Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Významné osobnosti našej farmácie - Jozef Pantoček

Trnavský rodák, lekár a botanik MUDr. Jozef Pantoček (1846 – 1916) pochádzal z lekárnickej rodiny. Jeho otec PhMr. Jozef Pantoček bol nielen vynikajúci lekárnik, ale aj botanik a chemik. Dá sa povedať, že vlohy na botaniku zdedil po otcovi.

Jozef Pantoček, ml. vyštudoval medicínu na univerzite v Göttingene a vo Viedni. Po promócii sa stal lekárom v Továrnikoch, neskôr riaditeľ a hlavný lekár štátnej nemocnice v Bratislave. Popri funkcii lekára sa neustále venoval botanike.

Botanickému výskumu sa začal venovať vo Fačkove pri Žiline, pokračoval v Malej Fatre, vo Vysokých Tatrách, v Dalmácii, Bosne, Hercegovine, Čiernej Hore, ba až v Albánsku a vo Francúzsku. Za rastlinami prekrižoval prakticky celé Alpy.Dosiahnuté výsledky z jeho botanického výskumu možno stručne zhrnúť takto: z okolia Továrnikov popísal škardu sibírsku (Crepis sibirica) a z okolia vrchu Reváň hrdobarku cesnakovú (Teucrium scordium). Pri popise európskej trvalky sklerant, zvončeka hrubokoreňového a ďateliny haynaldovej publikoval viaceré originálne informácie, ktoré spresnili ich výskyt, morfológiu, fyziológiu a zaradenie.Do roku 1874 uskutočnil niekoľko štúdijných ciest, ktorých cieľom bolo zmapovanie fauny a flóry územia bývalej Juhoslávie. Z výsledkov publikoval v Bratislave vedeckú prácu: Adnotationes ad Floram et Faunam Hercegovinae, Crnagorae et Dalmatiae, v ktorej popísal 533 rodov rastlín a 86 rodov hmyzu, pri ktorom mu asistoval G. Horváth. Toto dielo ho zaradilo medzi popredných európských botanikov.

V rokoch 1886 – 1892 uverejnil v Topoľčanoch 3-zväzkové dielo Beiträge zur Kenntniss der fossilen Bacillarien Ungarns, v ktorom sumarizoval svoje výsledky z fytopaleontológie. Stal sa tak jedným z našich prvých špecialistov v tomto vednom odbore.V roku 1898 publikoval prácu: Nyitravármegye flóraja (Flóra Nitranskej župy).V roku 1902 sumarizoval svoje závery z výskumu rozsievok (Diatomaceae), ktoré boli jednobunečnými sladkovodnými kremičitými riasami a boli dovtedy málo preskúmané. V roku 1907 vydal v Bratislave dielo: Pozsony és körneyékének természetrajzi viszonyai 1856 – 1906, ktoré sa zaoberá prírodnými pomermi v hlavnom meste. Analýza jeho obsahu ukazuje, že sa dopustil chyby tým, že jednotlivé rastlinné druhy, ktoré v ňom popisuje, uvádza bez lokality ich výskytu. K dielu boli aj ďalšie pripomienky a celkove možno povedať, že nepatrí medzi jeho najvydarenejšie.

V roku 1909 uverejnil monografiu o 31 rodoch rozsievok (rias), kde popísal ich výskyt, lokalitu nálezu, kto ich prvý identifikoval a k niektorým pripojil aj vyobrazenie. Dominantné sú popísané rozsievky z lokality Nitrianskej župy, Bratislavy, Neziderského a Balatonského jazera. Analýza jeho obsahu ukazuje, že sa venuje najmä taxónom fosílnych a v menšej miere taxónom recentných rozsievok.

Bol vynikajúcim lekárom a organizátorom zdravotníckej starostlivosti. Mnoho energie venoval prestavbe bratislavskej nemocnice, pri ktorej zriadil niekoľko nových kliník a pavilónov. Jeho zmysel pre modernizáciu sa prejavil najmä v tom, že vďaka nemu zakúpili a inštalovali už v roku 1898 v Bratislave prvý röntgenový prístroj v Uhorsku. Pantoček využíval tento prístroj nielen v medicíne, ale ožaroval s jeho lúčmi aj svoje obľúbené rozsievky v snahe získať informácie, aké vyvolajú morfologické zmeny. Právom teda získal aj ocenenie priekopník rádiobiológie u nás.Priekopníkom sa stal aj v oblasti mikrofotografie, ktoré s úspechom vystavoval v rokoch 1885 a 1890. Na ich základe sa stal nositeľom Zlatej medaily z odboru amatérskej fotografie.Tesne pred smrťou venoval svoj cenný herbár Národnému múzeu v Budapešti.Zastával aj funkciu predsedu Bratislavskolekárskoprírodovedného spolku a bol jeho častým a úspešným prednášateľom. Originálne výsledky dosiahol aj vo výskume vzťahu organického života na podnebí a pôde, ktoré uverejnil v roku 1880.Bol tiež autorom stručných dejín vývoja a využitia mikroskopu a paleontologických nálezov z okolia Sliaču, Lutily a Borova.Po dvoch rokoch od odchodu na dôchodok zomrel v Továrnikoch na brušný týfus.

Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.

Home Archív Všetky čísla 2009 2/2009 Významné osobnosti našej farmácie - Jozef Pantoček