Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Zima je predo dvermi

Farby jesennej záhrady i lesa uvádzajú vnímavého človeka do sveta nekonečnej pestrosti a pocitovej blaženosti. Ide o farebný prejav toho, čo sa v stromoch a v ich listoch skutočne deje. Zelený chlorofyl splniac svoju letnú úlohu tvorby sacharidov sa stráca, aby odhalil pod ním skrytú krásu antokyánových pestrých farieb, ktorých úlohou je vytvoriť pomocou jesenného slniečka pre rastlinu dôležité rezervné látky na zimné obdobie. Na listoch, aj plodoch signalizuje farebnosť obsah špecifických, pre nás veľmi dôležitých vitamínov a ochranných látok. Pestrá prírodná farebnosť jesene nás prirodzene láka, aby sme si ňou príjemne, ale aj účinne ozdravili a regenerovali svoje telo i dušu.

Rastliny krášliace v lete záhradu svojím kvetom sa už pomaly ukladajú na zimný odpočinok. My však chceme, aby naša záhrada hýrila pestrosťou farieb aj v jesennom období. Nechajme sa inšpirovať farebnosťou jesennej prírody. Ak chceme našu záhradu na jeseň skrášliť červeno- či ružovosfarbenými listami, najmä okrasných drevín, vysaďme napríklad javor japonský, dráč, alebo skalník, hybridy rododendrónu, evonimus, kalinu, či divý vinič päťlistý. Žiarivo žltými farbami záhradu spestria listy hamamelu, či aktinídie, ginka dvojlaločného, ktorý je aj liečivý, katalpy, smrekovca. Farebne kontrastné pozadie im vynikajúco zabezpečia stálozelené ihličnany alebo listnáče a dlhokvitnúci podrast z vresov, záhradných fuchsií i kríkov olovenca.

Predzimné obdobie je ideálne na úpravu kvality pôdy s cieľom zabezpečiť pestovaným rastlinám vhodné pôdne prostredie (kyslosť, hrudkovitosť, schopnosť zadržiavať vodu, vzdušnosť, dobrý obsah humusu) a primeraný obsah živných látok (makroprvky a mikroprvky). Kvalitu pôdy a uvoľňovanie živín z ich pôdnych zásob silne ovplyvňuje pôdna kyslosť. Jej vhodnosť sa viaže na základné zloženie, typ pôdy pre bežne pestované rastliny v záhrade. Optimálna kyslosť pôdy (pH) pre stredne ťažké, hlinito-pieščité a piesčito-hlinité pôdy je pH 6 — 7, teda so slabo kyslou až neutrálnou reakciou. Pri ľahkých piesčitých pôdach ide o pH

5,5 — 6,5 a pri ťažkých hlinitých pôdach 6,5 — 7,5. Pre kyslomilné, vresovité rastliny je to pH 4. Reálnu kyslosť našej záhradnej pôdy si necháme odskúšať buď v pôdoznaleckom ústave alebo si ju sami skontrolujeme pomocou zakúpených testovacích sú­prav podľa priloženého návodu.

Malé odchýlky v kyslosti pôdy od požadovanej upravujeme tzv. udržiavacím vápnením naraz, väčšie odchýlky upravujeme postupne v priebehu 2 – 3 rokov. Keď hnojíme ťažkú pôdu haseným  vápnom, tak vždy za sucha a hneď vápno aj zakopeme. Ak používame na ľahšie a stredne ťažké pôdy mletý vápenec či dolomit (obsahuje aj dôležitý horčík), tak ich môžeme rozhodiť aj na mokrú pôdu, ba i na sneh a až neskôr zapraviť do pôdy.

Na dovápnenie pôdy pri odchýlke 1 pH od požiadavky, použijeme nasledovné dávky mletého vápenca či dolomitu v kg na 100 m štvorcových:

•    pri ľahkej pôde 22 kg,
•    strednej 44 kg,
•    ťažkej 66 kg.

Nikdy však nevápnime naraz spolu s organickým hnojivom obsahujúcim čpavok. V bežnej záhrade, kde každoročne hnojíme povápneným kompostom nám stačí skontrolovať obsah vápnika v pôde raz za 4 roky. Dôležitosť úpravy kyslosti pôdy na optimum je veľmi významná, pretože tým zabezpečíme aj najefektívnejšie uvoľňovanie živín z pôdy pre pestované rastliny, ktoré sú od jej kyslosti závislé. Horčík z dolomitu je zasa dôležitý pre tvorbu listového chlorofylu, od ktorého závisí prosperita každej rastliny.

Všetka naša starostlivosť o plodonosné hmyzosnubné rastliny v záhrade vyjde navnivoč alebo bude málo efektívna, ak bohatú násadu kvetov nebude mať čo opeliť. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď som začal včeláriť, znásobila sa úroda drobného,  veľkého ovocia i tekvicovitých zelenín. Veď aj štatistika hovorí, že včely sa podieľajú na opeľovaní hmyzosnubných rastlín až 88 % zatiaľ čo čmeliaci približne  5,5 % a ostatný hmyz len asi 6,5 %. Zaujímavá je aj opeľovacia schopnosť jedného včelstva. Denne vysiela asi 10 000 lietaviek na zber nektáru a peľu. Predpokladá sa, že jedna včela navštívi 10 kvetov za minútu a jeden výlet trvá asi 10 minút. Denne vyletí z úľa asi 40-krát, teda spolu navštívi asi 4000 kvetov, a tak jedno včelstvo denne „obhospodári“, aj opelí až 40 miliónov kvetov. Dokážete nahradiť tieto usilovné robotnice a ručne opeliť toľko kvetov, ktoré sa bez opelenia na plody nepremenia? Ak ale sami nevčelárime, tak by sme mali včely na svoju záhradu aspoň prilákať medonosnými rastlinami a bohatými na peľ, nie ich odpudiť alebo ohroziť jedovatými postrekmi. Včelárenie alebo aspoň ochrana včiel by mala byť záujmom biozáhradkára. Dobrými lákadlami včiel sú okrem našich úžitkových rastlín aj dráč, zlatovka, lieska, pamelník, trojpuk, zimolez, moruša. Kríky a stromy môžeme práve teraz aj vysadiť. Lákadlom pre včely sú aj niektoré rastliny na zelené hnojenie, ako napr. určité druhy ďateliny, facélia,...Teda včely a včelárenie nám môže priniesť veľa pestovateľského a zdravotného úžitku.

Maliny poznáme kríkové, ťahavé zvané černice, ale tiež maliny stromové. Dnes sú už síce vzácne, ale ešte nedávno boli vo vinohradníckych oblastiach prakticky v každom dvore. Áno reč je o morušiach, najmä o farebnej moruši trnavskej, ktorú pre jej všeobecnú odolnosť voči škodlivým činiteľom možno právom zaradiť medzi ekologické dreviny s chutným, zdravým, ba až liečivým ovocím. Stačí, keď jej ulahodíme výsadbou v teplejších polohách v priepustnej, ľahšej, dobre živinami zásobenej pôde a odmení sa nám, keď dorastie v dospelý strom úrodou 100 až 200 kg mnohostranne použiteľného ovocia. Neznáša však ťažkú zamokrenú pôdu a mrazové doliny. Plody týchto stromových malín – moruší sú veľké 3 – 4 cm x 2,5 cm. Sú šťavnaté, sladkokyslé a dávajú farebne výraznú šťavu. Obsahujú až 18 % sacharidov, asi 1 % organických kyselín,  pektín, vitamín C (až 20 mg%) , vitamíny B1, B5, B6, kyselinu listovú, beta-karotén. Vetrosnubné kvety poskytujú včelám veľké množstvo peľu. Plody zrejú od júla do septembra a využívajú sa na priamy konzum alebo prípravu štiav, vín, lekváru, zaváranín.

Rozmnožujú sa potápaním (zakorenenie ale trvá 2 – 3 roky), ale aj kopcovaním koreňových výmladkov. Úspešné je aj zakoreňovanie odrezkov pomocou stimulátorov a používa sa tiež jarné alebo letné očkovanie alebo štepenie v skleníku na zakorenené podpníky bielej moruše. Klasické štepenie sa používa málo, pretože sa štepy ťažko ujímajú a zvyčajne v prvú zimu vymrznú. Ošetrovanie stromčekov je jednoduché. Po výsadbe urobíme len výchovný rez a potom vôbec nerežeme alebo v auguste len občas korunu presvetlíme, či neskôr zmladíme, čo znáša veľmi dobre. Rodiť začína v 3 – 4 roku po vysadení a rodí do vysokého veku, pričom nestráca vitalitu ani rodivosť. Vyznačuje sa veľmi dobrou regeneračnou schopnosťou. Plody pri zbere silno farbia ruky, čo sa dá odstrániť rozotretými nezrelými zelenými plodmi alebo citrónovou šťavou.

Neraz sa stane z nejakého dôvodu, že získame stromčeky broskýň alebo marhúľ až neskoro na jeseň, keď už pôda výrazne chladne. Vtedy je lepšie výsadbu týchto teplomilných drevín nechať až na jar a teraz tieto stromčeky len šikmo zahrnúť do pôdnej ryhy, pôdu nakopcovať asi 40 cm nad koreňový kŕčok a všetko dobre zaliať. Robíme to preto, lebo rezné rany vzniknuté pri obvyklej úprave koreňov by sa v chladnej pôde nezhojili vytvorením kalusu, z ktorého by potom vyrástli ďalšie korene, ale rany by namrzli a začali odumierať. Tým by sa ohrozilo kvalitné zakorenenie vysadeného stromčeka a aj jeho ďalšia prosperita. Takto zahrnuté stromčeky na začiatku jari vykopeme, skrátime a odstránime poškodené korene až do zdravého dreva a vysadíme do pripravenej a jarným slnkom už prehrievanej pôdy, v ktorej sa na koreňových ranách vytvorí kvalitný kalus a z neho vyrastie vejár vitálnych koreňov. Až pri jarnej výsadbe upravíme výchovným rezom aj korunku stromčekov.

Tvorbu ešte bohatšej koreňovej sústavy vysádzaných drevín či na jeseň, či na jar výrazne podporíme, ak korene drevín po ich úprave rezom pred výsadbou namočíme do stimulačnej kaše. Je to hustá zmes ílu a čerstvého kravinca (obsahuje rastové stimulátory) a všetko obalíme sypkou rašelinou. Dlhodobú prosperitu vysádzaných drevín zabezpečí aj bohatý obsah zrelého humusu vo výsadbovej pôde.

Kancelárie – očista ovzdušia rastlinami

Mnoho ľudí pracuje nielen v kanceláriách, ale aj v domácej pracovni. Keďže tieto priestory sú zväčša klasicky kancelársky zariadené dreveným lepeným nábytkom, podlahovými krytinami a navyše aj doslova nabité elektrickými a elektronickými zariadeniami, ako sú počítače, monitory, tlačiarne, telefóny, mobily, televízory, halogénové lampy, tak aj v týchto priestoroch ľudia trpia tzv. syndrómom nezdravých budov. Prejavuje sa to bolesťami hlavy, stavom chronickej únavy, dráždivosťou slizníc, závratmi, alergiami. Spôsobujú to prchavé organické rozpúšťadlá z budov, zo zariadenia, ale i kopírok, tlačiarní. Je tu aj silné elektrické a elektromagnetické pole. Aby sme negatívne takýmto žiarením neovplyvňovali aj ostatných obyvateľov bytu žijúcich v susedných miestnostiach, umiestňujeme prístroje zadnou stenou smerom von z bytu. Výpary organických rozpúšťadiel z nábytku, podlahovín i tlačiarní obsahujú predovšetkým formaldehyd, toluén, terpentín, xylén, benzén, amoniak. Ak sa v pracovni aj fajčí, ovzdušie v miestnosti „obohacuje“ cigaretový dym o stovky negatívnych až jedovatých látok, medzi ktoré patrí acetón, oxid uhoľnatý, kyanovodík, ortuť, olovo, kadmium, arzén, benzén, amoniak...

Pracovňa je teda rizikové pracovisko, ktoré by sme mali dobre vetrať, najmä ak je novozariadené. Na dočistenie takéhoto prostredia, v ktorom strávime denne mnoho hodín môžme využiť aj ekologické čističe ovzdušia v podobe vybraných okrasných rastlín, ktoré ho aj skrášlia. Ako efektívne čističe sú do pracovne vhodné: ľadvinovník, datľová palma, brečtan, fikus malolistý, fikus kaučukový, lopatkovec, areka, dracena vonná, chamédorea úhľadná, antúria, zelenec, palma horská. Mimoriadne účinným vychytávačom formaldehydu je košatá pa­praď nephrolepis zvaná ľadvinovník. Špecialistami na dym z kúrenia aj plynového a cigaretový dym sú, (tiež v predošlých článkoch popísané) zelenec a potos. Na xylén z našich tlačiarní je vhodná antúria. Nemeckým vedcom sa podarilo pomocou troch kaktusov (Ceresus peruvianus) rozostavených okolo počítačov odstrániť bolesti hlavy a očí programátorov.

Filadendrón červený Red Emerald vynikajúco odsáva z miestnosti trichlóretylén a formaldehyd. Často sa pestuje na machovej opore. Je schopný čerpať vodu aj z vlhkého vzduchu. Nie je náročný na svetlo a neznáša priame slnko. Vyhovuje mu teplota 15 — 25 °C. Nemá obdobie vegetačného pokoja, a preto ho zalievame takmer  rovnako v lete aj v zime. Je vhodné ho i postrekovať rozprašovačom vodou. Zalievame, keď pôda vyschne asi do hĺbky 2 cm. Presádzame, keď rastlina zaplní koreňmi kvetináč.

Aglaonema commutatum, Silver Queen je účinným lapačom benzénu a formaldehydu. Má krásne listy a je nenáročná na svetlo, ale zimný chlad a prievan neznáša. Občas sa objavujúce kvety odstránime, pretože plody sú jedovaté a nebezpečné pre deti. Zalievame po malých dávkach, substrát by nemal vyschnúť.

Ficus elastica, Decora má hrubé voskové listy. Odstraňuje formaldehyd a jeho listy zachytávajú prach z miestnosti v dôsledku elektrostatického efektu. Vlhká handrička stačí na občasné očistenie listov.

Lopatkovec (Spathiphyllum) odstraňuje mnoho škodlivín z ovzdušia, napríklad benzén, amoniak, xylén, trichlóretylén, formaldehyd. Je to krásna, bielokvitnúca arónovitá rastlina nenáročná na svetlo, vyžaduje teplotu medzi 18 – 22 °C. Hnojíme ju hnojivom obohateným o draslík. Nemá rada presádzanie, potom 5 – 6 mesiacov stagnuje v raste. Dobre využíva zvýšenú vlhkosť ovzdušia. Substrát by nemal vyschnúť, ale voda v miske nesmie stáť.

Brečtan popínavý (Hedera helix) je tiež absorbentom mnohých škodlivín, predovšetkým formaldehydu z čerstvo vymaľovaných miestností. Je nenáročný na svetlo a teplo, znáša i prievan. Pri vyššej teplote a suchu ho napádajú roztoče. Zabránime tomu rosením rastliny vodou. V substráte však neznáša veľa vody.

Popri maximálnom využívaní týchto rastlín čistiacich ovzdušie nezabúdajme na dobré vetranie po celý rok.

Ing. J. Pížl