Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Ako ovplyvňujú potraviny naše správanie a psychologické funkcie

Táto téma je pomerne rozsiahla, preto ju rozdelíme na niekoľko okruhov. Najprv si niečo povieme o funkcii hlavných živín (makronutrientov) vo vzťahu k apetítu. Potom sa oboznámime s vplyvom potravín na poznávacie schopnosti a ich aktivizujúcim alebo upokojujúcim funkčným účinkom.

Spôsob stravovania človeka ovplyvňuje celý rad faktorov, ktoré nesúvisia s fyziologickými požiadavkami alebo nutričnou hodnotou jednotlivých žložiek potravy. Základnou funkciou alebo úlohou potravín, ktorá sa vykonáva formou stravovania, je zabezpečenie výživy.

Ľudská výživa je komplex procesov, ktorými organizmus človeka prijíma a zužitkúva látky nevyhnutné na úhradu nepretržitého energetického výdaja, na stavbu a obnovu tkanív a na zabezpečovanie fyziologických funkcií. Inými slovami: výživa slúži na udržiavanie, prípadne rozvíjanie životných funkcií človeka a k práci.

V podstate ide o: o dodávanie energie pre životné procesy a prácu a pre získavanie tepla, o dodávanie hmoty pre výstavbu a obnovu tkanív a pre ochranu organizmu pred vplyvom nepriaznivého vonkajšieho prostredia.Príjem potravín stimulujú senzorické, fyziologické a sociálne popudy (vnemy) a nasycovanie a pocit nasýtenia sú výsledkom kaskády poznávacích, senzorických a metabolických signálov.

Tri základné hlavné živiny, menovite sacharidy, bielkoviny a lipidy výrazne ovplyvňujú apetít (chuť do jedenia), metabolizmus, postup nasycovania (senzorické a tráviace signály, ktoré postupne vedú k ukončeniu jedenia) a  pocit nasýtenosti (pocit plnosti po jedle). Príjem potravín ďalej závisí od základných charakteristík jednotlivca, ako sú vek, pohlavie, etnická príslušnosť, sociálne postavenie a vzdelanie, ako aj fyziologické predpoklady zahrňujúce telesnú hmotnosť, BMI (index telesnej hmotnosti), zloženie tela, dietetické obmedzenia a denný stravovací cyklus. Súčasne s etnickými, sociálnymi a vzdelanostnými charakteristikami má na zloženie dennej stravy dôležitý vplyv aj dostupnosť jednotlivých potravín. Príjem a vzájomný pomer hlavných živín sa v jednotlivých krajinách a v rôznych kultúrach odlišuje.

Extrémne rozdiely vo výbere potravín sa spravidla vyskytujú v rôznych geografických regiónoch. Pomer medzi obsahom sacharidov, bielkovín a tukov v strave, vhodný na zabezpečenie energetickej rovnováhy v tele, sa môže pohybovať vo veľmi veľkom rozsahu. Príjmom sacharidov sa môže pokrývať od 3% až do 82 % celkovej potreby energie. Príjem tukov môže zabezpečovať od 6 % do 54 % potrebnej energie, zatiaľ čo príjem bielkovín spravidla poskytuje len okolo 11 % energie. Podľa súčasných výživových odporúčaní by sa príjem energie mal zabezpečiť tukmi v rozsahu 20 až 35 %, sacharidmi na úrovni 45 až 65 % a podiel bielkovín by mal byť 10 až 35 %.

Lipidy sú energeticky najbohatšou z hlavných živín, ich energetická hodnota je v porovnaní s bielkovinami a sacharidmi viac ako dvojnásobná. Bežne sa označujú termínom tuky – pretože tie predstavujú až 95 % lipidov. Okrem nich patria do kategórie lipidov fosfolipidy, steroly a v tuku rozpustné vitamíny A,E,D a K. Pre ľudský organizmus je dôležité, že vo forme tuku si môže uložiť v najmenšom objeme čo najväčšie množstvo energie. Živiny prijaté nad normálnu spotrebu sa v metabolickom procese premieňajú z veľkej časti na tuky, ukladajú sa v príslušných tkanivách a v čase nedostatku potravín sa odbúravajú. Nadmerný príjem potravín bohatých na tuky zvyšuje riziko nadmernej hmotnosti, zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi a pod. Optimálna potreba energie pre človeka závisí od veku a fyzickej záťaže jedinca. Keďže deti rastú a vyvíjajú sa, potrebujú vo forme tukov prijímať 30 až 40 % z celkového množstva energie. Dospelým sa odporúča iba 25 až 35 %, pričom nasýtených tukov by sa nemalo konzumovať viac ako predstavuje 10 %  celkového energetického príjmu. Novšie výskumy túto hranicu posúvajú len na 7 %.

Bielkoviny tvoria základ všetkých tkanív v organizme. Podmieňujú všetky životné prejavy a sú rozhodujúce pre výstavbu živej hmoty. Život bez nich nie je možný, sú súčasťou každej bunky a nachádzajú sa i v krvi. Odporúčaný denný príjem bielkovín je pre jednotlivé populačné skupiny rôzny, závisí od veku a pracovného zaťaženia. Hlavným zdrojom energie pre človeka sú sacharidy, spravidla tvoria 50 až 60 % energie z denného príjmu stravy. Patria k nim cukry, škrob a potravinová vláknina. Energia sa z nich látkovou premenou uvoľňuje a slúži organizmu na svalovú prácu a životné pochody. Potravinová vláknina obsahuje zložky, ktoré sú nestráviteľné, ale hrajú dôležitú úlohu v procese trávenia.

Ing. B. Krkošková, CSc.

Home Archív Všetky čísla 2009 1/2009 Ako ovplyvňujú potraviny naše správanie a psychologické funkcie