Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

V harmónii s prírodou - koniec leta a začiatok jesene (14)

Plody v našej záhrade, napr. hrozno, jabĺčka i hrušky sa zlatia. Jesenné zlato začína padať aj so stromov a nás čaká zber plodov po zaslúženej celoročnej práci v záhrade a súčasne aj príprava záhrady na jej úspešný budúci rok. Veď jeseňou jeden záhradkársky rok končí a druhý práve začína. Okrem zberu je hlavnou témou tohto obdobia výsadba ekologických rastlín bohatých na vitamíny a vybraných druhov zeleniny, korenín a byliniek. K tomu patrí tiež zelené hnojenie.

V poslednom čase sa aj vedecky potvrdil výrazný preventívny a liečebný význam konzumácie drobného ovocia. Ich vysoká antioxidačná aktivita a významný obsah polyfenolových látok sa reálne uplatňuje v prevencii a liečbe aj tých najhorších civilizačných ochorení, akými sú napr. rôzne druhy rakoviny. Ich pestovanie má veľkú výhodu v tom, že po vysadení rodia veľmi skoro (za jeden, dva roky), a to veľmi bohato. Sú aj relatívne odolné voči škodlivým činiteľom a veľmi prispôsobivé rôznym klimatickým podmienkam.

Všetky druhy drobného ovocia významne podporujú a takpovediac živia náš imunitný systém, teda našu základnú, komplexnú a najdôležitejšiu ochranu proti všetkým chorobám. Prispieva k tomu ich antioxidačná aktivita a chráni nás pred zhubným vplyvom voľných radikálov prichádzajúcich zvonka (produkuje sa aj bežnými metabolickými procesmi organizmu, napr. športom). Okrem toho takmer všetky tieto krásne a veľmi  chutné ovocniny obsahujú vysoké percento kyseliny elagovej, antokyanidínov a proantokyanidínov, ktoré sú vysoko účinné a dôležité v celoživotnej prevencii proti rakovine. Látky z tohto drobného ovocia sú dlhodobo odskúšané aj pri liečení iných ochorení. Napríklad zápar z jahodového lístia používali Indiáni na liečenie žalúdočných a tráviacich problémov a hnačiek. Plody jahody používal na celkovú detoxikáciu aj slávny botanik Linné, ktorý si jahodovou kúrou liečil záchvaty dny. Francúzsky filozof Bernard de Fontanelle pripisoval jahodám tajomstvo svojej dlhovekosti, keďže každoročne si robil jahodové kúry a vydržalo mu to presne 100 rokov. Pôvabná veľvyslankyňa parížskej módy Madam Tallien si pravidelne pripravovala kúpeľ zo 7 kg roztlačených jahôd vo vlažnej vode a uchovala si tak svoju krásnu, mladistvú, sviežu a pevnú pokožku a pleť bez vrások do vysokého veku. Číňania používali maliny ako preventívny prostriedok proti starobe. Americkí Indiáni z koreňov čučoriedok pripravovali čaj pre tehotné ženy na uvoľnenie svalstva a čaj z ich listov podávali dojčatám na posilnenie a uvoľnenie črevných kŕčov. Čučoriedkovými kvetmi chorých upokojovali a liečili šialenstvo. V Európe sa čučoriedky oddávna používajú čerstvé i sušené proti hnačkám, dyzentérii, skorbutu a na liečenie problémov s očami – šerosleposť, glaukóm, katarakta a diabetická retinopatia, čo je nekontrolovateľná novotvorba krvných ciev (angiogenéza) v sietnici oka, teda podobný jav ako podpora rastu rakovinových nádorov, a tak čučoriedky práve obsahom antokyanidínov pomáhajú obmedzovať rast týchto cievnych ciest pre živiny rakovinových buniek.

Kyselina elagová je prítomná najmä v jahodách a malinách a bráni premene karcinogénov v bunke na bunkové jedy, ktoré tým strácajú schopnosť reagovať s DNK a vyvolať tak mutácie spúšťajúce rakovinu. Tiež zvyšuje obranyschopnosť samotnej bunky proti tejto toxickej agresii podporou jej prirodzených protirakovinových mechanizmov. Kyselina elagová je tiež veľmi silným inhibítorom tvorby dvoch bielkovín potrebných na rozširovanie nádoru angiogenézou.

Antokyanidíny sú tiež polyfenoly, ktoré sú príčinou všetkých výrazných farieb ovocia a zeleniny, od červenej po modrú. Týchto účinných pigmentov sa v malinách a čučoriedkach nachádza veľké množstvo, až 500 mg na 100 g ovocia. Sú zodpovedné za veľmi silnú antioxidačnú aktivitu drobného ovocia. Čučoriedky obsahujú 13 500 U.I. (medzinárodných jednotiek), brusnice 9000, černice 8000, maliny, jahody i jablká 6000, ale kiwi má „len“ 700 U.I. Tieto látky zastavujú syntézu DNK rakovinovej bunky, a tým ju dovedú k smrti apoptózou. Protirakovinovo pôsobia tiež inhibíciou (spomalenie, utlmenie) angiogenézy, teda tvorby ciev pre rakovinovú bunku.

Ďalšou významnou látkou nachádzajúcou sa v drobnom ovocí sú proantokyanidíny, teda komplexy polyfenolov tvoriacich sa z katechínu. Najviac ich je v škorici a káve, v strave najviac využiteľnými zdrojmi sú čučoriedky, brusnice i jahody. Proantokyanidíny majú neobyčajne silnú antioxidačnú aktivitu, ktorá je rýchlo schopná nahradiť škody vzniknuté z nedostatku vitamínu C. Blokujú rast rakovinových buniek hrubého čreva, aj iných typov rakoviny, majú výraznú antiangiogenetickú schopnosť, čím dokážu udržať mikronádory nachádzajúce sa neustále v našom tele v latentnom stave. Preto ich musíme v našej strave prijímať neustále. Znižujú tiež syntézu estrogénov, a tým znižujú i riziko vzniku ním podmienenej rakoviny, ako rakovina prsníka, ženských orgánov a prostaty.

Všetky tieto vysokoúčinné látky sa nachádzajú v drobnom ovocí, teda v čučoriedkach, brusniciach, malinách, černiciach, jahodách. Ide o polyfenolové látky, ktoré majú jednu zvláštnosť, viažu sa na kazeín z mliečnych výrobkov, čím sa významne zníži ich vstrebateľnosť v organizme. Nikdy nekombinujme mlieko, jogurt, tvaroh a šľahačku s drobným ovocím, ale ani s kávou, kakaom, čokoládou, zeleným čajom. Veď toto ovocie chutí vynikajúco  v prírodnom stave odtrhnuté priamo z kríka. Najskôr tieto kríky a sadenice drobného ovocia musíme zasadiť a na to je práve teraz najvhodnejší čas, podobne ako na množenie ríbezlí rezkami a malín delením trsov a presádzaním.

Z ekologických drevín, teda takých, ktoré sú odolné voči väčšine škodlivých činiteľov, a ktoré majú aj významný liečivý účinok by sme mohli teraz vysadiť, napr. jarabinu čiernu (vraj elixír mladosti), myrobalán čerešňový použiteľný ako živý lekvár či hurmi-kaki s vysokým obsahom pektínov a vitamínov znižujúcich cholesterol v krvi.

Jarabina čierna (Aronia alebo Sorbus melanocarpa) je ker asi 2,5 m vysoký s pekným okrasným habitusom. Je veľmi odolná voči mrazu a to aj v kvete. Má rada slnko, ale znesie aj polotieň. Na klímu nie je náročná a dá sa pestovať aj tam, kde veľké ovocie neuspeje. Korení plytko, na pôdu nie je náročná avšak za organické hnojenie sa dobre odvďačí. Neznáša zamokrenie pôdy. Najjednoduchšie sa rozmnožuje odkopkami a rezkami tak ako ríbezle. Začína rodiť v 3. – 4. roku po výsadbe a rodí dlho a bohato. Modročierne plody dozrievajú v septembri a môžeme ich zavárať na všetky spôsoby, sušiť, mraziť, robiť z nich šťavy i víno. Skladovať sa dajú až 2 mesiace. Na jedenie sú chutnejšie po prvých mrazoch. Obsahujú vysoké percento vitamínu C, vitamíny skupiny B a provitamín A, majú vysoký obsah rutínu, ktorý spevňuje a rozširuje cievy. Vyrábajú sa z nich lieky proti arterioskleróze, vysokému tlaku a chorobám žalúdka a žlčníka. Obsahuje vzácne protipliesňové a protibakteriálne látky. Má vysoký obsah minerálnych látok ako vápnik, železo, bór, jód, meď, molybdén. Účinok možno porovnať z včelím propolisom. Plody arónie sa nekazia, nehnijú a neplesnivejú. Obsiahnuté antokyánové farbivá možno použiť na zdravé prifarbovanie štiav a vín.

Myrobalán čerešňový (Prunus cerasifera) je prastarý domáci ovocný druh. Pre svoju odolnosť,  vitalitu a chuťovú kvalitu plodov si zaslúži našu pozornosť. Nájdeme ho bežne popri cestách a kdekoľvek v prírode, kde splanel. Má síce relatívne malé plody rôznych farieb od žltej cez červenú až k modrej, ale rodí veľmi bohato. Ak ich ochutnáme už síce vyfarbené, ale ešte tvrdé, chutia kyslo,  dozreté do mäkka už chutia výborne. Dužina väčšinou nejde od kôstky, a preto sa hodia najmä na džemy, rôsoly, do koláčov. Jeho sladkými plodmi i surovými môžeme sladiť aj kaše. Sú to stromy, ktoré majú radi slnko, ale uspokoja sa aj s polotieňom. Vhodná je dobrá záhradná pôda, ale nepremokrená. Má bohatú koreňovú sústavu, rastie rýchlo a skoro, dobre rodí. Množí sa semenami,  letnými rezkami alebo koreňovými výmladkami vyrastajúcimi z poškodených koreňov.

Niekto by si myslel že hurmi kaki, teda tomel (Diospyros – Diov oheň), ktorý sa objavuje v obchodoch okolo Vianoc je jedno z najteplomilnejších ovocnín. Niektoré botanické druhy a odrody určite, ale existujú aj také ktoré zarodia aj v teplejších oblastiach Slovenska. Je ním i tomel virgínsky, tomel obyčajný, ale aj japonský (Diospyros kaki). Virgínsky pochádza zo Severnej Ameriky z oblasti klimaticky podobnej Slovensku. Odolné odrody sa začínajú pestovať už aj u nás. Vyžadujú však teplé, slnečné a chránené stanovisko. Dobrá, úrodná, hlboká pôda je podmienkou. Neznáša ťažké, nepriepustné, zamokrené a kyslé pôdy. Vytvára hlboký centrálny koreň, a preto sa dospelé stromy ťažko presadzujú, ale má to výhodu, že si vodu v hĺbke vždy nájde. Mladé rastliny sú v prvé zimy po vysadení chúlostivé, preto ich na zimu obaľujeme. Výhodné je kupovať stromčeky obojpohlavné, inak musíme mať aspoň jedného samca na 3 – 5 samíc. Dá sa množiť aj semenom, ktoré vysievame ihneď po zbere. Inak sa musí stratifikovať. Rezkujeme ho v júli a auguste. Množí sa tiež koreňovými rezkami z pravokorenných rastlín alebo na jar aj potápaním. Mladé semenáče prvé dve zimy pestujeme v kvetináči v miestnosti, kde teplota neklesá pod -5 oC. Najvhodnejší je zber pri zmäknutí „na hniličku“. Ak však hrozia mrazy, tak ich oberieme skôr ešte tvrdé, ale takéto sa nedajú jesť, pretože sú veľmi trpké. Treba ich nechať v teple uležať, kým ich dužina nebude kašovitá, sladká a chutná, teda priam ako živý lekvár. Takto ju môžeme jesť alebo priamo natrieť na palacinky či chlebík, dať do koláčov, na pudingy. Na urýchlenie dozrievania ich môžeme nakrátko nechať zmraziť v mrazničke. Obsahujú vitamín C, kyselinu listovú, veľa provitamínu A, sú bohaté na fruktózu a rozpustnú vlákninu tvorenú slizom a pektínmi viažucimi vodu a vychytávajúcimi cholesterol, ktorý tým výrazne znižujú. Utišujú a zmierňujú zápaly hrubého čreva, pôsobia proti hnačke, detoxikujú. Nielen ich antioxidačné vlastnosti sa dnes využívajú pri ochrane buniek pred starnutím, pri prevencii rakoviny, ale aj na zastavenie postupujúcej arteriosklerózy.

Prírodné hnojenie pôdy má rôzne formy. Najjednoduchšie a najprirodzenejšie je využiť voľne rastúce rastliny, zvané tiež buriny, na obohatenie pôdy humusom. Teda tak trochu ako klasický trávopoľný systém, kedy sa striedalo pestovanie kultúrnych rastlín s oddychovo-regeneračnou fázou, výsevom alebo i spon­tánnym rastom prírodno-úžitkových rastlín a ich následné zaoranie. Teda iný typ zeleného hnojenia. Efektívnejší je výsev vybraných rastlín, ktoré tvoria bohatú biomasu. Zelené hnojenie nám ušetrí peniaze, vyčistí pozemok, zlepší štruktúru pôdy a premení slnečnú energiu na hmotu, biomasu a humus zlepšujúci vlastnosti pôdy a živiaci následne pestované rastliny.

Na obohatenie pôdy dusíkom pestujeme rastliny vhodné aj ako zelené krmivo pre domáce zvieratá, ako sú napr. lucerka, ďatelina, vika. Ako zimný pôdny kryt pestujeme ozimnú raž, ktorá súčasne pomáha potláčať pýr na zaburinených pozemkoch. Vysievame ju do hĺbky 3 – 5 cm a v jarných mesiacoch ju zapravíme do pôdy. Rýchly rast má horčica vhodná do pieskových a hlinitých pôd, ktorej sa výborne darí ak ju vysejeme koncom jesene v množstve 80 až 120 g/ár do hĺbky 2 – 3 cm a zakopeme do pôdy na jar. Vytvorí až 120 kg biomasy na ár.

Repka ozimná sa hodí do dostatočne hlbokých a vlhkých pôd. Jej semeno vysievame v množstve asi 120 g/ár do hĺbky 2 – 3 cm a vytvorí nám až 160 kg biomasy/ár.

Do mís okolo stromov alebo medzi rady vyšších ovocných stromov po zbere jabĺk a hrušiek vysievame ozimnú raž ktorú v máji pokosíme a plytko vidlami zapravíme do zeme. Pre ľahké pôdy sa na zelené hnojenie hodí: inkarnát (ďatelina) 30 g/ár plus vika huňatá (30 g) plus repka (2 g). Pre stredne ťažké a ťažké pôdy je vhodná vika huňatá (70 g na ár), pšenica, alebo ozimná raž (100 g).

Dôležité je nepoužívať na zelené hnojenie kapustovité rastliny (repku či horčicu), ak následne na pôde budeme pestovať kapustovité rastliny. Vyhneme sa tak podpore nádorovitosti koreňov, ktorá nebezpečne napáda tento druh rastlín.

Aby sme budúci rok mali čím liečiť svoje boľačky a neduhy, ale aj ochucovať jedlá je vhodné si teraz vysadiť sadenice liečivých a korenistých rastlín. Nemusia to byť však len výsadby do hriadkov, dajú sa z nich vytvoriť aj pekné kvetinové záhony, lemy cestičiek, ba i skalka.

Zberáme postupne zrejúce ovocie, ktoré uskladňujeme a súčasne vyraďujeme poškodené. Ak nie je nahnité, spracujeme ho na šťavy alebo povaríme, či ho sušíme najjednoduchšie na elektrických sušičkách. Môžeme (podľa počasia) ešte vysiať alebo vysadiť šalát, špenát, okrúhlicu, cesnak.

Narobili sme sa, pozberali čo sa dalo – ostatné záleží len od nás. Či bola vynaložená práca a jej plody využitá efektívne aj pre zdravie a vitalitu, či užijeme plody našej práce v prírodnom, surovom stave a či ich umŕtvime v hrnci a z potenciálu zdravia urobíme potenciál chorôb, bolestí, ale aj zárobkov pre lekárov a pre zisk farmaceutických firiem. Radšej zjedzme priamo čo nám záhrada a príroda ponúka, uvarené len slniečkom a nabité jeho energiou. Vtedy budeme zdraví.

Home Archív Všetky čísla 2011 4/2011 V harmónii s prírodou - koniec leta a začiatok jesene (14)