Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Čaj

ČAJ

 Čo je čaj? Čaj sú sušené listy kríka Čajovníka čínskeho (Camellia sinensis), ale i nápoj pripravený z týchto lístkov. Často sa menom čaj označujú aj nápoje z iných rastlín, čo nie je celkom správne. Veď naše pra-pra-pra-prababičky určite svoje odvary a výluhy z liečivých rastlín nepomenovávali čaj. Toto slovo ani nepoznali, lebo čajové lístky sa do Európy dostali až v 17. storočí a na naše územie až oveľa rokov neskôr. Boli veľmi drahé a poznali ich len na kráľovských a šľachtických dvoroch. Ale poďme po poriadku.

Ako bol čaj objavený?  Čajovník čínsky má svoj pôvod v Číne a je známy už takmer 5 000 rokov. Zvitky z roku 221 pred n. l. dokumentujú zavedenie dane z čaju. Objavenie čajovníka a poznanie čaju zachytávajú rôzne legendy. Azda najznámejšia je o cisárovi Šen Nungovi (2 737 – 2 697 p.n.l.) aj tá má 2 varianty. Cisár Šen Nung bol spisovateľ, filozof a zakladateľ čínskeho bylinného lekárstva. Prvá varianta hovorí, že Šen Nung po prechádzke a rozjímaní v lese sedel pri ohni a v kotlíku si preváral vodu na pitie, zafúkal vetrík a z kríka, pod ktorým sedel, zavial do kotlíka pár lístkov. Tie zafarbili vodu do zlatohneda a vzduchom sa začala šíriť lahodná a príjemná vôňa. Cisár ochutnal tento nápoj, veľmi mu zachutil a zistil, že je osviežujúci a povzbudzujúci. Druhá alternatíva legendy hovorí, že Šen Nung pri hľadaní liečivých bylín chodil krížom-krážom po krajine a keďže neboli vtedy žiadne pomôcky a prístroje, skúmal rastliny pomocou svojich zmyslov a potom aj ochutnávaním, aby určil, ktoré sú prospešné a liečivé. Jedného dňa, keď takto putoval a skúmal rôzne rastliny, ocitol sa pred kríkom, ktorý vydával čistú a jemnú vôňu. Ochutnal pár lístkov so sladkou a súčasne horkou chuťou a arómou a ako skúsený lekár rozpoznal typické vlastnosti čaju: sladkosť sýtiacu naše telo a horkosť pôsobiacu očistne. Svoje poznatky a bylinkách, rastlinách a aj čaji zanechal v prvej čínskej lekárskej knihe Šen-nung-pen-cchao-ťing.

Trošku ďalšej histórie. Čaj spočiatku slúžil ako liečivo proti únave, bolestiam hlavy, reume, na ochorenia močového mechúra a na posilnenie koncentrácie a zraku. Čajové lístky so zbierali z divorastúcich čajovníkov. Dlhé roky sa používal len na cisárskych dvoroch. Časom sa stal čaj veľmi obľúbený najmä u mníchov, spisovateľov, poetov a iných umelcov. Boli to časy najväčšieho čajového majstra Lu Lü, ktorý napísal prvú samostatnú knihu o čaji (rok 780 n.l.). Tá sa stala bibliou milovníkov čaju. Popisuje v nej pôvodné miesta výskytu čajovníka, popisuje rôzne typy čaju, obradné spôsoby jeho prípravy, jeho účinky a všetko, čo s čajom súvisí. Doteraz bol čaj známy pod rôznymi názvami, teraz dostáva svoj názov „ča“ (čcha). V roku 805 priniesol čínsky budhistický misionár  Dengyo Daiši semienka čajovníka do Japonska, kde sa vo väčšej miere začal čaj pestovať v oblasti Kjóto až o 300 rokov neskôr. Do Európy bol čaj dovezený prvý krát v roku 1 517 a prvá písomná zmienka je z roku 1 556, keď benátsky spisovateľ Giovanny Battista Ramusio vo svojej knihe Cesty a putovanie, uverejnil popis čajovníka a čaju. Postupne sa do Európy dostávalo viac informácií o čaji a jeho účinkoch. Obchod s čajom začal, keď ho v roku 1 610 holandský obchodníci doviezli do Amsterdamu. Odtiaľ sa postupne rozšíril do Talianska, Nemecka, Francúzska a Portugalska. Do Ruska sa čaj dostal o niečo skôr karavánami po hodvábnej ceste. S dovozom čaju sa do Európy dostal aj vzácny čínsky porcelán. Čaj bol pre svoju vysokú cenu vyhradený iba pre majetnú šľachtu. Spočiatku sa používal ako medicína, až neskôr koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikali tzv. čajové spoločenstvá alebo literárne čajové stoly. Začiatkom 20. storočia si konečne mohli dovoliť zaplatiť čaj aj jednoduchí ľudia. A v 30. rokoch prišiel do módy „čaj o piatej“.

Čaj je oveľa viac ako len najviac požívaný teplý nápoj, je to kus kultúry a kus histórie.

 

-camellia-