Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Rastlinné steroly v liečbe prostaty

O tom, akú úlohu majú v ľudskom organizme rastlinné steroly, označované aj súhrnným názvom fytosteroly, je ešte stále relatívne málo exaktných poznatkov.

Jedným z prvých doležitých zistení bolo, že pravidelný a dostatočný konzum zeleniny a ovocia má pozitívny vplyv na udržanie normálnej hladiny cholesterolu v krvi a môže podstatnou mierou prispieť k poklesu jeho zvýšených hodnôt, znamenajúcich zdravotné, najmä kardiovaskulárne riziko. Práve fytosteroly rozličnej štruktúry zohrávajú popri rastlinných tukoch a polysacharidoch významnú úlohu ovplyvňovaním metabolizmu pri jeho vysokom príjme z potravín živočíšneho pôvodu, prípadne aj participovaním na rovnakých či iných zásadných biologických procesoch. K najrozšírenejším patria beta-sitosterol, kampesterol a stigmasterol.

Fytochemický výskum rastlinných druhov, ktoré sa v liečbe benígnej hyperplázie (nezhubne zväčšenej) prostaty, jedného z najčastejších ochorení dospelých mužov používajú, prebieha už niekoĺko desaťročí. Za celé toto obdobie sa však podarilo objaviť len veľmi málo takých biologicky účinných látok, ktoré by boli typické výlučne pre tieto rastliny alebo by mali špecifické uplatnenie len vo vyššie spomínanej indikácii. Ich najvýznamnejšími prirodzenými zdrojmi sú plody sabalovej (trpaslíčej) palmy (Sabal serrulata, syn. Serenoa repens), kôra kmeňa africkej slivky (Pygeum africanum), semeno tekvice (tykev, Cucurbita L.), koreň pŕhľavy (kopřiva, Urtica L.). Menej známym surovinovým zdrojom na ďalšie priemyselné spracovanie je koreň doteraz takmer vôbec chemicky nepreskúmaného pôvodného juhoafrického druhu Hypoxis rooperi Moore z čeľade Hypoxidaceae. Tento sa v  tradičnej medicíne vo forme odvaru používa pri zápaloch močového mechúra, problémoch s močením, na ošetrovanie rán, v Botsvane tiež pri pľúcnych ochoreniach.

Významným zdrojom fytosterolov je taktiež kvetový peľ. Z ďalších rastlín pozoruhodnejšie množstvá sterolov obsahujú ešte sója (Glycine soja, L.), kukurica (Zea mays, L.) a kôra, drevo a výhonky ihličnanov (Pinus L., Picea,L.).

Mechanizmus účinku fytosterolov pravdepodobne spočíva v zásahu do metabolizmu steroidných hormónov v tkanive prostaty, čo sa doteraz v experimentoch aj potvrdilo. Ďalej z nich vyplynulo, že majú schopnosť modulovať látkovú premenu sexuálnych hormónov (estrogénov a androgénov), ako aj ovplyvňovať hladiny prostaglandínov v tkanive prostaty. Preukázalo sa, že napr. beta-sitosterol a steroly tekvice vykazujú už po niekoľkotýždňovom podávaní blokádu tvorby prostaglandínov, čím sa vysvetľuje ich protizápalový účinok. Novšie pokusy ukázali, že na molekulovej úrovni normalizujú obnovu a rast buniek v prostate; majú aj schopnosť potláčať rast rakovinových buniek. Na liečebnom pôsobení majú zrejme podiel aj ďalšie v skúmaných rastlinách zistené obsahové zložky hydrofilnej povahy ako polysacharidy či z koreňa pŕhľavy izolovaný lektínový komplex a antioxidačne účinné fenoly z vňate vŕbovky malokvetej (Epilobium parviflorum L.). Veľká väčšina dlhodobejších (niekoľko mesiacov trvajúcich) štúdií od 70. rokov minulého storočia najprv v  Európe, pozdejšie v USA a koncom storočia aj v Japonsku testovala najma účinnosť najrozšírenejšieho fytosterolu – beta-sitosterolu vysokej čistoty v prvotných štádiách ochorenia.

Tieto priniesli bez výnimky (pri dodržaní medzinárodne uznávaných kritérií) vysoko pozitívne výsledky, premietnuté do významného zlepšenia všetkých objektívne sledovaných i subjektívne hodnotených parametrov. Konštatovali pri nich značný vplyv na spomalenie, až stabilizáciu chorobného procesu. Väčšina priaznivých účinkov pretrvávala aj 18 mesiacov, keď sa liečení pacienti podrobili opätovnej kontrole. Podobne dobré výsledky sa dosiahli, keď súčasne popri sitosterole použili aj včelí peľ, extrakt plodov trpaslíčej palmy a vitamín E. Nežiaduce účinky sa nepozorovali. Tie sa môžu vyskytnúť veľmi zriedkavo vo forme žalúdočno-črevných ťažkostí u predisponovaných jedincov, obzvlášť pri podávaní nalačno.

Zdá sa, že strava s významným podielom rastlinných zložiek – rôznych semien, zeleniny a ovocia može zohrávať doležitú úlohu v prevencii a tiež v odďaľovaní nástupu či progresii ochorenia.

PharmDr Ľ. Farkaš, Gyógyszerészet 50, 1, 38  43, 2006

Home Archív Všetky čísla 2009 3/2009 Rastlinné steroly v liečbe prostaty