Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Kávovník arabský - Coffea arabica L. (Rubiaceae)

Vždyzelená drevina rastie ako ker alebo nízky strom do 6 m výšky. Listy má stopkaté, kožovité, lesklé, podlhovasto vajcovité asi 20 cm dlhé. Aromatické biele kvety tvoria zväzočkové paprasleny. Plody sú kôstkovice veľkosti čerešne. Pri dozrievaní prejdú od zelenej, cez červenú až do čiernofialovej. Pod osemením sú 2 sivozelené semená s tvrdým bielkom, ktoré predstavujú žiadanú surovinu na ďalšie spracovanie. Najrozšírenejšie je praženie, ale  vo veľkej miere  aj úprava na instantnú kávu. Počas tepelnej úpravy vzniká kofeín, ktorý dáva nápoju alebo prípravkom zo semien typickú arómu a chuť.

Povzbudzujúce účinky kávy objavili Arabi. Najprv sa semienka v naturálnej podobe rozžuli v ústach, až v 14. stor. sa z neho začal pripravoval nápoj. Spočiatku sa táto záľuba kruto trestala, aj smrťou. Napriek všetkým prekážkam  vznikli v  roku 1516 prvé kaviarne v Istanbule. Do Európy začala káva prenikať v 17. stor. a v Benátkach sa objavili prvé kaviarne v roku 1645, v Paríži roku 1670. K väčšiemu spopularizovaniu tohto nového nápoja nastalo až v 19. stor., hoci Holanďania založili na Cejlóne kávovníkové plantáže už v roku 1699 a ponuka tejto pochutiny na našom kontinente bola aj skôr zabezpečená.Kávovník pochádza z Etiópie a Sudánu.

Dnes sa plantážnicky pestuje na mnohých miestach sveta. Najviac sa mu darí v trópoch medzi 20° severnej 20° južnej zemepisnej šírky. V súčasnosti až 90 % svetovej produkcie kávových zŕn pochádza z Južnej Ameriky, prevažne z Brazílie.

Kávovník je vďaka príjemnej vôňi kvetov, stále zelenými listami a sezónne aj meniacimi sa farbami plodov estetickou ozdobou prírody všade, kde rastú tieto dreviny solitérne alebo na plantážach.

Z najrozšírenejších druhov prinášajúcich žiadané semená sa v nížinných oblastiach pestuje kávovník liberijský – Coffea liberica Bull ex Hiern, ktorý má 6 – 8-početné kvety s väčšími plodmi a kávovník mohutný Coffea canephora Pierre ex Froehner s drobnejšími semenami. Ostatné druhy kávovníka majú skôr regionálnejšie uplatnenie bez väčšieho hospodárskeho významu.

Drogu predstavuje semeno – Coffeae semen. Hlavnú zložku, pre ktorú je káva obľúbená na celom svete predstavuje alkaloid kofeín. Z ďalších látok sú diterpény (cafestol a kahweol), horké triesloviny, olej, z vitamínov B 1 a ďalšie zložky.

Pôsobí na psychofyzické povzbudenie ako nervínum (tonikum), stimulans, roborans, analeptikum, vazomotorikum; Coffeae carbo ako adsorbens, pretože zachytáva toxické látky.

Káva pôsobí na centrálnu nervovú sústavu a  jej riadiacou činnosťou na celý organizmus. Kofeín odstraňuje pocit únavy a vyčerpanosti, zvyšuje psychofyzickú aktivitu, zlepšuje psychosomatickú činnosť a zmyslové vnímanie. Následkom zvýšenej citlivosti dýchacieho ústredia na pôsobenie oxidu uhličitého sa zlepšuje respirácia. Účinkuje stimulačne aj na vazomotorické centrá a činnosť srdcového svalu. Na periférne arterioly má rozťahujúci – vazodilatačný efekt. Napomáha koronárnej cirkulácii a zrýchľuje srdcovú akciu. Celkový účinok na obeh krvi môže byť aj nepriaznivý – rozšírenie koronárnych tepien nemusí stačiť kryť požiadavky pri zrýchlenej činnosti....

Espresso vzniká extrahovaním žiaducich, vo vode rozpustných látok horúcou parou. Čím väčší je tlak pary v kávovare, tým viac je peny, ale tým je tiež hustejšia.

Instantná káva pri príprave už nepotrebuje vriacu vodu; pridáva sa do vody, ktorej teplota vyhovuje konzumentovi – môže byť aj studená.

Viedenská káva sa pripravuje z filtrovanej, do ktorej sa pridáva šľahačka a posype sa kakaom.Cappucino sme prevzali z Talianska. Predstavuje horúcu kávu z espressa doplnenú parou vyšľahaným mliekom. Posýpa sa kakaom, strúhanou čokoládou alebo škoricou, prípadne inými aromatickými koreninami.

Írska káva je pre tých, ktorým sa do všetkého žiada alkohol. Je to v podstate espresso, alebo prekvapkávaná káva v ktorej je obligátne, v predpísaných pomeroch cukor, šľahačka a írska whisky.

Turecká káva sa pripravuje z pomletých zŕn a cukru. Nechá sa zovrieť až na hladinu vychádza pena. Toto „prihrievanie“ sa 1 – 2krát zopakuje. Servíruje sa s vytvorenou penou. Niekde sa dochutí klinčekmi alebo škoricou.Sladenie kávy, pokiaľ to nevyžaduje postup prípravy, sa robí (alebo aj vôbec nerobí) podľa chuti a zdravotného stavu. Viaceré syntetické sladidlá tepelnou úpravou menia štruktúru a chuť, preto sa môžu použiť iba po obarení, alebo varení – až v šálke.

Káva, aj čistý kofeín môžu byť liekom, ale môžu tiež ublížiť. Treba sa riadiť diagnózou a až potom stanoviť terapiu.

Home Archív Všetky čísla 2009 2/2009 Kávovník arabský - Coffea arabica L. (Rubiaceae)