Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

V harmónii s prírodou – rastliny s ochranným účinkom na človeka i rastliny (13)

V letnom čase sa nám príroda i záhrada predvádza v celej svojej kráse i sviežosti. Pestovateľa bioproduktov poteší úroda jahôd, čerešní. Nelenia však ani nevítaní návštevníci záhrady ako vošky, húsenice a tiež hubové choroby. Preto je dôležitý najmä výber odolných odrôd alebo ekologických rastlín pochádzajúcich z našej prírody, ktoré majú prirodzenú odolnosť. Máme aj dobrú príležitosť uplatniť prírodné pestovateľské metódy ako mulčovanie, kompostovanie, zelené hnojenie a využiť i rastlinné fytoncídy na ochranu pred chorobami a škodcami vo forme rastlinných zákvasov, nálevov, odvarov. Udržiavanie čistého prostredia je dôležité v záhrade, ale aj v prostredí, kde žijú a vyrastajú deti ? v detskej izbe. Aj tu nám pomôžu vybrané bytové rastliny, ktoré sú vyskúšané ako výborný absorbenti nebezpečných bytových chemikálií.

Dozreli čerešne a je tiež vhodný čas na výber odrôd, ktoré vyhovujú nášmu konzumnému i pestovateľskému zámeru. Urobme si preto malú ochutnávku aj v susedných záhradách, prípadne si už aj zabezpečme vrúble vybraných odrôd na preštepenie, či očkovanie. Rast a kvitnutie liečivých rastlín je v plnom prúde takže na naše problémy si môžeme nazbierať a nasušiť potrebné rastliny na celý rok.

Pri novej výsadbe alebo pri preštepovaní čerešní by sme mali zvážiť náš zámer, či ich chceme oberať celú čerešňovú sezónu alebo ich chceme viac na jedenie, zaváranie, ale musíme zvážiť aj klimatické, pôdne a priestorové podmienky záhrady. Čerešne sú teplomilné a nevhodné do mrazových dolín a do premokrených oblastí. Pôdy vyžadujú hlboké, skôr ľahšie hlinité až hlinotopiesčité s dobrým obsahom vápnika a nižšou hladinou spodnej vody. Majú obyčajne mohutnejšiu korunu. Menšiu rastovú intenzitu a menšiu korunu môžeme dosiahnuť, ak na podpník vtáčnice či mahalebky naočkujeme višňovú vložku dlhú asi 30 cm a potom pod korunou preštepíme danou odrodou čerešne. Tiež môžeme použiť špeciálne vyšľachtený podpník P – HL – A a zmenšiť tak objem koruny až o 50 %. Skorú plodnosť na menšej korune zabezpečí aj podpník MH – KL – A. Podpník MH – KL – 1 zasa znáša aj ťažšie pôdy s vyššou hladinou spodnej vody. Môžeme však vysadiť aj klony klasických odrôd s kompaktnejšou korunou ako, Napoleonova compact, Van compact, Stella compact, Lambert compact. Čerešne sú prevažne cudzoopelivé, preto je vhodné vysadiť viac odrôd alebo do jednej koruny naštepiť viac odrôd. Sú tiež citlivé v čase kvitnutia na jarné mrazíky a vážnym problémom je červivosť čerešní. Nezasahujú len najskoršie odrody. Nechemicky sa červivosti bránime vešaním lepivých žltých tabuliek na stromy na začiatku „zapaľovania“ sa čerešní. Pomáha tiež pokopanie a povápnenie pôdy páleným vápnom, zber opadaných červivých plodov a ich likvidácia, ale pomôžu aj sliepky ktoré v pôde prezimujúce larvy radi vyhrabávajú a konzumujú. Odrody čerešní si vyberáme buď u záhradkárskych susedov alebo z nasledujúcej ponuky moderných novodobých odrôd.

Odrody čerešní podľa zrelosti (1. čerešňový týždeň sa rovná asi 1.týždňu júna) delíme na:

  • veľmi skoré (1. ? 2. čerešňový týždeň): srdcovky: Rýchlica nemecká, Winklerová skorá, Karešova, Gaštanka, polochrupky Burlat, Seneca, Rivan.
  • stredne zrejúce (3. ? 4. týždeň): chrupka Granát, polochrupky Troprichterova, Spitze Braune.
  • neskoré (5. ? 7. týždeň): chrupky Germerdorfská, Schneiderova, Starking Hardy Giant, Van, Napoleónova, Kordia, Hedelfingenská, Hudson.

K ekologickým rastlinám, ktoré netreba striekať proti škodlivým činiteľom patria aj čučoriedky a brusnice obľubujúce kyslú pôdu. Sú významným zdrojom zdraviu prospešných látok chrániacich pred niektorými civilizačnými ochoreniami a tiež výbornými vychytávačmi voľných radikálov. Ich listy po fermentácii slúžia ako vynikajúca, chutná a bezkofeínová náhrada čínskeho čaju. Obidva druhy vyžadujú čisto kyslú pôdu (pH 3,5 – 5) tvorenú najmä kyslou rašelinou, podobne ako rododendrony. Neznášajú vápnik. Sú tiež vďačné za plné slnko. Keďže sa predávajú najmä kontajnerované, môžeme ich vysádzať aj počas vegetácie. Vyšľachtené veľkoplodé odrody sa dajú pestovať aj na balkóne vo väčších kvetináčoch. Čučoriedky sú na konzumáciu najlepšie čerstvé, ale môžeme ich tiež mraziť a zavárať. Okrem iných liečivých vlastností chránia naše oči pred degeneratívnymi chorobami a pred preťažením vplyvom práce s počítačom či pozeraním televízie. Zlepšujú aj videnie za šera.

Známe a úrodné odrody sú: Goldtraube, Zuckertraube, Berkeley, Dixi, Jersey, Blueray. Z brusníc je najznámejšia veľkoplodá Koralle. Z nej sa pripravuje vynikajúci kompót vhodný k syrom, mäsu ale najmä k divine. Liečebne brusnice pomáhajú hlavne pri zápaloch močových ciest.

Podobnou kyslomilnou rastlinou je i kľukva. Vo veľkom sa pestuje na vyťažených rašeliniskách, pretože potrebuje ako substrát kyslú rašelinu a hrubozrnný piesok nevápenatý. Pestovateľská plocha v záhradke by mala mať zvýšené okraje, aby sme ju mohli zaplaviť nevápenatou vodou, napríklad dažďovou. Ak je podložie veľmi priepustné tak môžeme pomocou podložnej fólie vytvoriť akýsi pôdno-pestovateľský bazén. Brusnice sú náročné na dusík a draslík, ani prírodné hnojivo vo forme zrelého (napr. drevným popolom o draslík obohateného) kompostu nesmie obsahovať vápnik. Množí sa na jar odrezkami. Červené bobule kľukvy sú plné vitamínov, minerálov a pektínov a priaznivo pôsobia na krvotvorbu. Jedia sa priamo, sušia sa, zavárajú, mrazia. Známe odrody sú Early Blach, Searles, Howes, Ben Lear.

Rastliny chránia rastliny. Aj tak možno nazvať systém ochrany úžitkových rastlín s využitím fytoncídnych látok iných rastlín, ktoré slúžia na ochranu pred hubovými chorobami i živočíšnymi škodcami. Tento princíp môžeme realizovať dvomi spôsobmi. Prvým sú kultúry zmesí, ktoré zabezpečíme už pri organizácii výsadby či výsevu rastlín a poskytujú trvalú ochranu a prevenciu. Druhý spôsob fytoncídnej ochrany uplatňujeme aj preventívne až počas plnej vegetácie špeciálnymi postrekmi či zálievkami. Výluhy pripravujeme z voľne rastúcich rastlín, ako napr.: žihľava, praslička, vratič, púpava, papraď, palina, štiav alebo z rastlín úžitkových: cesnak, cibuľa, rebarbora, chren, rajčiny , ríbezle.

Ochranný výluh pripravujeme:


1. za studena

a/ ako macerát, takže čerstvé alebo sušené byliny zalejeme studenou vodou a vylúhujeme počas 12 – 24 hodín, prefiltrujeme a hneď použijeme na postrek,
b/ ako zákvas ? zelené časti rastlín zalejeme dažďovou vodou, nádobu prikryjeme a denne obsah premiešame. Dokiaľ zmes pení ? prebieha kvasenie. Zákvas obvykle riedime.


2. za tepla:

a/ ako zápar ? čerstvé alebo sušené rastliny prelejeme horúcou vodou a necháme vylúhovať 24 hodín a zápar po odfiltrovaní spotrebujeme do dvoch dní.
b/ ako odvar ? čerstvé alebo sušené byliny najprv zalejeme studenou vodou a po 24 hodinách zmes privedieme do varu, varíme 20 minút, necháme vychladnúť a spotrebujeme po prefiltrovaní do dvoch dní.

Listové vošky sú veľmi častým záhradným škodcom. Sajú šťavu najmä z mäkkých častí úžitkových i okrasných rastlín a výrazne ich oslabujú. Deformovaním listov znižujú aj intenzitu asimilácie, a tým aj tvorbu dôležitých živín a zásobných látok. Niektoré druhy užitočného hmyzu nám ich pomáhajú likvidovať. Sú to, napr. niektoré druhy ploštíc, muchy pestrenky, lumčíci, zlatoočká, uchále, slniečko sedembodkované. Pri premnožení vošiek už títo pomocníci nestačia, a tak im musíme pomôcť ekologickými postrekmi (nezničia rastlinu, len vošky). Účinný je, napr. krátkodobý (4 – 5 dňový) postrek zo žihľavového zákvasu zriedený v pomere 1: 10. Na 1 kg čerstvej žihľavy (alebo 250 g sušenej) pridáme 5 l vody.

Podobne pôsobí nezriedený odvar z paprade. Na 1 kg čerstvej byliny (alebo 100 g sušenej) pridáme 10 l vody. Pomôcť si môžeme aj nezriedeným záparom zo 75 g rozsekaného cesnaku a cibule (v pomere 1 : 1) v 10 l vody. Tento zápar pôsobí aj proti hubovým chorobám. Vhodný je aj nezriedený roztok z 200 g mazľavého mydla rozpusteného v troche horúcej vody doplnený do 10 litrov.

Veľmi nepríjemnými škodcami sú nenásytné húsenice rôznych motýľov. Tu si môžeme pomôcť nezriedeným zákvasom z paliny: 300 g čerstvej paliny (30 g sušenej) zalejeme 10 l vody. Účinok zvýšime, ak pridáme do hotového zákvasu 1 % vodného skla. Účinkuje aj proti voškám, mravcom a  škodcom jahôd. Na ochranu proti húseniciam mlynárika kapustného môžeme dobre využiť otrhané zálistky z rajčín. Striekame dvojhodinovým nezriedeným výluhom z dvoch hrstí zálistkov v 2 l vody. Takisto môžeme využiť pri zbere rebarborových stoniek opadajúce listy na neriedený postrek proti cesnakovým škodcom a voške makovej. Urobíme zápar z 50 g listov a 3 l vody. Pri intenzívnej invázii húseníc môžeme použiť vyššie spomínaný roztok mazľavého mydla (10 litrov), do ktorého pridáme 1/2 l denaturovaného liehu, 1/2 lyžice octu a 1/2 lyžice vápna. Striekame bez zriedenia.

Proti voškám, ale najmä proti ťažko zničiteľným moliciam účinkuje postrek z 200 g síranu hlinitého (relatívne ekologická chemikália) rozpusteného v 1 l vody a doplnenej do 10 l.

Proti škodcom v skleníku či fóliovníku sa mi dobre osvedčilo vydymiť uzavretý priestor večer zapálením tabaku Taras Buľba vo včelárskom dymáku a ráno tento priestor vyvetrať. Treba zopakovať po 3 až 5 dňoch, pretože dym nezničí vajíčka škodcov.

Proti monílii plodov a kvetov môžeme požiť nezriedený zápar z koreňa i listov chrenu. Na 300 g dáme 10 litrov vody.

Univerzálny postrek proti hubovým chorobám, napr. jahôd a zemiakov je zákvas zo šupiek a listov cibule, cesnaku , štiavu a listov čiernych ríbezlí. Na 500 g čerstvej zmesi (200 g sušenej) pridáme 10 l vody. Postrek riedime 1 : 10. Proti hubovým chorobám pôsobí aj odvar (variť 30 minút) 1 kg čerstvej prasličky (150 g sušenej) v 10 l vody. Priľnavosť roztoku zvýši prídavok 1% vodného skla. Riedime pred striekaním 1 : 5. Aj odvar z vratiča je pomerne univerzálnou ochranou proti škodlivým činiteľom: 300 g čerstvého vratiča (30 g sušeného) varíme v 10 l vody. Nezriedený pôsobí proti voškám a škodlivým chrobákom. Riedený 1 : 2 účinkuje proti múčnatke, zriedený 1 : 1,5  chráni rajčiny a zemiaky proti škvrnitosti listov. Zaujímavý postrek je zmes 1 l srvátky a 1 l vody. Pôsobí tiež proti chorobám listov i plodov rajčín. Opakuje sa každý týždeň.

Detský organizmus je mimoriadne citlivý na „civilizačné vône“ plné nebezpečnej chémie, a to ešte skôr ako sa dieťa narodí ? v matkinom tele. Preto by mala byť chránená detská izba a tiež všetky priestory, v ktorých sa budúca mamička pohybuje a žije. Už pri zariaďovaní detskej izby dbáme na to, aby podlahy, nábytok, závesy, steny boli z materiálu ekologického, aby neuvoľňovali žiadne pachy a organické rozpúšťadlá a aby sa eliminovala jedovatosť už použitých. Na čistenie ovzdušia sú vhodné aj izbové rastliny, ktoré nesmú byť jedovaté, ani dráždiť a alergizovať. Podlahové krytiny nesmú byť zásobárňou prachu a roztočov a musia dať dobre čistiť. Dobrým riešením je linoleum z prírodných materiálov nalepené pomocou vo vode rozpustných lepidiel, prípadne prírodný koberec zo sisalu, ktorý sa dá prať. Dobrým vetraním zabránime šíreniu plesní, ktoré nedokážu ani rastliny odstrániť.

Aby sme zabránili negatívnym vplyvom elektomagnetického žiarenia neumiestňujeme z druhej strany steny susednej izby elektrické prístroje: televízor, počítač, halogénová lampa... O fajčení v detskej izbe snáď nemusíme hovoriť. Z hľadiska potenciálneho nebezpečenstva do detskej izby nepatria rastliny, napr. aglaonema, antúria, begónia, cyklámen, difenbachia, filodendrón, poisettia, potos syngonium a tiež sa radšej vyvarujeme umiestneniu kvitnúcich rastlín kvôli peľovým alergiám.

Z použiteľných rastlín vychytáva xylén areka, formaldehyd absorbujú Dracena marginata, Dracena Janet Craig, Maranta, zelenec, ľadviník, nefrolepis, žumen-cissus, benzén ale i xylén zachytávajú aj Dracena Warneckii, dracena vonná, palmenka, svokrin jazyk, šeflera, palma Chamaedorea, palma horská.

Areka (Chrysalidocarpus lutescens) je elegantná palma tvoriaca trsy jemných svetlozelených palmových listov. Teplota v miestnosti by nemala klesnúť pod 13 OC, má rada svetlo ale nie priame slnečné. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom ktorý by nemal nikdy vyschnúť, musí byť dobre drenážovaný. V pribehu leta bohato a pravidelne zavlažujeme.

Ľadviník – nefrolepis je veľmi dekoratívnou papradinou. Má rada svetlo, ale bez priameho slnka a teplotu medzi 10 – 20  OC. Počas vegetácie hnojíme raz za 14 dní a zalievame ponorením kvetináča do vody a osprchovaním, v zime vodou šetríme. Táto rastlina najlepšie filtruje formaldehyd.

Palma Chamaedorea (Chamaedorea elegans), ktorá sa podobá na areku veľmi dobre odstraňuje z ovzdušia formaldehyd, xylén i amoniak. Prosperuje i v slabo osvetlených miestnostiach a pri teplotách 10 – 20 OC. V lete by zemina mala byť neustále vlhká, ale v zime jej povrch nechávame preschnúť.

Šeflera alebo chobotnicový strom (Schefflera actinophylla) má krásne lesklé tmavozelené listy. Pochádza z austrálských tropických pralesov, vyžaduje teplotu 15 – 25  OC a polotieň. Substrát nikdy nesmie vyschnúť. Pôda by mala obsahovať 1/3 klasickej zeminy, 1/3 piesku a 1/3 rašeliny. Pri prerastení môžeme ju zastrihnúť.

Leto plné slnka, vôní, farieb je už samo o sebe liekom. V ňom môžeme získať do zásoby i prevenciu zdravia vo forme vitamínov, energií i optimizmu na pochmúrnejšiu časť roka. Tak naplno využijeme všetky tieto dary, ktoré nám príroda štedro núka pre zdravie.

Ing. J. Pížl

Home Archív Všetky čísla 2011 3/2011 V harmónii s prírodou – rastliny s ochranným účinkom na človeka i rastliny (13)