Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Liečivé rastliny pre zimné obdobie

Už nebo jeseňou dýcha,
už redšie slniečko svieti,
deň sa skracuje.
Tajomné lesné siene
so smútkom obnažujú telá stromov.
Krikľavá karavána husí tiahne na juh.
Na dvere nášho dvora klope november.


Aby sa nám tie hmlisté a nekonečne sivé dni nezdali také ponuré, spríjemňujeme si ich aj spomienkami na pekné letné dni. A tie zasa vyvoláva omamná vôňa byliniek. Voňavý agátový kvet s upokojujúcou materinou dúškou či medovkou, ale aj jesenné šípky rozjasnia celý priestor a do ľudských sŕdc vnesú pohodu. Čaj pripravený z týchto rastlín odháňa chrípku aj prechladnutie.

Agát biely, trnovník akátAgát biely – trnovník akát (Robinia pseudoacacia) má močopudný účinok a uvoľňuje aj žalúdočné kŕče. Pridáva čaju sladkosť a spríjemňuje jeho vôňu.

Ak na nás „lezie“ chrípka, je dobré mať poruke bazu čiernu – bez černý (Sambucus nigra). Kvety sa používajú na prípravu čaju, z medicínskeho hľadiska sú celkom bezpečné. Plody slúžia na prípravu liehových výluhov, extraktov a tinktúr, priamo sa však konzumovať nesmú! Taktiež kvety a plody tejto rastliny by nemali užívať tehotné a dojčiace ženy.

Baza čierna sa už stáročia využíva ako liek proti chrípke a respiračným ochoreniam, a to nielen v Európe, ale aj v severnej Amerike.

Cesnak kuchynský – česnek kuchyňský (Allium sativum) sa spolu s cibuľou kuchynskou – cibule kuchyňská (Allium cepa) pokladal za jednu z najmocnejších bylín sveta. Po rumančeku boli najdôležitejšie. Cesnak účinkuje mnohostranne v žalúdočnom a črevnom trakte – zvyšuje sekréciu žliaz, antibakteriálnym pôsobením priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru, znižuje vysoký krvný tlak, pôsobí proti paradentóze, kŕčom, pri detoxikácii. Ovplyvňuje tvorbu žlče. Účinnou obsahovou látkou cesnaku je mimoriadne nepríjemne páchnuca silica. Pach vzniká až poranením plodu alebo destiláciou. Cibuľa kuchynská má podobné účinky ako cesnak, pôsobí predovšetkým močopudne a žlčo­tvor­ne. Znižuje hladinu krvného cukru, pomáha pri chorobách dýchacích ciest a proti črevným parazitom. Má silné antibakteriálne účinky. Pri krájaní dráždi oči a vyvoláva slzenie. Z čerstvej cibule sa v homeopatii pripravuje esencia, ktorá sa aplikuje pri črevných a žalúdočných poruchách. Pri kašli a pri prechladnutí sa používajú zavarené rezy s cukrom. Proti črevným parazitom pomáha výťažok, ktorý vznikne, keď rozkrájanú cibuľu necháme cez noc v 1 – 4 l vody. Medzi najliečivejšie druhy potravín nielen v zime patrí repa obyčajná – řepa červená (Beta vulgaris). Posilňuje organizmus a pôsobí pri mnohých ochoreniach, vrátane nádorových. Niektorí lekári šťavu z červenej repy odporúčajú ako prevenciu proti rakovine a ako rekonvalescenciu po jej liečbe či pre posilnenie imunity. Cvikla často pomáha pri liečbe chrípky a prechladnutí. Pôsobí preventívne proti zápche, posilňuje vlasy, znižuje hladinu cholesterolu a je prevenciou pri možnosti vzniku ekzémov. Má omladzujúce účinky, pretože obsahuje kremík, často nazývaný aj ako minerál krásy, draslík a kyselinu listovú. Vďaka vysokému obsahu železa (obsahuje ho najviac zo všetkých druhov zeleniny) je užitočná pri tvorbe krvi. Repa obsahuje mnoho pektínu, ktorý podporuje vylučovanie cholesterolu, olova a rádioaktívnych látok z organizmu.

Osvedčeným pomocníkom pri očiste tela je šťava z reďkovky čiernej – ředkev černá (Raphanus niger). Ocenia ju najmä pacienti s poruchami činnosti pečene a žlčníka i tí, ktorí majú žlčové kamene, zápchu, plynatosť či pocit ťažkosti po jedení. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, E, B1, B2, B6 a beta-karoténu. Z minerálov sú v nej zastúpené železo a horčičné silice obsahujúce síru. Práve im totiž reďkovka vďačí nielen za štipľavú chuť, ale aj za svoje blahodarné účinky na pečeň. Nachádza sa v nej taktiež veľa medi, vápnik, horčík, draslík a fosfor. V záťažových obdo­biach je takmer pre každého vhodná 20-dňová čistiaca pečeňová kúra. Je vhodná na liečenie zvýšenej činnosti štítnej žľazy a tiež na regu­láciu menštruácie. Aktivuje mozog a upokojuje nervy. Najlepšie je samozrejme konzumovať ju v surovom stave, vtedy je najsilnejšou zbraňou proti baktériám a ples­niam v ústnej dutine, na jazyku a sliznici podnebia. Pri problémoch s močovými cesta­mi a pri suchom kašli pomáha šťava z čiernej reďkovky. A tu je recept: sirup z čerstvej reďkovky čiernej zasypeme ju na noc cukrom alebo medom a pacientovi podávame 4 – 6 lyžičiek denne.

Tak ako reďkovka čierna, aj reďkovka biela – ředkev setá (Raphanus sativus) sa konzumuje v surovom stave a neolúpaná, pretože vitamín C sa nachádza priamo pod šupkou. Obsahuje aj vitamíny B a kyselinu nikotínovú.

Do slovenskej kuchyne neodmysliteľne patrí aj chren dedinský – křen selský (Armoracia rusticana). Svojou aromatickou, príjemne štipľavou chuťou je nenahraditeľnou prílohou k údeným a k mäsovým jedlám. Obsahuje málo kalórií, veľké množstvo vitamínu C a vitamínov skupiny B, minerálne látky vápnik, draslík, železo, ako aj enzýmy a prírodné antibiotiká. Chren sa pokladá za bylinu mladosti. Zvažujú sa aj jeho protirakovinové účinky. Dráždi sliznice, rozpúšťa hlieny, pomáha vraj dokonca likvidovať žlčníkové kamene. Naj­zdravší je v surovom stave, nastrúhaný tesne pred konzumáciou. Neodporúča sa však zjesť naraz viac ako jednu lyžičku, pretože zvyšuje prekrvenie sliznice žalúdka, môže spôsobiť podráždenie močového mechúra a obličiek.

Echinacea purpurová, Liečivé rastliny a M. GajdošováNa podporu imunity poslúži čaj z lístkov mäty priepornej, kvetov a listov echinacei purpurovej – třapatka nachová (Echinacea purpurea) a z vňate pŕhľavy dvojdomej – kopřiva dvoudomá (Urtica dioica), účinok ktorej vzrastie pridaním pár kvapiek citrónu.

V neskorej jeseni, keď väčšina stromov zhodí aj posledný list, zasvieti v ich korunách jasnou zeleňou strapatá hlávka imela bieleho – jmelí bílé (Viscum album). Po celé stáročia sa imelo považovalo za účinné liečivo proti rôznym chorobám. Moderný výskum napokon potvrdil jeho účinnosť v terapii zhubných nádorov a vysokého krvného tlaku či ako antisklerotikum. Od decembra do februára zbierame jeho vňať aj list, možno ho však zbierať aj v inom ročnom období, a to počas ťažby dreva. Plodom sa však treba vyhnúť, sú toxické.

Vňať však možno použiť na prípravu výluhu, záparu, tinktúry či extraktu.

Jedným z najzdravších druhov ovocia sú jablká. Zásobujú telo energiou, uhasia smäd, dobre zasýtia. Obsahujú až 84 % vody, vlákninu, ktorá upravuje náš metabolizmus, veľa pektínu, ktorý odvádza z tela škodliviny, nenasýtené kyseliny, vitamín C, minerály draslík, vápnik, horčík. Antioxidanty, ktoré znižujú riziko ochorenia na rakovinu a vysoký obsah fruktózy. Surové, varené alebo i pečené jablká odstraňujú bolesti hlavy, závraty, poruchy trávenia a chudokrvnosť. Surové jablká sú veľkým bojovníkom proti chrípke i horúčke. Kyslé podporujú činnosť čriev a odstra­ňujú zápchu. Pri hnačke je vhodné jesť nastrúhané jablká. Jablčný ocot spaľuje tuky, potláča hlad, je bojovníkom proti nadváhe a obezite.

Vynikajúcim prostriedkom na posilnenie a de­toxikáciu organizmu, zvlášť na jeseň a v zime, je kvasená kapusta. Kyslá a šťavnatá zelenina má naozaj čo ponúknuť. Kvasená kapusta má schopnosť zásobovať telo cennými látkami. Je veľkým pomocníkom pri posilňovaní imunity a je bohatou zásobárňou vitamínu C, vitamínov skupiny B a K. Nájdete v nej železo, fluór, draslík, horčík a baktérie kyseliny mliečnej. Šťava z kvasenej kapusty priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru, bojuje proti infekciám, vírusom a proti nádorovým ochoreniam. 100 gramov kvasenej kapusty obsahuje iba 17 kalórií, zaženie hlad aj stres, je teda vhodná na odtučňovanie.

Dúška materina – mateřídouška úzkolistá (Thymus serpyllum) obsahuje silicu, ktorá podporuje vykašliavanie a tlmí dráždenie. Veľmi účinná je aj pri dezinfekcii močových ciest a pri kŕčoch v bruchu.

Pri nepríjemnej chrípke či nachladnutí možno siahnuť aj po voňavej škorici. Škoricovník cejlónsky – skořicovník cejlonský (Cinnamomum zeylanicum) znižuje riziko nebezpečných infekcií močového traktu, spoľahlivo pomáha pri tráviacich ťažkostiach, podporuje chuť do jedenia a chráni naše telo pred škodlivými voľnými radikálmi. Škoricový zvitok necháme lúhovať v čiernom či ovocnom čaji asi desať minút, potom osladíme medom či cukrom. V chladných zimných dňoch nás príjemne osvieži varené víno s chutnou škoricou. Dennou konzumáciou mletej škorice v množ­stve pol čajovej lyžičky možno upraviť hladinu cholesterolu a tiež zvýšenú hladinu cukru v krvi.

Orechy (orech kráľovský – ořešák královský, Juglans regia) sa v staroveku pokladali za božské jedlo a strom bol zasvätený Jupiterovi. Sú vysoko koncentrovanou potravinou, sú veľmi bohaté na tuky, ktoré tvoria až tri pätiny jeho hmotnosti. Obsahujú nenasýtené, ale aj dve esenciálne mastné kyseliny – linolovú a linolénovú. Obe účinne znižujú hladinu cholesterolu. Vlašské orechy obsahujú do 14,3 % vysoko kvalitných proteínov. Aby sme ich úplne získali, mali by sme ich konzumovať s obilninovými potravinami. Sú bohaté na vitamíny B1, B2, B3 a B6, na fosfor, draslík, železo a horčík. V orechoch je taktiež zinok dôležitý pre imunitný systém a rýchlejšie hojenie rán. Obsahujú i meď a mangán. Pravidelná konzumácia orechov aspoň 5-krát do týždňa znižuje riziko infarktu až o polovicu. Denná dávka 80 g orechov počas dvoch mesiacov zníži hladinu LDL cholesterolu o 16. Dokázalo sa, že orechy zvyšujú duševnú výkonnosť, navracajú silu a tiež rovnováhu nervovej sústave. V neposlednom rade podporujú peristaltiku čriev. Zahrievajú pľúca, čím zmierňujú prejavy astmy. Sú prospešné a ľahko stráviteľné aj pre diabetikov. Zápar z listov dezinfikuje, používa sa ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny a pridáva sa do kúpeľa pri nadmernej potivosti nôh. Význam orechov ešte stále nie je docenený, hoci bielkoviny orechov sa úplne vyrovnajú bielkovinám mäsa, mlieka či vajec. Hovorí sa im aj vegetariánske mäso.

Pri zápaloch ústnej dutiny a pri angíne sa používa šalvia lekárska – šalvěj lékařská (Salvia officinalis). Na 250 ml vody pridáme 2,5 g sušeného listu alebo olistenej vňate.

Ďumbier lekársky – zázvorovník lékařský (zázvor, Zingiber officinale) je korenie vyrobené z koreňa ďumbiera lekárskeho. Pochádza z Indie či z Číny, nachádza sa však aj v iných tropických oblastiach. Má protizápalový účinok, podporuje trávenie. Látky, ktoré obsahuje, pôsobia proti kŕčom hladkého svalstva v tráviacom ústrojenstve a súčasne zlepšujú žalúdočné pohyby. Ďumbier je možné konzumovať aj priamo surový. Čaj z neho pripravený výrazne pôsobí nielen v ústnej dutine, ale aj „všade tam, kadiaľ tečie.“ Ďumbier obsahuje asi 2 % silice a štipľavo ostrú zložku gingerol. Čerstvo ošúpaný a nastrúhaný koreň zázvoru je sladskasto-štipľavej chuti s nádychom citróna a kvetín. Potvrdilo sa, že má tiež protirakovinové účinky.

Výbornou aromatickou zeleninou dostupnou aj v zimnom období je zeler voňavý – celer vonný (Apium graveolens). Okrem toho, že má liečivé účinky, pôsobí detoxikačne na celý organizmus. Vňať i hľuzy obsahujú vysoké množstvo sodíka a inzulínu. Vňať má veľa vitamínu C, B, A, E a K, železa a jódu. Zdrojom výraznej zelerovej vône je silica. Má antibakteriálne účinky a pôsobí aj dezinfekčne na močové cesty, je prírodné diuretikum. Zelerová hľuza je vhodná na redukčnú diétu a najlepšie pôsobí v surovom stave.

Zimné obdobie s krátkymi dňami bez slnka a melanínu je oveľa náročnejšie než ostatné časti roka. Každý z nás by mal už v lete pripraviť pre svoj organizmus čo najviac zásob, ktoré mu pomôžu zlepšiť kvalitu života v zime. Nemali by sme zabúdať na prechádzky, využitie slnečných zimných lúčov alebo aspoň jasných a svetlých dní. Nepoddajme sa vonkajšej nepohode a nepriaznivým vonkajším okolnostiam. Po zime určite príde opäť jar!

PharmDr. A. Záhradníková

Home Archív Všetky čísla 2011 5/2011 Liečivé rastliny pre zimné obdobie