Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Zbierame liečivé rastliny v lete

RNDr. D. Tekeľová, CSc.

Zbierame liečivé rastliny v lete

Leto je prirodzene najvhodnejším obdobím na zber liečivých rastlín. Jednoducho preto, lebo rastliny rastú a kvitnú predovšetkým v lete. V tomto období zbierame najmä nadzemné časti rastlín – vňať, listy a kvety.

Popísať všetky liečivé rastliny zbierané u nás v lete je prakticky nemožné, pretože Slovensko je vzhľadom na svoje klimatické podmienky bohatým zdrojom liečivých rastlín. A nielen rastlín rastúcich voľne v prírode, ale aj rastlín, ktoré u nás nie sú domáce, ale dajú sa dobre pestovať, či už veľkoplošne, alebo si ich pestujeme pre svoju potrebu v záhradkách. Často pestujeme aj rastliny pre nás nové, o ktorých veľa nevieme a nemáme informácie o tom, kedy a ako ich zbierať a sušiť. V takom prípade sa môžeme riadiť všeobecnými postupmi. Pre zber a sušenie platí niekoľko všeobecných zásad.

Vňate, teda nadzemné časti bylín zbierame v období pred kvetom, počas kvitnutia, ojedinele pri tvorbe plodov. Všeobecne možno odporučiť zber pri nástupe kvitnutia, keď sú výhonky rastlín dobre olistené, neobsahujú mnoho zdrevnatených stoniek a žltnúce listy. Rastliny zbierame za slnečného a suchého počasia ráno, resp. v dopoludňajších hodinách, keď už nie je na rastlinách rosa. Ak sa účinné látky nachádzajú najmä v kvetoch, odrezávame len kvitnúce vrcholky vňate, inak odrezávame vňať spravidla 20 – 30 cm dlhú, bez spodných zdrevnatených častí, ktoré drogu znehodnocujú. Len ojedinele sa zbiera vňať nekvitnúca – spomínali sme už pri jarných rastlinách pŕhľavu dvojdomú (kopřiva dvoudomá – Urtica dioica L.), ďalšou významnou rastlinou je šalvia lekárska. Z rastlín, z ktorých sa zbiera kvitnúca vňať (zbierajú sa voľne v prírode) môžeme spomenúť repík lekársky (řepík lékařský – Agrimonia eupatoria L.) s obsahom trieslovín a využitím ako adstringens pri zápaloch; prasličku roľnú (přeslička rolní – Equisetum arvense L.) s obsahom kyseliny kremičitej, flavonoidov a dusíkatých látok a využívanej ako diuretikum (močopudný prostriedok) pri ochoreniach močových ciest, v diuretických a antisklerotických čajovinách; ďalej ľubovník bodkovaný, stavikrv vtáčí (truskavec ptačí – Polygonum aviculare L.) – hojnú jednoročnú burinu poskytujúcu liekopisnú drogu s obsahom kyseliny kremičitej, flavonoidov a trieslovín a využívanú ako diuretikum, expektorans (uľahčuje vykašliavanie) a cholagogum (zvyšuje vylučovanie žlče do čreva); zlatobyľ obrovskú; dúšku materinu (mateřídouška úzkolistá – Thymus serpyllum L.) s obsahom silice (tymol), flavonoidov a trieslovín a využitím vnútorne pri zápaloch dýchacích ciest, zvonka pôsobí hyperemizujúco (prekvujúco), antibakteriálne, protizápalovo a dezodoračne.

Listy môžeme zbierať z bylín, ale aj z krov (malina, černica, hloh) a stromov (breza, orech). Ak nie je požadované inak, zbierajú sa mladé a nepoškodené listy a platí pre ne všetko to isté, čo pre vňate. Treba však brať do úvahy, napr. aj vek rastliny, ak ho poznáme (platí to predovšetkým pre pesto­vané rastliny). Napr. listy skorocelu kopijovitého (jitrocel kopinatý – Plantago lanceolata L.) sú najúčinnejšie pri zbere tesne pred kvetom pri staršej kultúre, pri jednoročných rastlinách sa zbiera prízemná ružica v lete a na začiatku jesene – droga Plan­taginis lanceolatae folium obsahuje predovšetkým iridoidový glykozid aukubín a využíva sa pri ochoreniach dýchacích ciest. Listy sa zbierajú z mnohých rastlín pestovaných a medicínsky významných, ako sú listy náprstníka vlnatého (náprstník vlnatý – Digitalis lanata Ehrh.) a náprstníka červeného (náprstník červený – Digitalis purpurea L.) pre obsah kardioglykozidov; listy rastlín čeľade Solanaceae – ľuľkovca zlomocného (rulík zlomocný – Atropa bella-donna L.), durmanu obyčajného (durman obecný – Datura stramonium L.) a blenu čierneho (blín černý – Hyoscymus niger L.) slúžiacich na izoláciu tropánových alkaloidov (hyoscyamín, atropín, skopolamín). Veľmi významnú skupinu tvoria pestované druhy čeľade Lamiaceae, ktoré obsahujú silicu a zbierajú sa tesne pred kvetom alebo pri nástupe kvitnutia – mäta pieporná (máta peprná – Mentha× piperita L.) so spazmolytickým, karminatívnym (proti nadúvaniu) a cholagogickým účinkom; medovka lekárska (meduňka lékařská - Melissa officinalis L.) so sedatívnym a antivírusovým pôsobením; šalvia lekárska (šalvěj lékařská – Salvia officinalis L.) využívaná pri zápalových ochoreniach sliznice úst a krku, dlhodobé použitie zvnútra nie je vhodné pre obsah jedovatého tujónu v silici. Z uvedených troch rastlín čeľade Lamiaceae sa u nás tradične zbierali vňate a ešte stále sa často v čajovinách nachádzajú vo forme vňate, aj keď v súčasnosti platné liekopisy (Slovenský liekopis 1. vydanie, Európsky liekopis 7. vydanie) požadujú listy. Súčasťou domácich bylinných čajov sú často listy čeľade Rosaceae, ktoré nemajú výrazný fyziologický účinok a okrem určitého množstva trieslovín obsahujú flavonoidy a vitamín C (jahoda – jahodník – Fragaria vesca L., malina – maliník – Rubus idaeus L., černica – ostružiník – Rubus fruticosus L.), možno k nim priradiť aj listy čiernej ríbezle (rybíz černý – Ribes nigrum L.) z čeľade Grossulariaceae. K významným zdrojom listov patrí aj brečtan (břečťan – Hedera helix L.) s obsahom saponínov a využitím pri ochoreniach dýchacích ciest; breza (bříza – Betula pendula Roth.) s obsahom flavonoidov a saponínov a využitím ako diuretikum; orech (ořešák – Juglans regia L.) pre obsah trieslovín využívaný zvonka ako adstringens pri ľahkých zápalových ochoreniach.

Kvety. Zber kvetov je časovo veľmi náročný. Zbierajú sa tiež za suchého a slnečného počasia, mali by byť práve sa otvárajúce alebo čerstvo otvorené. Nemali by byť poškodené, vädnúce a opadané. V takom prípade ich nezbierame, pretože poškodené a potlačené kvety pri sušení často hnednú a znehodnocujú sa. Kvety zbierame dopoludnia i popoludní. Výnimkou je napr. divozel (divizna – Verbascum L.), ktorý začíname zbierať zavčasu ráno a končíme dopoludnia, pretože kvety po rozkvitnutí rýchlo vädnú a opadávajú im koruny. Droga Verbasci flos – divozelový kvet sa pre obsah saponínov využíva pri ochoreniach dýchacích ciest ako expektorans. Treba si uvedomiť, že kvety či súkvetia nemusíme vždy zbierať celé – napr. z divozelu odtrhávame iba kvetné koruny, z nechtíka sú najkvalitnejšie len oranžové jazykovité kvety, ktoré odtrhávame z lôžka kvetu, najlepšie čerstvé. Inokedy zbierame celé súkvetia (baza čierna – bez černý – Sambucus nigra L.) s obsahom flavonoidov a využitím pri ochoreniach z prechladnutia sprevádzaných horúčkou; súkvetia aj s podporným listeňom (lipa – Tilia L.). A niekedy si ani neuvedomujeme, že to, čo sa nám javí ako jeden kvet je vlastne súkvetie, napr. úbor nechtíka lekárskeho (měsíček lékařský – Calendula officinalis L.) obsahujúci flavonoidy, triterpénové saponíny, karotenoidy a využívaný ako prostriedok protizápalový a na hojenie rán alebo rumančeka kamilkového (heřmánek lékařský – Matricaria recutita L.) s obsahom silice a flavonoidov a využitím ako protizápalový, spazmolytický, karminatívny prostriedok vnútorne pri ochoreniach tráviaceho traktu, zvonka na obklady a výplachy pri zápaloch.

SUŠENIE. Úlohou sušenia je rýchle odstránenie vody z rastlinného materiálu. Pri správnom sušení by sa mala zachovať pôvodná farba a podľa možností i tvar sušenej rastlinnej časti. Aj keď jednotlivé rastliny môžu mať na sušenie individuálne požiadavky, všeobecne by sa na dosiahnutie horeuvedených výsledkov mali rastliny sušiť rýchlo v tmavej, dobre vetranej miestnosti (aby sa odparujúca voda, ktorú nadzemné časti rastlín obsahujú v množstve až okolo 70 – 90 % celkovej hmotnosti, mohla rýchlo odstrániť) a pri izbovej alebo mierne zvýšenej teplote (pri sušení rastlín s obsahom silice by teplota nemala prekročiť 35 – 40 °C, pretože by silica vyprchala). Nazbierané nadzemné časti rastlín by sa mali podľa možnosti sušiť na lieskach (sitách) v tenkej vrstve, aby sa nepotlačili a nezaparili. V lete rastliny schnú rýchlejšie ako na jar a na jeseň, kvety schnú v lete 3 – 8 dní, rýchlo schnúce listy a vňate 3 – 6 dní a pomaly schnúce listy a vňate 10 – 14 dní. Vňate sú suché vtedy, keď sa pri prelomení stonky ozve praskavý zvuk.

Ak chceme, aby si správne pozbieraná a správne usušená rastlinná časť zachovala liečebné vlastnosti, musíme ju aj správne uchovávať. Všeobecne drogám škodí pri skladovaní slnečné svetlo, vlhko a veľké kolísanie teploty.

Leto sa astronomicky začína letným slnovratom (na severnej pologuli okolo 21. júna), a končí jesennou rovnodennosťou okolo 23. sep­tembra. V meteorológii sa do leta počítajú celé mesiace jún, júl a august. Mnohé rastliny však začínajú v teplých južných oblastiach Slovenska kvitnúť už v máji, najmä s súčasnej ére globálneho otepľovania. Preto je niekedy ťažké jednoznačne určiť tie rastliny, ktoré sa u nás zbierajú len v lete.

Na prelome jari a leta (v máji – júni) pokračujeme v zbere brečtanových listov a listov brezy, začíname zber lipového kvetu,  kvetov bazy čiernej a listov čiernej ríbezle, černice, maliny a jahody. V záhradkách zostriháme vrcholce ešte nekvitnúcej vňate šalvie lekárskej, koncom júna – začiatkom júla zbierame vňať medovky. Postupne začíname zber ľubovníka bodkovaného, alchemilky žltozelenej (kontryhel žlutozelený – Alchemilla xanthochlora Rothm.) s obsahom trieslovín a využitím najmä ako adstringens); repíka; v lete postupne zbierame kvety slezu lesného (sléz lesní – Malva sylvestris L.) s obsahom slizu a antokyánov a využívaných pri ochoreniach dýchacích ciest, nechtíka lekárskeho, skorocelu kopijovitého, začiatkom augusta začneme zbierať mätu piepornú na začiatku kvitnutia. A ešte mnoho-mnoho ďalších rastlín.

Lipa malolistá – lípa malolist, veľkolistá - velkolistá / (Tilia cordata Mill.), (Tilia platyphyllos Scop.) /Tiliaceae

Ako zdroj lipového kvetu sa najčastejšie uvádza lipa veľkolistá a lipa malolistá. Sú to stromy vysoké zväčša 25 – 30 m, s hustou košatou korunou. Sú typickým stromom v našej oblasti. Rastú na mierne vlhkých zosypových pôdach, v listnatých lesoch a vysádzajú sa v alejách. Listy majú striedavé, srdcovité, na okraji zúbkovité. Kvety sú belavé, päťpočetné a tvoria vidlicovité súkvetia, ktoré majú na stopke kožovitý pozdĺžny listeň žltozelenej farby. Jednotlivé druhy lipy sa líšia veľkosťou listov, počtom kvetov v súkvetí a časom kvitnutia. Lipa malolistá kvitne asi o 2 týždne skôr ako lipa veľkolistá, listy má menšie a má viac kvetov v súkvetí (5 – 10). Lipa veľkolistá má súkvetie tvorené vidlicou s 2 – 5 kvetmi. Lipy kvitnú v máji až júli asi 2 týždne a pre veľké množstvo kvetov sú aj dobrým zdrojom medu.

Zbierajú sa z nich celé súkvetia aj s podporným listeňom na začiatku kvitnutia. Sušia sa v tieni a v prievane, ľahko sa môžu zapariť. Po vysušení tvoria drogu Tiliae flos (lipový kvet). Droga má charakteristický, slabo aromatický pach a chuť má sladkasto slizovitú. Uchováva sa chránená pred vlhkom a svetlom a nemalo by to byť dlhšie ako 1 rok. Lipový kvet je liekopisnou drogou v Slovenskom liekopise 1. vydanie aj Európskom liekopise 7. vydanie.

Hlavné obsahové látky drogy sú sliz a flavonoidy, prítomné sú aj triesloviny, fenolové kyseliny, silica. Silice je v droge veľmi málo, len okolo 0,02 %, ale jej zloženie je v jednotlivých druhoch lipy rozdielne a môže prispievať k rozlíšeniu líp. Flavonoidy sa v droge nachádzajú v množstve asi 1 % a ide najmä o deriváty kvercetínu (hyperozid, rutín), deriváty kempferolu a myricetínu. Sliz sa v droge nachádza v množstve okolo 10 %, je umiestnený najmä v slizových bunkách pokožky a mezofylu listeňa.

Droge sa pripisujú nasledovné účinky: mierni dráždenie na kašeľ (sliz) pri kataroch dýchacích ciest, užíva sa ako potopudný prostriedok pri nachladnutí a infekčných ochoreniach. Zistil sa aj účinok močopudný, upokojujúci (pripisuje sa silici), protizápalový (pripisuje sa flavonoidom), spazmolytický a mierne laxatívny. Látky zodpovedné za potopudný účinok zatiaľ nie sú známe.

Lipový kvet sa užíva ako čaj vo forme záparu (1,5 – 2 g kvetov zaliať vriacou vodou a nechať vylúhovať 10 min), piť pokiaľ možno horúci. Droga je často súčasťou laxatívnych a redukčných čajovín. Používa sa aj ako kozmetikum pre prašné prostredie, čistí kožu, najmä pri potení a prepožičiava tvári jemný zlatistý nádych.

Ľubovník bodkovaný – třezalka tečkovaná (Hypericum perforatum L.) / Hypericaceae

Je to trváca bylina vysoká 60 – 100 cm s viacerými priamymi, lysými, nezreteľne dvojkrídlymi stonkami. Listy má sediace, malé, vajcovité až elipsovité, podlhovasté, vrchné krátko stopkaté. Zlatožlté kvety sú spravidla päťpočetné a vytvárajú vrcholíky vidlíc. Na kvetoch, listoch aj stonke sú viditeľné ojedinelé čierne bodky s obsahom hypericínov, listy sú aj priesvitavo bodkované. Plody sú žľaznaté tobolky. Rastlina dobre znáša sucho, a preto rastie na suchých lúkach a pasienkoch, ale dáva prednosť vlhkým a mokrým podkladom, a teda je častá aj v takýchto lokalitách.

Pre farmaceutické použitie sa zbiera kvitnúca vňať – kvitnúce vrcholky vňate (v máji, júni až júli) bez tvrdých a starších stoniek, podľa súčasných poznatkov by zbieraná vňať mala obsahovať už aj nezrelé plody – tobolky. Po vysušení (bez prístupu slnka, na vzdušnom a dobre vetranom mieste, pri teplote nie vyššej ako 35°C) vňať tvorí drogu Hyperici herba (ľubovníková vňať). Droga má trpkohorkastú chuť a balzamový pach a uchováva sa v dobre uzatvorených nádobách bez prístupu svetla a vlhka. Monografiu Hyperici herba obsahuje Slovenský liekopis 1. vydanie (SL 1) aj Európsky liekopis 7. vydanie (Ph.Eur.7).

Ľubovníková vňať má široké spektrum obsahových látok, a preto aj širšie spektrum účinkov. V súčasnosti patrí medzi najvýznamnejšie liečivé rastliny pre svoj antidepresívny účinok, prípravky obsahujúce extrakt z nej sa pohybujú v polovici rebríčka „10 najpredpisovanejších fytofarmák“.

Typické obsahové látky ľubovníkovej vňate sú flavonoidy, triesloviny, fenolové kyseliny, silica. Nositeľom antidepresívneho účinku sú diantróny (hypericíny) a floroglucín hyperforín. Flavonoidy sú prítomné v množstve 2 – 4 %, najmä kvercetínové glykozidy hyperozid, kvercitrín, rutín a izokvercitrín, ďalej aglykóny kvercetín, kempferol, luteolín a myricetín. Obsah trieslovín predovšetkým katechínového typu je v rozsahu 6,5 – 15 % a najvyšší je práve v období kvitnutia. Červené dimérne antrachinóny (diantróny), označované aj ako hypericíny sú v droge prítomné v množstve 0,1 – 0,15 %, najviac je hypericínu a pseudohypericínu, najmä v kvetoch, omnoho menej je ich v listoch, v stonkách sú len stopy. Floroglucínové deriváty hyperforín a adhyperforín sa nachádzajú najmä v nezrelých tobolkách, kde môžu byť prítomné v množstve okolo 8 %, vo vňaťovej droge sa uvádza ich obsah 2 – 4 %.

Ako ľahké a stredné antidepresívum sa využívajú extrakty. Zatiaľ čo vňaťová droga ľubovníka obsahuje v priemere okolo 0,1 % hypericínu, extrakt ho obsahuje až 0,3 %. V súčasnosti sa väčší antidepresívny účinok pripisuje floroglucínu hyperforínu, ktorého extrakt obsahuje 1 – 6 %. Ide o látku nestálu, ktorá je v rastline chránená antioxidantmi ako sú flavonoidy, v extrakte sa využíva napr. vitamín C. Pre biologickú účinnosť sú potrebné aj ďalšie obsahové látky, najmä flavonoidy.

Pre vysoký obsah trieslovín sa droga Hype­rici herba už oddávna využíva ako antidiaroikum (proti hnačke), hemostatikum (pri drobnom krvácaní) a adstringens (sťahujúci účinok). Pripravuje sa z nej zápar: cca 2 g na šálku vody. Priemerná denná dávka je 2 – 4 g drogy. Z čerstvých kvetov sa pripravuje aj olejový výluh – Hyperici oleum. Kvety a nezrelé tobolky sa niekoľko týždňov macerujú spravidla v slnečnicovom oleji až nadobudnú červenú farbu. V čerstvo pripravenom oleji sa nachádza antibioticky pôsobiaci hyperforín (stráca sa asi po 2 týždňoch), červené rozkladné produkty hypericínov, flavonoid biapigenín, deriváty kvercetínu a xantónov. Olej sa používa zvonka na liečenie rán, špeciálne popálenín, podliatín a opuchlín.

Keďže sa extrakty z ľubovníka bodkovaného dnes predpisujú dosť často, venovala sa im aj väčšia pozornosť pri štúdiu vedľajších účinkov a interakcií s inými liečivami. Už dávno je známy tzv. fotosenzibilizujúci účinok (precitlivenosť na osvetlenie) hypericínov – najmä pre albinoidné živočíchy. Extrakty ľubovníka by sa nemali užívať s imunosupresívami (cyklosporín), antikoagulanciami kumarínového typu, niektorými virostatikami, s niektorými inými antidepresívami, s antikoncepčnými prípravkami. O užívaní extraktu z ľubovníka by ste mali informovať svojho lekára, minimálne týždeň pred akoukoľvek operáciou by ste mali vypustiť užívanie tohto extraktu.

Palina pravá – pelyněk pravý/ (Artemisia absinthium L.) / Asteraceae

Trváca bylina 50 – 100 cm vysoká, s rozkonárenými striebristo chlpatými stonkami. Listy sú striebristo chlpaté. V prízemnej ružici sú stopkaté, s trojito perovito zárezovou čepeľou s tupými úkrojkami, stonkové sú takmer sediace s čepeľou menej delenou. Postupne až k vrcholu vňate sa listy zmenšujú na listene s jednoduchou kopijovitou čepeľou. Kvety tvoria malé žlté úbory z rúrkovitých kvetov, so sivo plstnatými zákrovmi a sú usporiadané do bohatej metliny. Plody sú nažky bez chocholca. Palina pravá je typická suchomilná rastlina, nachádza sa na rumoviskách, násypoch, pri cestách, od nížin až po podhorské pásmo.

Predmetom zberu u nás je vňať – listnaté vrcholky byliny na začiatku kvitnutia (jún – august) dlhé najviac 30 cm so stonkou hrubou najviac 5 mm. Zber sa robí za pekného počasia a za sucha, aby sa z rastliny nevymývali horké látky, ktoré sa vylučujú z trichómov na listoch a dážď ich zmýva. Vňať sa suší v tieni v dobre vetranej miestnosti vo vrstve hrubej 10 – 15 cm. Sušenie musí byť oddelene od iných rastlín, aby nenapáchli výrazným a svojským pachom paliny. Suší sa bežne ako silicové rastliny (do teploty 35 °C), schne veľmi pomaly. Na všetko, čoho sa rastlina pri sušení dotýka, sa prenesie horká chuť, preto sa podklad nesmie použiť na sušenie iných rastlín. Droga Absinthii herba (vňať paliny) je oficinálna v svetových liekopisoch, vrátane slovenského a európskeho. Droga má charakteristický, silne aromatický pach, chuť korenistú, trvalo veľmi horkú. Uchovávať by sa mala v dobre uzatvorených obaloch, chránená pred svetlom.

Hlavnou účinnou zložkou palinovej vňate je silica, ktorá sa v suchej vňati nachádza v množstve 0,2 – 1,5 %. Jej hlavnými zložkami sú tujón a tujylalkohol, felandrén a kadinén. Pre obsah jedovatého tujónu je silica jedovatá a ako súčasť destilátu – liehoviny nazývanej absint je vo viacerých krajinách zakázaná, pretože spôsobuje poškodenie centrálneho nervového systému. V rastline sa identifikovalo aj viacero horkých seskviterpénových laktónov, najmä absintín (0,2 – 0,3 %). V droge sa našli aj flavonoidy kempferolového a kvercetínového typu.

Droga sa využíva najmä pre svoju horkú chuť ako amárum – aromatikum, ako stomachikum (podporuje chuť do jedenia) a na podporu trávenia ako digestívum. Pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach sa využíva ako choleretikum (zvyšuje vylučovanie žlče). Zápar sa odporúča pripraviť z 1 g drogy 10-minútovým vylúhovaním a piť denne 1 šálku 30 min pred jedením.

Zlatobyľ obrovská – zlatobýl obrovský (Solidago gigantea Ait.), zlatobyľ kanadská – zlatobýl kanadský (Solidago canadensis L.) / Asteraceae

Bylina vysoká 50 – 250 cm, stonky má nerozkonárené, zelenkastožlté alebo zelenkastohnedé, čiastočne s červenkastým nádychom, okrúhle, viac-menej ryhované, v spodnej časti hladké, jemne alebo husto ochlpené vo vrchnej časti, pevné s belavým stržňom. Listy sú zelené, sediace, kopijovité, s pílkovitým okrajom, 8 – 12 cm dlhé. Vrchná strana je zelená a viac-menej ochlpená, spodná strana je sivozelená a ochlpená najmä na cievach. Súkvetie sa skladá z početných jednobokých zahnutých vrcholíkov, ktoré spoločne tvoria pyramídovú metlinu na konci stoniek. Každý úbor má zákrov z čiarkovito-kopijovitých, blanitých, žltkastozelených listeňov, obklopujúci rad žtých jazykovitých kvetov a žltých lúčovite usporiadaných rúrkovitých kvetov približne rovnakej dĺžky ako jazykovité kvety. Zlatobyľ kanadská má kvetné úbory menšie a voňavé. Rastliny sú domáce v severnej Amerike, v Európe sa väčšinou pestujú, často splanievajú, obľubujú teplé slnečné lokality.

Zbiera sa kvitnúca vňať. Droga Solidaginis herba je bez zápachu a má mierne zvieravú chuť. Uchováva sa chránená pred svetlom a vlhkosťou. Kedysi sa spomínané dve rastliny považovali za falšovanie drogy Virgaureae herba pochádzajúcej z druhu Solidago virgaurea L., alebo mohli spolu so S. virgaurea tvoriť drogu Solidaginis herba. V súčasnosti druh S. virgaurea poskytuje liekopisnú (Ph.Eur.7) drogu Virgaureae herba a uvedené druhy S. gigantea a S. canadensis tvoria liekopisnú (SL 1, Ph.Eur.7) drogu Solidaginis herba.

Hlavné účinné látky drogy Solidaginis herba sú saponíny – bidezmozidy oleánolového typu, ďalej sú prítomné diterpény, silica v množstve 0,5 – 0,6 %, asi 2,5 – 6 % flavonoidov prevažne kvercetínového (hyperozid, rutín) a kempferolového typu.
Droga má diuretický (močopudný), slabý spazmolytický (uvoľňujúci kŕče) a protizápalový účinok. Využíva sa pri ochoreniach močových ciest a obličiek, najmä pri ich zápaloch a pri močových kameňoch. Denná dávka drogy je 6 – 12 g, pripravuje sa zápar z 3 – 5 g drogy, vylúhuje sa 15 min. a pije 3- až 4-krát denne jedna šálka čaju. Pri užívaní prípravkov zo zlatobyle obrovskej pri chronických ochoreniach obličiek by ste mali o tom informovať svojho lekára.

Home Archív Všetky čísla 2011 3/2011 Zbierame liečivé rastliny v lete