Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Nutričná hodnota a liečivé vlastnosti rastlín trópov a subtrópov

Málo ľudí žijúcich v oblastiach mierneho pásme vie, aké rastlinné bohatstvo je k dispozícii obyvateľom subtropických a tropických oblastí. Takisto pre dendrológov žijúcich v strednej Európe je veľkým obohatením, ak sa im naskytne možnosť nájsť zdroj sumárnych informácií o drevinách rastúcich v týchto oblastiach.

Takýto zážitok poskytuje publikácia „Fruits of Warm Climates“ (Plody teplých oblastí) od Julie F. Morton. Pre súčasnú introdukciu drevín do podmienok Arboréta Mlyňany SAV dreviny trópov neprichádzajú do úvahy, preto štúdium biológie a ekológie týchto drevín je skôr koníčkom popri štúdiu aklimatizačného procesu taxónov perspektívnych na pestovanie vo voľnej pôde v našich podmienkach. Čitateľa určite najviac zaujme charakteristika a nové informácie o plodoch rastlín, ktoré sa k nám dovážajú z tropických a subtropických oblastí, o ich význame a úcte, ktorú im domáce obyvateľstvo vzdáva. Publikácia „Plody teplých oblastí“ sa dosť podrobne zaoberá botanickými opismi 124 hospodársky významných druhov rastlín (pri niektorých druhoch sú spomenuté aj ich príbuzné, avšak menej využívané druhy), patriacich ku 35 čeľadiam, ich pôvodom a rozšírením, charakteristikou pestovaných odrôd, procesom opelenia, nárokmi na pestovateľské prostredie (klímu a pôdu), možnosťami rozmnožovania, agrotechnikou (spolu s ochranou proti chorobám a škodcom). Popisuje charakteristiky dozrievania a zberu, výnosov z plantážneho spôsobu pestovania, pozberovej úpravy, využitie plodov a iných častí ako potravy respektíve liečiva s poukázaním na ich prípadnú toxicitu.

Druhovou početnosťou hospodársky intenzívne využívaných rastlín v trópoch a subtrópoch vynikajú najmä čeľade Rutovité (Rutaceae)–21, Myrtovité (Myrtace-ae)–15, (Annonaceae)–9, Mučenkovité (Passifloraceae) –6, (Sapindaceae)–6, (Sapotaceae)–6, (Solanaceae)–5 a (Anacardiaceae)–5. Menej zastúpené sú čeľade Mo-rušovité (Moraceae)–4, Ružovité (Rosaceae)–4, Pryš-tecovité (Euphorbiaceae)–4, (Guttiferae)–4 a Ebenov-níkovité (Ebenaceae)–3. Najmenej početné sú čeľade (Arecaceae)–2, (Leguminosae)–2, (Oxalidaceae)–2, (Me-iaceae)–2, (Malphigiaceae)–2, (Bombacaceae)–2, (Fla-ourtiaceae)–2, Kaktusovité (Cactaceae)–2, (Apocynaceae)–2, Araceae–1, Bromeliaceae–1, Musaceae–1, Lauraceae–1, Chrysobalanaceae–1, Rhamnaceae–1, Tiliaceae–1, Elaeocarpaceae–1, Malvaceae–1, Actini-iaceae–1, Caricaceae–1, Punicaceae–1, Rubiaceae–1, Cucurbitaceae–1.

Veľmi vysokú energetickú hodnotu majú plody z Filipín pochádzajúceho druhu Ebenovníka Blancovho (Diospyros blancoi A. DC), ktorého plody dorastajú do veľkosti jablka a v zrelosti majú purpurovú pokožku. Rastliny sú jednodomé. Odvar z kalicha a plodov podporuje vykašliavanie. Na Filipínach sa výťažok z listov a kôry používa na horúce obklady.

Ibištek krvavý (Hibiscus sabdariffa L.), jednoročná bylina pochádzajúca z oblastí Indie a Malajzie, je výnimočná bohatým zložením výživných látok. Omáčky po jeho pridaní majú chuť po brusniciach. V Indii, Afrike a Mexiku sa pre medicínske účely využíva celá rastlina. Odvar z listov a kalicha má diuretické účinky, zvyšuje viskozitu krvi a peristaltiku čriev. Takisto má účinok antispazmodický, anthelmintický a antibakteriálny účinok (liečenie tuberkulózy). Výťažok taktiež znižuje vplyv alkoholu. Výťažok zo semien zmierňuje dysuriu, stranguriu a dyspepsiu.

Plody Genipy americkej (Genipa americana L.), až 30 metrov vysokej dreviny z vlhkých oblastí Kuby, Portorika a južného Mexika, sa využívajú najmä na prípravu ná-pojov. Vo Filipínach sa šťava konzumuje v želé, v Brazílii slúži na výrobu vína a silných likérov. Konzumácia plodov sa odporúča pri liečbe žltačky. Šťava má diuretické účinky. V Portoriku sa plody nechávajú mierne skvasiť v nádobách a výťažok sa pridáva do nápojov, ktoré liečia prechladnutie. Odvar z drvených zelených plodov a kôry sa používa pri liečbe zápalu hltanu, odvar z koreňov sa aplikuje ako silné preháňadlo. Belavá a sladkastá gumovitá šťava z poškodenej kôry sa riedi a používa ako očná voda, ktorá lieči nepriehľadnosť očnej rohovky. V oblastiach Strednej Ameriky sa lisovaná šťava z listov predpisuje na potláčanie horúčky, tento účinok má aj odvar z kvetov.

Bligia apiová (Blighia sapinda K. Konig), približne 10 metrov vysoká drevina, pochádzajúca zo západného pobrežia tropickej Afriky, je známejšia svojimi jedovatý-mi vlastnosťami ako plodmi, z ktorých sa získava arilus (osemenie) pre výrobu delikátnej nátierky. Na Kube obyvatelia miešajú zrelý arilus s cukrom a škoricou a používajú pri liečbe horúčok a dyzentérie. Zomleté mladé listy po priložení na čelo potláčajú bolesti hlavy, prikladajú sa taktiež na vredy. Šťava z listov sa používa pri liečbe zápalu očných spojiviek. V Kolumbii sa vyrábajú prípravky z listov a kôry za účelom liečby epilepsie.

Veľmi významnou vlastnosťou semien Rohovníka obyčajného (svätojánsky chlieb, Ceratonia siliqua L.), asi 15 metrov vysokej dreviny pochádzajúcej z oblasti Sýrie, je získanie bezškrobovej, na proteíny bohatej múky (až 60 %). Zrnká svätojánskeho chleba používali lekárnici na odvažovanie vzácnejších liekov, vzácnych kovov a drahokamov. Váha jedného zrnka (asi 0,5 g) sa nazývala karát, čo vzniklo z arabského kharrub (arabské pomenovanie tejto dreviny).

Plody kumkvátu (Fortunella sp. Swingle), nízkeho, do 5 metrov vysokého kra pochádzajúceho z Číny, príbuzného ostatným citrusovým rastlinám, sa konzumujú surové alebo sa používajú na výrobu marmelád. Známe boli už v roku 1178 pred Kristom

Podobne nízky ker, pereskia ostnatá (Pereskia aculeata Mill.), pôvodom z Trinidadu a severných oblastí južnej Ameriky, poskytuje plody vysokej kvality, vhodné pre priamy konzum (semená spôsobujú zažívacie problémy) a výrobu štiav. V Brazílii sa listy cenia pre ich utišujúci vplyv pri liečbe popálenín...

Peter Hoťka, Jana Konôpková, Arborétum Mlyňany SAV

 

 

Home Archív Všetky čísla 2009 4/2009 Nutričná hodnota a liečivé vlastnosti rastlín trópov a subtrópov