Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Kapusta hlávková

Známa dvojročná rastlina. Pestuje sa vo viacerých odlišných sortách. Stonka je na vrchole rozkonárená. Dolné veľké stopkaté celistvookrajové alebo zúbkaté listy sú perovito strihané s nedeleným koncovým segmentom; majú lýrovitú konfiguráciu. Stredné a horné sediace, podlhovasté až kopijovité, sú takisto celistvookrajové alebo zúbkaté. Krátko stopkaté pravidelné obojpohlavné kvety majú uzavreté kališné lístky. Štvorpočetné koruny majú široké sírovo žlté lupienky. Štvormocných tyčiniek je 6. Dvojplodolistý piestik má širokú bliznu. Po opelení sa vyvinie na oblé šešule s kúželovitým zobáčikom. Pestuje sa jednotlivo, ale aj veľkoplošne. Zvyčajne sa bez pričinenia človeka spontánne v prírode nešíri.

Druh je vyšľachtený z pôvodnej materskej rastliny (B. oleracea var. Silvestris) ktorá rastie divo v pobrežných oblastiach západného Stredomoria a pri Atlantiku severozápadnej Európy.

Odborný názov je pravdepodobne z keltského bresic alebo z gréckeho braksein čo znamená variť. Označenie druhu má základ v latinskom olus – zelenina. Už v staroveku bola kapusta prototypom základnej ľudskej výživy.

Zaznamenaná história druhu je tisícročia stará. V antike si rôzne sorty kapusty cenili nielen ako dôležité potraviny, ale tiež ako účinné liečivo. Svedčia o tom výroky vzdelancov tých čias. Cato st., ktorý pôsobil koncom tretieho a začiatkom druhého storočia pred Kristom hovoril, že každý si zriaďuje súkromnú lekáreň, ak si v záhrade pestuje kapustu.