Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Potrava a alergie

Náš obranný (imunitný) systém slúži za normálnych okolností ako naša „osobná ochranka.“ Zisťujeme však, že sa môže stať aj zjavnou príčinou poškodenia našich buniek, tkaniva či orgánov. Mnoho zápalových ochorení spôsobujú imunitné mechanizmy. Celá škála cudzích látok a telies (prach, peľ, baktérie, vírusy, atď.) môže pôsobiť ako antigén vyvolávajúci obrannú reakciu. Za určitých okolností táto obranná reakcia spúšťa udalosti vedúce k dočasným nepríjemnostiam alebo aj trvalému a vážnemu poškodeniu organizmu. Obranné reakcie, ktoré sa prejavujú poškodením buniek a tkaniva poznáme pod názvom hypersenzitívna reakcia (precitlivenosť) a spájajú sa s celou skupinou ochorení súvisiacich so zmenenou reakciou imunitného systému (astma, senná nádcha, hepatitída, glomerulonefritída –  zápal tkaniva obličiek, artritída, systémový lupus erytematosus, atď).

KTO JE ALERGIK?

Nízka úroveň poznatkov o príčinách potravinových alergii a premenlivé príznaky boli príčinou, že sa na potravinové alergie v klinickej praxi myslelo len veľmi zriedkavo a určenie diagnózy bolo spojené s veľkou dávkou neistoty. V posledných rokoch boli však vyvinuté mnohé testy a vyšetrovacie postupy, ktoré stanovenie diagnózy a ďalšie riešenie podstatne uľahčujú. Nanešťastie, mnoho z týchto moderných postupov poznajú naši lekári vzhľadom na ekonomickú situáciu len z odbornej literatúry a bežný pacient sa k nim nedostane.

Avšak už jednoduché zistenie, že sa v rodine vyskytuje prípad alergie alebo má vyšetrovaný človek skúsenosť s nejaký prejavom precitlivenosti napovedá, že pravdepodobne máme do činenia s alergikom.Alergológ docent Urbánek hovorí, že pravdepodobnosť podielu potravinovej alergie na ťažkostiach postihnutého človeka sa zvyšuje v týchto súvislostiach: príznaky sa objavujú opakovane s určitým odstupom po konzumácii jedla tráviace ťažkosti sa spájajú s príznakmi na iných orgánoch a systémoch (napr. s príznakmi kožnými, dýchacími a pod.) pozorovateľná je jasná väzba vzniku ťažkostí s príjmom určitej potraviny neúmerné používanie jednostrannej stravy (obmedzený jedálny lístok) zistenie, že hoci sa človek vyhýba určitým potravinám, môže ich nevedomky konzumovať v potravinárskych výrobkoch.

RÝCHLY A POMALÝ PROBLÉM

K okamžitým (akútnym) chorobným reakciám imunitného systému patria, napríklad prejavy, ktoré sa objavujú do dvoch hodín po požití problematickej – alergizujúcej potraviny. Situácia sa môže v takomto prípade až natoľko zdramatizovať a pri silnejšom „zásahu“ vyžaduje rýchle konanie a lekársku pomoc. Oneskorená reakcia sa naopak zisťuje ako tkanivová reakcia na podkožné podanie antigénu v roztoku s maximálnou odpoveďou v časovom rozsahu 24 až 48 hodín po podaní. Táto reakcia môže odoznieť bez následkov, ak sa vyvolávajúca príčina odstráni do 48 hodín. Oneskorené reakcie na potraviny sa môžu prejaviť aj ekzémom, urtikáriou (žihľavkou) alebo astmou. Oneskorené reakcie sú tiež zvyčajne slabšie a menej dramatické. Sú tiež zriedkavejšie a rozpoznávajú sa ťažšie.

PREVENCIA NAD NÁSLEDKY

Alergická reakcia na potraviny závisí aj od stavu, v akom sa konzumuje (surová, varená, pečená), od spôsobu pestovania (chemicky ošetrené, neošetrené), a od spôsobu spracovania. Vlastne je to veľký zázrak, že sa naše telo dokáže vysporiadať s neustálym náporom cudzorodých látok. Ak sa alergické prejavy neudržiavajú v únosnej miere, môže sa precitlivenosť nekontrolovane vyvíjať do rozmerov, v ktorých je takmer nezvládnuteľná.

Postihnutý človek môže reagovať alergicky aj na:

  • stopy alergizujúcej potraviny (AP), ktoré sa dostali do jedla nedostatočným očistením kuchynských nástrojov
  • dotykom kuchynského nástroja, ktorý prišiel do styku s AP a nebol dôkladne očistený
  • bozk na pery človeka, ktorý jedol AP
  • otvorenie balenia výrobku obsahujúceho AP
  • vdychovanie výparov pri varení AP
  • kontakt s alergénmi AP v semene partnera.

Aj keď ani takéto prípady nie sú stratené, predsa sa mi zdá lepšie alergii predísť a zabrániť týmto starostiam. Ako sa však dá zmenená reaktivita imunitného systému vyšetriť? Ako možno zistiť, či ide naozaj o potravinovú alergiu? O akú a na čo? Tieto odpovede Vám poskytne iba odborné alergologické vyšetrenie.

DIAGNÓZA CEZ KOŽU?

Iný rozšírený spôsob vyšetrovania využíva kožné testy – podaním extraktu rôznych potravín do kože možno vyvolať a vyhodnotiť reakciu organizmu. Nie je to však jednoduché. Komerčné extrakty majú neštandardnú kvalitu, zväčša ide o obyčajný extrakt prirodzenej potraviny. Alergény však podliehajú zmenám pri tepelných úpravách potravín alebo v priebehu tráviacich procesov. Preto sú, napríklad alergény vznikajúce pri trávení testovaním na koži pomocou extraktov úplne nezistiteľné. Navyše, mnoho alergénov sa z potraviny do testovacích extraktov nedostane, a tak negatívny výsledok nemusí znamenať neexistenciu alergie na testovanú potravinu alebo naopak. Diagnóza potravinovej alergie na základe kožných testov sa preto dnes nepovažuje za spoľahlivú.Najpresnejšie sú vyšetrovacie postupy, pri ktorých sa stanovujú hladiny a špecificity protilátok vytváraných proti chemickému tvaru určitej cudzorodej látky – tzv. sérológia z krvi. Tieto vyšetrenia pre vás zabezpečí špecializovaná imunologickoalergologická ambulancia.

ČO LEN BUDEM JESŤ?

V zozname potravín vyvolávajúcich alergické príznaky, napr. v dýchacom systéme, nachádzame najčastejšie mlieko, mliečne výrobky, vaječný bielok, ryby, údeniny, bravčové mäso, pšeničnú múku, lieskové orechy. Okrem nich patria k alergizujúcim potravinám aj citrusy, kivi, jahody, maliny, cibuľa, arašidy, kukurica... (Sója sa často pokladá za silný alergén, ale pozorne som si vypočul prednášku Dr. C. BindslevJensen z Alergologického laboratória Univerzitnej nemocnice v dánskom Odense na 17. svetovom kongrese o výžive vo Viedni v auguste 2001. Tento popredný európsky odborník na potravinové alergie vyhlásil, že „v Európe neexistuje zdokumentovaný prípad priamej alergie na sóju.“) Keď si taký zoznam človek prečíta, napadne mu, že už nebude asi nič jesť. Nie je to tak. Ak máte alergiu, treba zistiť na čo – ktorá konkrétna potravina je príčinou problémov – a potom sa zmieriť s tým, že minimálne na niekoľko mesiacov (možno aj natrvalo) bude pre vás takáto potravina nepriateľom. Všetky ostatné vám zostanú.Pri zisťovaní potravinovej alergie postupujeme najjednoduchšie tak, že vynecháme na niekoľko týždňov jednu podozrivú a rizikovú potravinu (napr. kravské mlieko). Ak sa problémy po vynechaní mlieka nezačnú upravovať, treba vyskúšať ďalšie možnosti a podobne ako s mliekom, postupovať aj s vaječným bielkom, bravčovým mäsom, rybami, údeninami, jahodami, kivi, lieskovými orieškami. Samozrejme, toto sú len tie potraviny, o ktorých sme zistili, že patria k najčastejším alergénom. Precitlivenosť môžu spôsobiť aj iné potraviny alebo môže človek precitlivený na potravinový alergén reagovať aj na vdýchnutie alergénu (alergia na mlieko a mliečne výrobky sa môže spájať s precitlivenosťou na peľ niektorých tráv). Alergik na pšenicu nemôže pracovať ako pekár prichádzajúci do styku s prachom pšeničnej múky a pod. a naopak – človek alergický na vzdušné alergény môže reagovať na použité alergény v potravinách. Preto nám neostáva nič iné, len trpezlivo hľadať príčinu a potom ju veľmi dôsledne odstrániť....

MUDr. I. Bukovský, PhD.