Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Tis (Taxus L.) strom smrti alebo života (2 Od jedu k lieku).

Od jedu k lieku

História tisu sa týkala až do druhej polovice 20. storočia týkala viac histórie jeho jedovatých ako liečivých účinkov. K zmene nazerania na tis začalo postupne dochádzať v 60. rokoch minulého storočia. Do histórie tisu sa nezmazateľne zapísali dva tímy výskumníkov, dve známe farmaceutické firmy z dvoch krajín a kontinentov a tiež množstvo ľudí okolo nich. Na výskume sa podieľali aj ďalšie tímy a pracoviská, ktoré však pre obmedzené kapacity tohto článku nie je možné uviesť. Najdôležitejšie udalosti podľa jednotlivých rokov:

1955 sa NCI (National Cancer Institute) v USA začal zaoberať výskumom potenciálnych protirakovinových látok s cieľom vyvinúť účinný protirakovinový liek. Väčšina látok získaných a testovaných pre tento zámer bola syntetického pôvodu.

1958 nastúpil do NCI Jonathan Harwel, ktorý presadil myšlienku testovať aj prírodné látky.

1960 NCI uzavrel zmluvu s Ministerstvom poľnohospodárstva USA o odbere asi 1000 rastlín za rok na realizáciu tohto zámeru. Od roku 1955 do roku 1960 sa na zistenie antitumorovej aktivity vykonal skríning viac ako 30 000 látok.

Francúzsky chemik Pierre Potier (1934 - 2006) z ICNS (Institut de Chimie des Substances Naturalles, Inštitút chémie prírodných látok) v Gif-sur-Ywette pri Paríži začal pracovať na vyhľadávaní nových protirakovinových látok z prírodných zdrojov. Jeho ďalší výskum viedol k objaveniu látky taxotere.

1962 botanik Ministerstva poľnohospodárstva Arthur S. Barclay odobral 21. 8. 1962 v spolupráci so svojimi troma kolegami, študentmi botaniky, prvú vzorku tisu pacifického v blízkosti mesta Packwood v štáte Washington. Netušil, že sa stane účastníkom jedného z najväčších objavov liečiva na báze prírodnej látky s cytostatickým účinkom. Bola to jedna z 200 vzoriek rôznych rastlín, ktoré zozbieral za štyri mesiace potulovania sa po lesoch Gilford Pinchot v blízkosti doteraz činnej sopky Mount. St. Helens v štáte Wahington. Vzorka pozostávala z ihličia, vetvičiek a kôry tisu a jej hmotnosť bola okolo 7,5 kg. Po predbežnom spracovaní ? usušení v lokalite zberu stratila dve tretiny hmotnosti. Rastlinný materiál spracovali odborníci CCNSC (Cancer Chemotherapy National Service).

1964 vzorka odobratá z Taxus brevifolia preukázala na bunkových kultúrach cytostatickú aktivitu. Stalo sa tak 22. 5. 1964. Na prelome rokov 1964 - 1965 začal Monroe E. Wall v laboratóriách vedecko-výskumného parku, ktorý sa nachádza v blízkosti miest Durham, Raleigh a Chapal v severnej Karolíne, organizovať práce na izolácii a frankcionácii účinných látok z extraktov z tisu.

1965 v decembri pripravili prvú frakciu extraktu, ktorú nazvali K 172 a zaslali ju na biologické testovanie.

1966 v marci dostali prvé výsledky, pri ktorých sa pozorovala aktivita na leukemických myšiach. Následne požadoval od NCI (Hartwella) ďalšie a väčšie množstvo vzoriek. Podarilo sa im získať ďalších cca 22,5 kg kôry vetví a ihličia. Do konca roka 1966 dostal asi 190 kg vzoriek kôry tisu. Pri jej spracovávaní si uvedomili, že z každých 15 kg kôry tisu získajú len okolo 500 mg čisteného extraktu K 172.

1967 napriek neukončení prác na identifikácii účinnej zložky sa rozhodli spolu s kolegom, organickým chemikom Manksuh E. Wanim, že dovtedajšie výsledky experimentov uverejnia v apríli 1967 na 153. konferencii Americkej chemickej spoločnosti, ktorá sa konala v Miami Beach pod záštitou Floridskej štátnej univerzity. Tu predstavil skúmaný produkt ako látku s antitumorovým účinkom. Zároveň aj naznačil pomenovanie účinnej látky. Prečistený extrakt v júni 1967 nazval taxol.

1969 pripravili 28 kg surového extraktu, z ktorého ďalej získali len 10 g čistej látky. K tomu potrebovali 600 kg tisovej kôry.

1971 boli zverejnené ďalšie výsledky výskumu, vrátane chemickej štruktúry taxolu. Potvrdili jeho antitumorovú aktivitu a ako nositeľa tejto aktivity identifikovali taxol. Výskum pokračoval ďalej, čo vyžadovalo ďalšie množstvo suroviny na prípravu extraktu.

1975 výskum do tohto roku napredoval pomaly, zistila sa aj antitumorová aktivita v iných systémoch in vitro. Po prehodnotení výsledkov sa rozhodlo, že sa v tejto oblasti bude bádať v širšom rozsahu a na väčšom počte kooperujúcich pracovísk. To vyžadovalo väčšie zdroje čistej látky.

1977 spracovali 3 500 kg tisovej kôry a získali z nej 600 g čisteného extraktu. Toto množstvo predstavovalo zničenie 1 500 stromov tisu, čo už začalo vzbudzovať záujem verejnosti a ochranárov.

1978 sa potvrdili antitumorové aktivity aj na tkanivových kultúrach. Medzitým sa stal taxol známy medzi molekulárnymi a bunkovými biológmi a onkológmi.

1980 NCI prehlásil, že na ďalšie toxikologicko?farmakologické štúdie by potreboval zozbierať 10 000 kg kôry tisu, čo sa aj stalo.

1981 zistil francúzsky chemik Piere Potier z ICSN, že je možné izolovať pomerne veľké množstvo 10-deacetylbakatínu III (DEBAC) z ihličia tisu obyčajného Taxus baccata rastúceho v Európe.

1982 v júni bola ukončená toxikologická štúdia na zvieratách a NCI požiadal o schválenie testovať látku na ľuďoch.

1984 v apríli sa začala I. fáza klinického skúšania.

1986 sa rozhodlo o začiatku II. fázy klinického skúšania na konci roka. Táto fáza už vyžadovala spracovať cca 6 000 kg tisovej kôry. Dodatočne sa zistilo, že jej rozšírenie o väčší počet pacientov by vyžadovalo minimálne 30 000 kg kôry. Problémy s exploatáciou kôry tisu nabrali na obrátkach, k ochranárom sa pripojili aj hasiči, pretože vyschnuté tisy predstavovali riziko požiaru. Z ochranárskeho problému sa začína pomaly stávať problém politický.

1987 získala firma Hauser Chemical Research zákazku od NCI na izoláciu paklitaxelu z kôry tisu pacifického. Následne sa tieto práva rozdelili medzi Hauser a BMS. Hauser sa stáva monopolným dodávateľom izolovaného taxolu pre Bristol Meyers Squibb (BMS).

1988 publikova P .Potier (ICSN) semisyntetickú cestu prípravy paklitaxelu z DEBAC získaneho z ihličia tisu. Holton z Floride State University (FSU) syntetizoval taxusin, zlúčeninu podobnú taxolu.

1989 sa publikovali výsledky II. fázy klinického skúšania, pri ktorej sa dosiahla 30% úspešnosť terapie rakoviny vaječníkov v ťažkých prípadoch. NCI zároveň prepočítal, že na liečbu všetkých prípadov rakoviny vaječníkov v USA by bola potrebná kôra z 360 000 stromov ročne. Prvý raz sa začalo uvažovať o reálnosti zdrojov. V auguste 1989 NCI vyhlásilo verejnú ponuku na spoluprácu pri ďalšom výskume taxolu. Súčasťou ponuky boli aj výsledky dovtedajšieho výskumu, zásoby sušenej kôry, práva zbierať ďalšiu sušenú kôru a podobne. O ponuku mali záujem štyri firmy, z ktorých v decembri vybrali spoločnosť (BMS).

Holtonová skupina z FSU vyvinula semisyntetickú cestu prípravy paklitaxelu z DEBAC s dvojnásobnou výťažnosťou ako skupina P. Potiera.

1990 požiadala BMS o schválenie ochrannej známky na TAXOL®, pre komerčný liek a nahradenie tohto názvu substancie iným všeobecným názvom paklitaxel. K schváleniu došlo v roku 1992. Zmena názvu a schválenie nového názvu vyvolalo v odborných kruhoch nevôľu, pretože názov taxol sa používal pre označenie od samého začiatku výskumu. BMS obhájilo svoje práva tvrdením, že zmena mena by vyvolala zmätok medzi onkológmi, čím by sa mohlo ohroziť zdravie pacientov.

P. Potier (ICSN) začína prvé klinické skúšky s taxotere.

1992 získalo BMS schválenie (registráciu) lieku od FDA na liečbu ťažkých a pokročilých foriem rakoviny vaječníkov, čím sa potvrdilo, že liek je účinný a bezpečný. Aj keď látka nemohla byť patentovaná (ide o o prírodnú látku), BMS podľa platnej legislatívy malo päťročné exkluzívne marketingové práva na jej predaj.

Holton (FSU) patentoval semisyntetický postup prípravy paklitaxelu z DEBAC s 80% výťažnosťou.

1993 uvádza BMS na trh taxol pripravený semisynteticky z DEBAC, ktorý sa izoloval z ihličia tisu ? Taxus baccata. Výrobu zabezpečovala vo svojej pobočke v Írsku. Do roku 1993 bola cena taxolu za 1g 5 846 USD. V tom čase štátny sektor za 31 rokov výskumu investoval do výskumu 32 mil. USD. BMS oznamuje, že do roku 1995 prestane vyrábať taxol z kôry Taxus brevifolia. Obrat z výroby taxolu predstavuje hodnotu 0,5 miliardy USD ročne. Bola objavená endofytická huba žijúca na Taxus brevifolia, produkujúca taxol Syviforme nodulisporium.

1994 BMS končí spoluprácu s Hauser Chemical Research pri izolácií taxolu z kôry tisu, čo má pre Hauser nepríjemné následky, pretože 90 % jeho činnosti sa v tomto období zameriavalo na izoláciu taxolu.

B. Holton (FSU) urobil totálnu syntézu taxolu. Od roku 1994 do 1998 urobilo totálnu syntézu ďalších päť chemikov, pričom vychádzali z rôznych surovín a použili rôzne syntetické cesty.

Rozširujú sa indikácie používania paklitaxelu pre ďalšie druhy rakoviny a pri jej metastázujúcich formách.

Schválenie používania semisyntetického paklitaxelu.

1995 nastalo ďalšie rozšírenie indikácií paklitaxelu na liečbu rakoviny.

1996 schválené uvedenie na trh taxotere vo Francúzsku (dnes Sanofi Aventis). Prvá registrácia TAXOLU ® v SR.

1997 prichádza firma Samyang Genex, Korea na trh s paklitaxelom produkovaným pomocou rastlinných bunkových kultúr Taxus sp.

1998 schválené uvedenie taxotere na trh v USA.

1999 schválenie paklitaxelu v kombinácii s inými cytostatikami na liečbu ďalších foriem rakoviny.

2000 dosiahol BMS zisk 1,6 miliardy USD z predaja TAXOLU ®.

2001 získala Sanofi?Aventis patent na výrobu semisyntetického derivátu docetaxelu pripraveného semisyntetickou cestou s komerčným názvom TaxotereR.

2004 dosiahol zisk Sanofi z predaja TaxotereR 1,43 miliardy Eur.

2005 uvádza firma Abraxis BioScience Ltd. na trh paklitaxel naviazaný na bielkovinu (ľudský albumín) pod názvom Abraxan

Súčasný stav

Obdobie, keď sa na získavanie paklitaxelu využívala kôra Taxus brevifolia je už nenávratne za nami. Aj keď tento izolačný postup bol nesporne prínosom pri objave nového protirakovinového lieku, využívanie jeho kôry spôsobilo, že Taxus brevifolia je podľa Červeného zoznamu 2000 klasifikovaný ako strom, ktorý je blízko ohrozenia. Objavením semisyntetickej cesty prípravy paklitaxelu, a predovšetkým docetaxelu z 10-deacetylbacatínu III izolovaného z ihličia Taxus baccata sa nielen zabránilo ohrozeniu Taxus brevifolia, ale celý technologicky postup sa stal ekonomicky výhodný a lieky na tejto báze sa stali lacnejšími, a tým aj dostupnejšími pre onkologických pacientov. Je tiež ekologicky šetrnejší. Predsa len, ihličie a mladé odrezky konárov sa mohli časom regenerovať. Po odbere ihličia a mladých odrezkov konárov sa tisy časom zregenerovali. Nevýhodou je, že obsah požadovaných zložiek v ihličí kolíše v závislosti od ročného obdobia a klimatických podmienok. Zdá sa, že možnosti prípravy paklitaxelu a jeho derivátov z tejto suroviny, boli z praktického a ekonomického hľadiska, pravdepodobne už vyčerpané. Stále je ešte v hre totálna syntéza paklitaxelu. Skutočnosť je však taká, že v súčasnosti sa veľká časť produkcie paklitaxelu zabezpečuje pomocou explantátových kultúr Taxus sp. Najúspešnejším producentom je firma Phyton Biotech. V súčasnosti je biotechnologická produkcia taxánov hlavným predmetom záujmu farmaceutického priemyslu a farmaceutického výskumu. Zameriavajú sa na zvládnutie využívania explantátových kultúr a využívanie mikroorganizmov pri priemyselnej produkcii taxánov. To už však presahuje odbornú náplň tohto časopisu. Problematikou výskumu taxánových derivátov sa zaoberá aj niekoľko výskumných tímov na Slovensku.

Na záver možno konštatovať, že sa tis nezmazateľne zapísal do histórie výskumu liečiv. Svedčí o tom aj skutočnosť, že názvy väčšiny liekov na báze taxánov, majú svoje pomenovanie odvodené od latinského názvu tisu - Taxus. Ak by sme verili v magickú silu tisu, tak ako v ňu verili ľudia v predchádzajúcich historických obdobiach, museli by sme priznať, že pre mnohých onkologických pacientov je tis stromom života. Na druhej strane sa možno prejavilo aj jeho negatívne magické pôsobenie. Snáď, ani jeden liek nevyvolal toľko patentových súdnych sporov ako práve liek získaný z tisu.

Ing. V. Štalmach

Tis (Taxus L.) strom smrti alebo života (2)

Home Archív Všetky čísla 2011 6/2011 Tis (Taxus L.) strom smrti alebo života (2 Od jedu k lieku).