Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Účasť cárskeho dvora a cudzincov na rozvoji zdravotníctva

Z histórie lekárenstva v Rusku v 16. – 17. storočí (4)

Za starých čias sa medicína v  Rusku vyvíjala odlišným spôsobom ako medicína v európskych krajinách. Pre Európu bola príznačná prísna špecializácia a hierarchia v medicíne. V európskych krajinách stáli na najvyššej priečke lekári s univerzitným vzdelaním. Po nich nasledovali ošetrovatelia a napokon lekárnici, ktorí vyrábali a zabezpečovali lieky.

Rusko  tých čias nepoznalo univerzitné vzdelanie lekára, preto cudzinci nazerali na medicínu v Rusku s nedôverou. Keďže sa ruská medicína neopierala o poznatky antických filozofov, astrológov, nepoznala ani európsku medicínsku literatúru tohto obdobia, ruskí liečitelia pripadali cudzincom ako nevzdelanci. Napriek tomu boli ruskí liečitelia a ošetrovatelia skúsení praktici, aplikovali medicínu na relatívne vysokej úrovni. Veď v Rusku v tom čase neexistovali školy podobné západným univerzitám. Obyvatelia stredovekého Ruska boli zvyknutí liečiť sa domácimi tradičnými prostriedkami. Prístup Rusov k  samoliečbe často vyvolával u cudzincov obdiv a úžas. Napríklad, keď sa Rus necítil dobre vypil čašu dobrého vína, potom pridal do nej strelný prach alebo rozdrvený cesnak. Po požití tejto „dobroty“ sa chorý odobral do parného kúpeľa, kde sa paril dve až tri hodiny. Až potom, keď táto metóda nezabrala, obrátil sa na liečiteľa.

Profesia liečiteľa (tzv. lečca) sa odovzdávala v Rusku od otca synovi. Obyčajní ľudia sa chovali k cudzím lekárom a ich medicínskym prostriedkom zo zahraničia s veľkou nedôverou, považovali ich pilule za nečisté. Iný bol prístup k cudzincom – lekárom na cárskom dvore.

V roku 1581 prichádza do Ruska prvý diplomovaný lekárnik James French, aby založil prvú lekáreň v Moskve. French prichádzal na dvor Ivana Hrozného (1530 – 1584, cár od roku 1547) s odporučením od samotnej anglickej kráľovnej Alžbety. Prvá lekáreň vznikla na území Kremľa ako predchodca Lekárenského úradu (vznikol v 20 rokoch 17. stor.).

Cársky dvor lekárov zo zahraničia zbožňoval a ich služby široko využíval. Ivan Hrozný mal v službách viacero takýchto lekárov, avšak najväčšiu dôveru a náklonnosť so strany cára mal doktor a zároveň matematik Arnold Lindsey. Cár Ivan Hrozný užíval lieky výlučne od výlučne od Lindseya a  považoval ho za zázračného lekára. Raz, keď došlo k „omylu“ a cár zabil jedného zo svojich blízkych bojarov a neskôr svoj čin oľutoval, obrátil sa na doktora aby zabitého oživil. Žiaľ, už ani zázračný lekár nemohol v tomto cárovi vyhovieť.

Ďalším „zázračným“ lekárom, ktorý požíval veľkú dôveru cára Ivana Hrozného bol lekár nemeckého pôvodu Bomelij (Bomelius). Využil de facto poverčivosť cára, a to mu umožnilo vydávať sa za čarodejníka. Na pokyn Ivana Hrozného vyrábal „zázračné“ jedy, aby pomohol cárovi zbaviť sa nepotrebných ľudí. Samotný doktor neskončil najlepšie, práve z podozrievavosti Ivana Hrozného bol na jeho príkaz zaživa upálený.

Na konci svojho vládnutia vydal Ivan Hrozný cársky príkaz na zriadenie prvej štátnej zdravotnej inštitúcie – Lekárenského úradu na pôde prvej existujúcej lekárne. Na čele Lekárenského úradu stál bojar. Úrad mal za úlohu starať sa o zachovanie zdravia cára a jeho rodiny, ubrániť vládcu pred zlými silami a pred možnou otravou jedmi. Úrad bol prvým centrálnym orgánom v zdravot-íckych záležitostiach. Prvé sídlo Lekárenského úradu sa nachádzalo priamo v Kremli, v tej istej budove sa nachádzala aj cárska lekáreň. V kompetenciách úradu bolo zadelenie lekárov do armádnych jednotiek, zabezpečenie plukových lekární liekmi a vykonávanie súdnych expertíz...

M. Žiaková

Home Archív Všetky čísla 2009 4/2009 Účasť cárskeho dvora a cudzincov na rozvoji zdravotníctva