Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Kôpor voňavý - kopr vonný

KÔPOR VOŇAVÝ
KOPR VONNÝ
Anethum graveolens L.(Apiaceae)


Jednoročná bylina dorastá do výšky 100 cm. Má jemne ryhovanú, hladkú dutú stonku. Stopkaté dolné listy sú 3- až 4-krát perovito strihané; horné pošvami sediace, 2- až 3-krát perovito strihané sú nitkovito čiarkovité. Drobné obojpohlavné kvety majú žlté korunky a nenápadné  kalichy; sú na dlhých stopkách, usporiadané do okolíkov, ktorých býva do päťdesiat. Plody sú dvojnažky. V našich podmienkach sa kôpor pestuje ako aromatická zelenina a korenina. Na kultivovanej pôde sa spontánne ďalej rozsieva.

Rodové meno pochádza z gréckeho anethon. To najpravdepodobnejšie vychádza zo slovesa aemi a znamená dýcham. Prenesene hovorí o vnímaní vzduchom, čiže poznávaní čuchom. Druhové označenie graveolens v latinčine znamená silne voňajúci, čo rastlinu dokonale charakterizuje. Preto mala a dodnes má svoje využitie pri ochucovaní, ale tiež celkovom organoleptickom zhodnocovaní pokrmov a nápojov. Tvorí súčasť polievok, omáčok, ochucovadiel mäsa, pečiva a rôznych nápojov.

Rastlina bola od nepamäti známa aj ako liečivá rastlina. Z písomných dokumentov to dokazuje najmä starobylý egyptský papyrus, dlhý 20 m, datovaný približne do roku 1550 pred Kristom. Popri mnohých údajoch týkajúcich sa drog a súpisu receptúr z nich sa uvádza aj kôpor. Odporúča ho na rozširovanie ciev a proti bolestiam hlavy. O kôpre sa zmieňuje aj Biblia. V 23. verši 23. kapitoly Matúšovho evanjelia je zaznamenaný výrok Spasiteľa, ktorý v hierarchii obligátnosti vyzdvihuje, že je pre veriaceho oveľa dôležitejšie ako odovzdávanie povinnej desatiny z kôpru, aby bol spravodlivý, milosrdný a verný.

Kôpor slúžil aj na zdobenie. Kvitnúcimi kôprovými vetvičkami si Rimania pri slávnostiach venčili hlavy. Vytrénovaní gladiátori si kôprovou silicou natierali svalnaté údy v domnienke, že sa tým zvýši ich fyzická výkonnosť. Zaužívaný zvyk však mohol prameniť aj z prozaickejších dôvodov: intenzívna vôňa takto natretého športovca do určitej miery tlmila zápach rozkladajúceho sa potu, ktorý sa šíril do okolia týchto „svalnáčov“. Zaužívaný omyl je však veľmi ťažko vykoreniteľný.  Preto v týchto dávnych časoch tréneri pridávali svojim zverencom kôpor do všetkých jedál. Aj keď sa to považuje za prvý známy doping, dnes by sotva mohli za to diskvalifikovať športovca, ktorý by užíval  na zvýšenie psychofyzickej aktivity tento neškodný a neúčinný prostriedok.

K nám sa dostal kôpor prostredníctvom rímskych vojakov. Väčšiu podporu, ale najmä povzbudenie zo strany vládnej moci dostali naši predkovia pri pestovaní kôpru i iných vhodných rastlín za vlády Karola Veľkého. V 10. storočí sa už kôpor hromadne pestoval aj v Anglicku. V stredovekých herbároch sa kôpor uvádzal medzi základnými liečivými rastlinami. Vo vtedajších lekárňach boli žiadané najmä plody a silica, ktorá sa ordinovala predovšetkým proti kašľu. Nevzdelaní a poverčiví ľudia vyháňali voňavým kôprom zlých duchov. Zaklínali s ním aj na svadobných slávnostiach.

V novších dejinách sa pridával do kúpeľov ženám trpiacim na hystériu. Toto postihnutie sa vyskytovalo najmä v nepracujúcej vrstve, u tých, čo nemali nič múdrejšieho na programe a bolo veľmi v móde. Známa bola aj masť anethine, ktorá sa dávala na vredy a mastilo sa ňou brucho pri kolikách.

Drogu predstavuje plod – Anethi fructus a vňať – Anethi herba.

Hlavnou zložkou je silica (v plodoch 2,3  až 4 %, vo vňati 0,6 –  1,5 %), ktorá obsahuje najmä karvón (40 – 60 %), potom limonén a felandrén. Plody majú asi 20 % oleja, 15 % bielkovín, amínové bázy, kyseliny a flavonoidy.

Rastlina je účinná proti plynatosti, na­dúvaniu (karminatívum), podporuje chuť do jedenia a trávenie (stomachikum), uvoľňuje kŕče (spazmolytikum), ničí choroboplodné zárodky – (fytoncídum), zvyšuje tvorbu mlieka (laktagógum) a upokojuje (sedatívum).

Plody kôpru slúžia ako náhrada rasce, ktorá má podobné účinky. Napomáha tvorbe žalúdočnej šťavy. Na tráviaci trakt účinkuje rastlina príjemne, spazmolyticky. Povzbudzuje aj činnosť čriev a uvoľňuje plyny. Silica pôsobí v črevnom trakte antisepticky. Kôpor povzbudivo účinkuje na činnosť mliečnych žliaz, preto sa ordinuje dojčiacim matkám. Niektoré zložky silice, ktoré sú rozpustné vo vode, prechádzajú do mlieka a regulujú trávenie dojčiat, pričom pôsobia upokojujúco a pôsobia expektoračne na dojča (ak má práve zápal horných dýchacích ciest). Na tento cieľ je vhodná aj čerstvá vňať, prípadne jej odvar.

Plod (semeno) sa užíva v jednotlivých dávkach 1 g; ako zápar 2 g na šálku vody 3-krát denne, alebo z 4 – 10 g rozdrvených semien na 1 liter vriacej vody 1- až 3-krát pol pohárika po jedení. Prípadne 1 lyžica plodov na šálku záparu, ktorý sa pije 2- až 3-krát denne po pol šálky. Možné je aj vonkajšie použitie pri kožných afekciách a pomliaždeninách.

Kôpor nahradzuje alebo potenciuje rastliny s podobnými farmakologickými účinkami, ako sú napríklad: Carum carvi L., Pimpinella anisum L. a Foeniculum vulgare Mill.

Rastlina je veľmi dobre využiteľná vo veterinárnej medicíne s dávkovaním od 0,2 g plodu pri liečbe drobného vtáctva, po 50 g pre hovädzí dobytok.

Drogy alebo silica z nich tvoria súčasť mnohých galenických aj farmaceutických prípravkov.

Doposiaľ sa nezisti nijaké škodlivé účinky pri užívaní liečivých a potravinových dávok. Nadmerné množstvo môže vyvolať pálenie záhy s dyskomfortom v brušnej dutine. Toxické pôsobenie hrozí pri prekročení ordinovaných dávok silice viacerými vedľajšími nepriaznivými účinkami.

V domácej kuchyni sa v minulosti najčastejšie používal kôpor na prípravu omáčky a pri nakladaní uhoriek. Teraz sa vňať využíva aj na biologické obohatenie potravín. Vysoký obsah chlorofylu a flavonoidov zabezpečuje antioxidačné pôsobenie, a tým predĺženie vitality, najmä kardiovaskulárneho systému. Tmavozelené sfarbenie listov a výrazná vôňa zlepšujú organoleptické vlastnosti jedla (vzhľad a chuť). Pri zdobení potravín sa dá využiť čerstvá vňať ukladaná v celých listoch, ale tiež nadrobno krájaná na posýpanie (do polievok, omáčok na cestoviny a pod.). Rovnako poslúži aj mrazený list. Pri nehermetickom uložení pokrájaných listov do mrazničky dôjde k napáchnutiu ostatných potravín, najmä mliečnych výrobkov a mäsa, čo je síce zdravotne nezávadné, ale môže ovplyvniť chuť. Použiť možno aj sušený list, v ktorom je však znížený obsah vitamínu C. Aj v tejto forme sa môže použiť do pokrmov a nápojov, najmä do čajovín.

Spolu so semenom sa list využíva v  potravinárskom a farmaceutickom priemysle. Využíva sa v likérnictve, rovnako aj pri výrobe kozmetických prostriedkov.

MUDr. K Mika

Home Archív Všetky čísla 2011 5/2011 Kôpor voňavý - kopr vonný