Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Vŕba biela - vrba bílá

VŔBA BIELA
latinsky:      Salix alba L.
česky:           vrba bílá
anglicky:     White willow
nemecky:    Silberweide
rusky:          Ива белая

vŕbovité (Salicaceae)

Opis: vŕba biela je dvojdomá drevina, ker neskôr strom, ktorý dorastá až do 25 m výšky. Pravidelným zrezávaním vrcholových konárov môže byť kmeň ukončený hlavou. Konáre sú vzpriamené, ohybné, pokryté hodvábnymi chĺpkami, hlavne mladé konáriky. Listy sú úzko elipsovito kopijovité, podvinuté, drobno žliazkato pilkovité, ostro končisté, na spodnej strane vyčnievajúco žilnaté. Listy na konároch samčích rastlín sú hodvábno chlpaté. Listová čepeľ je 50 – 100 mm dlhá, 10 – 20 mm široká. Kvety sú hmyzoopelivé, priame jahňady, tzv. „bahniatka“, s celistvookrajovým podporným listeňom. Samčie podporné listene sú na okrajoch kučeravo páperisté, samičie sú rovnako vyfarbené. Kvitnú v marci až apríli, jahňady sa rozvíjajú spolu s rašiacimi listami. Plod je tobolka pukajúca dvomi chlopňami, s veľkým počtom páperistých semien. Vŕba biela je pestovaná v troch poddruhoch:

•  vŕba biela pravá (Salix alba subsp. alba) s hnedými, vzpriamenými konárikmi, tmavozelenými listami,
   vŕba biela modrá (Salix alba subsp. caerulea /Smith/ Rech fil.) so sivohnedými konárikmi, zelenými, na spodnej strane      modrastozelenými listami,
•  vŕba biela žĺtková (Salix alba subsp. vitellina /L./ Schübl. et Mert) s jasnožltými až oranžovými konárikmi, bledozelenými listami.

Výskyt a rozšírenie: rod vŕba (Salix L.) predstavuje až 600 druhov rozšírených po celom svete, prevažne v Európe, Ázii, v Severnej Amerike, takmer po celom svete, okrem Austrálie a Nového Zélandu. Vŕba biela je fanerofyt, submediteránnny, subkontinentálny, eurázijský druh, rastúci na vlhkejších, často zaplavovaných, kamenistých, piesočnatých alebo hlinitých, výživných pôdach s neutrálnou pôdnou reakciou. Na Slovensku hojný, často vysádzaný druh.

Možnosti získania: v podmienkach Slovenska sa najčastejšie získava jarným zberom kôry zlupovanej z mladých dvoj- až trojročných konárikov vŕby z prírodných podmienok, prípadne z niektorých pestovaných druhov vysádzaných na ornej pôde, na plantážach.

Droga: celá alebo polámaná usušená vŕbová kôra – Salicis cortex mladých vetvičiek alebo celé usušené kusy konárikov vŕby bielej, ako aj rôznych druhov rodu vŕba (Salix), vrátane vŕby purpurovej – Salix purpurea, v. lykovcovej – S. daphnoides Vill. a v. krehkej – S. fragilis L. Pomer zosušenia je 2,5 : 1. Kôra musí obsahovať najmenej 1,5 % celkových salicylových derivátov, vyjadrené ako salicín (C18H18O7; Mr 286,3) a počítané na vysušenú drogu.

Kôra je 1 až 2 mm hrubá, 10 až 20 mm široká, rozličnej dĺžky, tvorená predĺženými alebo ohnutými kúskami. Vonkajší povrch je hladký alebo jemne pozdĺžne vráskovaný, zelenožltej až hnedosivej farby. Vnútorná plocha je hladká alebo jemne pozdĺžne prúžkovaná a v závislosti od druhu biela, svetložltá alebo červenkasto hnedá.

Obsahové látky: droga obsahuje fenolové glykozidy (1,5 – 3,0 %, niektoré druhy aj okolo 10 %), hlavne salicín (0,1 – 2,0 (6,0) %) a jeho deriváty (salikortín, fragilín, populín, saliperozid). Zo salicínu vzniká hydrolýzou saligenín, z ktorého oxidáciou vzniká kyselina salicylová. Droga ďalej obsahuje triesloviny (do 12 – 15 %), zložené z katechínových látok a galotanínu, živice, flavonoidy (izokvercitrín, naringenín, izosalipurpozid), oxaláty a i..

Liečivé vlastnosti, účinnosť a použitie: účinná zložka vŕbovej kôry salicín má rovnaké zloženie ako syntetická kyselina acetylsalicylová. Komplex účinných látok, najmä triesloviny pôsobia sťahujúco (adstringens) a droga sa používa pri krvácaniach, zvonka vo forme mastí na popáleniny, tiež do kúpeľov pri nadmernom potení nôh, proti zápalovým ochoreniam, na zle sa hojace rany, napr. pri vredoch. Vŕbová kôra je liekopisnou surovinou, ktorá sa používa do čajovinových zmesí, tiež horúčkach sprevádzajúcich vírusové infekcie (antipyretikum), pri streptokových infekciách, napr. hnisavej angíne sa okrem antibiotík užíva ako protizápalový prostriedok (antiflogistikum). Triesloviny účinkujú pri zápalových ochoreniach tráviaceho traktu (antiseptikum). Flavonoidy účinkujú močopudne (diuretikum) priamym pôsobením na rozšírenie tepien a vlásočníc v obličkách a uvoľňujú hladké svalstvo močových ciest. V ľudovom liečiteľstve sa užíva odvar z vŕbovej kôry pri polyartritíde a spongylartritíde, pri reumatickej horúčke (okrem stavov zlyhávania srdcovej činnosti) pre svoj protihorúčkovitý (antipyretikum, antireumatikum) a utišujúci účinok (analgetikum). Počas užívania prípravkov z vŕbovej kôry sa odporúča zvýšiť príjem vitamínu C. Na prípravu odvaru sa odporúča jednorazová terapeutická dávka 1 – 2 g kôry v závislosti od veku i hmotnosti. Na prípravu kúpeľa a omývania poranených miest sa používa 30 – 40 g drogy do 500 ml odvaru.

Toxicita: droga sa neodporúča pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, môže najmä vo zvýšených dávkach podráždiť sliznicu žalúdka. Droga sa nesmie podávať pri alergii na salicyláty, pri žalúdočných vredoch, bronchiálnej astme, počas tehotenstva.

Ing. Miroslav Habán, PhD. – Ing. Marta Habánová, PhD.