Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Kokorík voňavý

Kokorík voňavý, Kokořík vonný, Polygonatum odoratum (Mill.) Druce; syn: Convallaria polygonatum L. (Liliaceae)

Trváca bylina s hranatou, mierne ohnutou stonkou, dorastá do výšky 50 cm. Striedavo sediace pozdĺžne vajcovité celistvookrajové drsné listy sú skoro prisadnuté. V pozuchách majú po jednom, veľmi zriedkavo po dvoch  kvetoch na spoločnej stopke. Voňavé, previsajúce  kvety sú pravidelné, obojpohlavné s bielym zrasteným okvetím. Približne v polovici rúrkovitého okvetia je vrastených 6 tyčiniek. Semenník je vrchný. Opeľujú sa hmyzom, ale nezávisle aj vlastným peľom. Plody predstavujú matné modročierne guľaté bobule.

Rastlina obľubuje výživnú pôdu. Znáša prítomnosť vápna a nedostatok vlahy. Preto sa nachádza na suchých  polostepných, kamenistých a skalnatých stráňach, niekedy aj medzi krovitými a inými  drevinami. Na severnej pologuli je známych okolo 30 druhov tohto rodu.

Príbuzný kokorík mnohokvetý – kokořík mnohokvetý, + Polygonatum multiflorum (L.) All. – syn. Convallaria multiflora L. je o niečo vyšší. Naklonená byľ má do 70 cm dlhú oblú  stonku so striedavými sediacimi vajcovitými končistými celistvokrajovými holými listami. Pazušné biele nevoňavé kvety sú usporiadané v strapcoch  po dvoch  až päť. Sú pravidelné obojpohlavné s rúrkovitým zrasteným okvetím z dvoch trojpočetných kruhov zelenkastých lístkov. Kvetná rúrka je v polovici dovnútra prehnutá (čo kvet voňavej odrody nemá). V polovici okvetia je 6 tyčiniek s jemnými nitkami; semenník je vrchný.  Guľaté plody sú modročierne bobule. Druh má rád listnaté lesné porasty s primeranou  pravidelnou vlahou.

Zriedkavo sa na juhu Slovenska nachádza kokorík širokolistý [Polygonatum latifolium (Jacq.) Desf.], ktorý sa podobá predchádzajúcim ale má na hranatej stonke široko vajcovité listy a najviac  po štyroch stopkatých kvetov. Celá rastlina je krátko ochlpená. U nás rastie  tiež kokorík praslenatý [Polygonatum verticillatum (L.) All.] s úzko kopijovitými listami v 3 – 7-početných  prapraslenoch , ktoré nesie hranatá stonka. Biele kvety, vyrastajúce z listových pazúch sú asi 1 cm dlhé.  Najčastejšie rastú po dvoch iba zriedkavo po jednom alebo troch. Plody sú fialové bobule. Možno ich nájsť skôr vo vyšších polohách.

Tieto druhy boli v pozornosti liečiteľov už v antickom svete. Dioskorides označil rastlinu názvom polygonatum, čo vystihovalo vzhľad podzemka (polys – mnohý, gony – uzol), druhové označenie zachytáva  odlišnú morfológiu uzlovitého podzemka, podľa ktorej sa dá rozpoznať. Najčastejšie sa odporúčal práve tento zhrubnutý koreň, a to na rozličné ochorenia. Popri vnútorných aplikáciách sa používal aj na vonkajšie kožné postihnutia a rany. Ďalšie písomné zmienky o rastline sa nachádzajú v Brunschwygkovej „Destilačnej knihe“ aj s ilustráciou a pochádzajú približne z roku 1500. Tschirch, otec modernej farmakognózie, zaznamenal  vtedajšie súčasné liečebné využívanie kokoríkov v Číne. Zenit slávy druhov  vyvrcholil pri na prelome 17. a 18. stor., keď boli oficinálne v najznámejších svetových liekopisoch. Droga sa uvádzala ako koreň (podzemok) – Polygonati radix (rhizoma) alebo Salomonis sigilli. V jeseni vykopávali podzemok z obidvoch hlavných druhov, ale tiež kokoríku praslenatéhoPolygonatum verticillatum (L.) All. Rovnako aj z tôňovky dvojlistej – Maianthemum bifolium (L.)  F. W. Schm., ktorá sa na predchádzajúce nepodobá, ale zato je u nás rozšírená na lúkach, v krovinách aj v lesoch. Druhy boli veľmi využívané aj v liečiteľskej ľudovej praxi.

Obsahovými substanciami sa suponovala látková príbuznosť s konvalinkou, ktorá má steroidné srdcové gykozidy, ale výskum ešte stále nedospel ku konečnému záveru. Empiricky sa dedukuje prítomnosť glykokinínov, znižujúcich hladinu krvného cukru. Z ďalších látok sa dokázali saponíny, triesloviny, sacharidy, sliz. Nachádza sa tu aj asparagín. Z minerálnych látok je podstatný šťaveľan vápenatý. Okrem flavonoidov sú prítomné aj ich príbuzné špecifické zložky – homoizoflavonoidy. Podstatné zlúčeniny sa nachádzajú v koreni, v bobuliach, ale v odlišnom pomere aj v ostatných častiach rastliny.

Ako antidiabetikum sa užívala v minulosti, napr. v Japonsku. Účinok alkoholového extraktu sa porovnával s tolbutamidom a inzulínom. Nástup bol o niečo neskorší, ale hypoglykemické hodnoty sa približovali k obidvom štandardom.

Homoizoflavonoidy, ktoré predstavujú fenolové látky, majú vo svojej molekule, na rozdiel od príbuzných flavonoidov, o jeden atóm uhlíka navyše. Tieto zlúčeniny majú vysokú antioxidačnú aktivitu, prevyšujúcu účinnosť štandardných látok s týmto efektom. Významná je aj antimutagénna aktivita. V experimente sa zistilo, že sú  schopné redukovať genotoxickú aktivitu mutagénov (karcinogénov), čo by sa dalo veľmi vhodne využiť pri prevencii zhubných nádorov. Ďalej sa zistilo, že účinkujú  aj estrogénne, prípadne antiestrogénne, podľa závislosti od dávkovania. Podnecuje to skúmanie fytoestrogénov v etnonutrícii vkomparácii s výskytom súčasných hormonálnych postihnutí s estrogénnou symptomatológiou vdanej oblasti. (Analyzujú sa stravovacie návyky vybraných etnických skupín s výskytom patologických symptómov svedčiacich pre estrogéne poruchy). Rovnako to naviedlo aj k štatistickému vyhodnocovaniu účinkov rastlinných látok (stravy) vzhľadom na výskyt nádorov, osteoporózy, kardiovaskulárnych chorôb a všetkých postihnutí, ktoré by sa dali v prevencii pozitívne ovplyvniť. Homoizoflavonoidy sa súhrne javia  ako chemoprotektívne substancie. Majú zistenú tiež antiflogistickú (protizápalovú) a antialergickú, antihistamínovú účinnosť. Modifikovaním ich molekuly sa účinky potenciujú. Zavedením atómu chlóru do ich molekuly účinkujú antivírusovo.

Najčastejšie sa rastlina indikovala ako dermatikum na kožné zápaly, krvácajúce rany a pomliaždeniny. Niekde sa odporúčala ako kozmetikum pri poruche sfarbenia kože

Z podzemkov sa robí odvar. 40 – 50 g na 1/2 l vody sa poskytuje v obkladoch alebo na lokálne kúpele, prípadne sa priamo aplikujú kašovité obklady.

Celá rastlina je toxická, zvlášť plody. Otravu zapríčiňujú steroidné saponíny s aglykónom diosgenínom. Po užití nadmernej dávky sa dostavia zažívacie ťažkosti s krvavými hnačkami. Známe sú otravy, najmä u detí po požití plodov. Terapia je symptomatologická.

Kokoríky nie sú dostatočne preskúmané, ani experimentálne vyhodnotené. Keďže nemajú stanovené bezpečné účinné dávkovanie, neodporúča sa zatiaľ ich vnútorné užívanie. Druhy sa niekde pestujú ako okrasné rastliny v záhradkách a v parkoch.

Kokorík neodhalil ešte všetky svoje medicínske tajomstvá. Zatiaľ nám poskytuje podnetný esteticko-etický zážitok: Skromne sa kloní k zemi. Nevytŕča na obdiv  svoje čisté biele kvety, ktoré cudne zacláňa rozprestretými listami. Pri pohľade na tento meditatívny zjav v tichom lesíku alebo na lúke pod belasou oblohou môžeme mimovoľne porovnávať nevtieravú pokoru, skromnosť a nenáročnosť s opačnými, typicky ľudskými vlastnosťami.

MUDr. Karol Mika