týchto nebezpečných výparov, preto iste každý privíta účinnú pomoc vybraných bytových rastlín, ktoré vyčistia aj skrášlia ovzdušie obývačky. K rastlinám, ktoré sme uviedli v minulom čísle časopisu môžeme pridať ďalšie vysokoúčinné lapače nevhodných a nebezpečných pachov.

Medzi účinné absorbenty formaldehydu nachádzajúceho sa v lakoch, lepidlách, osviežovačoch vzduchu, sprejoch, odmasťovačoch patrí: fikus, filadendrón, dracena, areka, ďatlová palma, lopatkovec, vianočná hviezda.

ChryzantémovkaBenzén účinne odstraňujú najmä šeflera, svokrin jazyk, gerbera, chryzantéma, dracena Janet Craig.

Xylén absorbuje zasa dracena vonná, trichlóretylén dracena margináta a gerbera, oxid uhoľnatý zasa zelenec a potos, amoniak palmenka, elektrosmog kaktus Cereus peruvianus.

Filodendrón červený (Philodendron erubescens, Red Emerald) je krásna popínavá rastlina výborne pohlcuje formaldehyd, čiastočne aj trichlóretylén. Znáša i zatienené miestnosti, nemá rada plné slnko. Potrebuje teplotu 15 – 20 ?C, zavlažujeme ho, keď substrát vyschne do hĺbky 2 cm, rovnako v zime aj  v lete, kedy ho aj pravidelne prihnojujeme. Iné druhy filodendrónov sú ekologicky menej účinné, ale dekoračné. Nevhodné sú do detskej izby pretože ich miazga je zdraviu škodlivá.

Ďatlová palma (Phoenix roebelenii) výborne absorbuje formaldehyd i xylén. Vyžaduje plné slnko, ale adaptuje sa i na polotieň. Substrát by mal byť bohatý na humus. Pravidelne ju treba zalievať a v lete i hnojiť, lebo pochádza zo záplavových oblastí. Teplota nesmie klesnúť pod 13 ?C.

Svokrin jazyk (Sansevieria trifasciata) absorbuje trichlóretylén, benzén, xylén i formaldehyd stredno efektívne. Je to rastlina nenáročná na svetlo i ošetrovanie. V lete prihnojujeme, v zime opatrne zalievame. Znáša teploty 12 – 30 st. Celsia.

K ovocným ekologickým kríkom ktoré prakticky v bežných podmienkach nevyžadujú žiadnu chemickú ochranu patria i černice. V našej prírode sa zväčša vyskytujú veľmi pichľavé druhy, taká je aj naša pôvodná a úrodná odroda Wilsonova skorá. Dovezené zahraničné odrody sa popri dobrej odolnosti a bez tŕňov, čo je veľmi výhodné pri ošetrovaní aj pri zbere plodov. Sú to veľmi bujne rastúce odrody s výhonami dlhými aj 5 – 6 m a sú veľmi úrodné. Vyžadujú si oporu vo forme drôtenky alebo rebríčka. Majú dekoratívny list, takže pôsobia esteticky a môžeme ich využiť aj na tvorbu okrasných tunelov a stien alebo nimi zakryť nepekné stavby a priestory. Znášajú nízke teploty až mínus 25 ?C, vyžadujú teplejšie slnečné polohy, dostatok humusu a vlahy v pôde. Zber plodov musí byť pravidelný, aby sme predišli ich splesniveniu. Dobre sa množia potápaním výhonov a letným rezkovaním. Rastliny získané zo semien beztŕňových černíc sú však veľmi pichľavé. Každoročne odrezávame celé odrodené výhony a nové vyväzujeme na oporu.Nutričná hodnota veľmi chutných plodov je mimoriadne vysoká najmä z hľadiska obsahu látok ochranných a ako všetky modré a fialové plody sú aj dobrou prevenciou proti rakovine. Výbornou odrodou bez tŕňov je veľmi úrodná Thornfree zrejúca od polovice augusta. Trochu menej mrazuvzdorná, ale veľmi chutná a úrodná odroda s pekne vykrajovanými listami je Thornless Evergreen.

Tradičné záhradkárske práce sa opakujú, môžeme si však každý rok pridať a odskúšať niečo nové, k čomu sme sa doteraz ešte neodhodlali, ale pomôže nám to k dokonalejšiemu a efektívnejšiemu pestovaniu bez chémie. Môžeme si, napríklad založiť zvýšený záhon, aby sme sa nemuseli toľko zohýbať a súčasne využijeme aj teplo zo spodnej časti z rozkladajúcich sa rastlinných zvyškov. Po zbere úrody využijeme skompostovaný substrát na hnojenie ako výborný humus. Podobne funguje aj biohriadka. Na kompost môžeme vysadiť tekvice, uhorky, cukiny alebo využijeme stimulačný i ochranný vplyv zmiešaných zeleninových kultúr, či začneme včeláriť, aby sme lepším opelením získali bohatšiu úrodu, ale aj kvalitný a zdravý med, propolis i peľ. Nezabudnime tiež vysiať a vysadiť korenisté a liečivé bylinky.

Ing. Jaroslav Pížl

Home Archív Všetky čísla 2011 2/2011 V harmónii s prírodou – doma i v záhrade