Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

V harmónii s prírodou – nastal čas jej realizácie

Čo v záhrade neurobíme na jeseň musíme dobehnúť na jar, a o to menej sa môžeme venovať tomu najdôležitejšiemuv živote – láske. Okrem optimálnych agrotechnických podmienok môže byť aj toto silným motívom, aby sme sa na jeseň nekochali len nádherne sfarbenými stromami a „nechytali“ posledné slnečné lúče babieho leta, ale aby sme svoju pozornosť venovali aj pretvoreniu nášho záhradného kráľovstva na rajskú záhradu bez použitia chémie, v ktorej bude dominovať harmónia prírody s nami.

Ak sa chceme zbaviť používania ochrannej chémie v záhrade – nestačí len prestať s postrekmi, jesť červavé jabĺčka a mať pocit, že ide o biopestovanie. Choroby a škodcovia poškodzujú nielen plody, ale rastliny ako celok. Musíme sa teda zamerať na prevenciu, a nie dodatočne zachraňovať škodcami napadnuté rastliny, ako je to predovšetkým pri pestovaní drevín...

Východiskom pre biopestovanie je:

  • poznanie pôdnych a klimatických podmienok záhrady,
  • ujasnenie si, čo vlastne chceme v záhrade dopestovať, aké druhy ovocia, odrody (skoré či neskoré),
  • uváženie koľko času chceme a môžeme záhrade venovať na ošetrovanie drevín v priebehu ročných období.

Na tieto globálne faktory sa pozrieme podrobnejšie.

Pôdne, ale najmä mikroklimatické podmienky našej záhrady silne ovplyvňujú najmä výskyt chorôb ovocných drevín. Vlhké, hmlisté a daždivé počasie napomáha rozvoju chorôb z vlhka, ako sú rôzne hrdze, chrastavitosť, perenospóra atď a naopak v suchom počasí sa lepšie darí napríklad múčnatke na ovocných alebo okrasných drevinách, či na viniči. Typickým predstaviteľom odrôd jabloní trpiacich chrastavitosťou, teda chorobou ktorú podporuje vlhká klíma, je Golden Delicious, naopak predstaviteľom odrôd extrémne trpiacich múčnatkou je známy Jonathan.

Chladné doliny s výskytom skorších mrazov sú zasa nebezpečné zvlášť pre teplomilné ovocie. Severné svahy, menej oslnené polohy znášajú skôr niektoré jablone a najmä drobné ovocie. Pre ovocné dreviny nie sú vhodné ani oblasti s vysokou spodnou vodou.

Vo vzťahu k daným klimatickým podmienkam záhrady by sme mali vybrať na výsadbu tie druhy a odrody, ktoré sú odolné voči škodlivým činiteľom často sa vyskytujúcim v danej lokalite. K vhodnému výberu nám slúži prehľad vlastností druhov a odrôd, ktoré nájdeme v ovocinárskej pomológii. Pri výbere dávame prednosť odrodám odolným alebo aspoň rezistentným voči jednej, najlepšie obom skupinám chorôb, teda chorobám vznikajúcim zo sucha i vlhka. Mnohé nové odrody sú už takto vyšľachtené. Ďalšou možnosťou je poradiť sa pri výbere odrody s odborníkmi v ovocných škôlkach. Ak máme tú možnosť – praktické je tiež poradiť sa so susedmi – záhradkármi...

Prieskum si robíme pred novou výsadbou záhrady alebo pri dosádzaní drevín na voľné priestranstvá v záhrade. Ak však chceme staršie výsadby zrekonštruovať, prerobiť na biosystém, nemusíme chúlostivé odrody, ktoré treba často striekať hneď vykopať a páliť. Ak máme stromy zdravé a vitálne, môžeme ich preštepiť. Robí sa to najmä pri jadrovinách, slivkách a čerešniach. Vlastné preštepenie robíme na konci zimy, začiatkom jari, ale s prípravou stromov na preštepenie by sme mali začať už teraz. Príprava spočíva v odrezaní konárov určených na preštepenie asi 30 cm nad miestom štepenia. Na jar sa už urobí skutočný rez v potrebnej výške. Vhodné je reznú plochu zatrieť štepárskym voskom alebo aspoň fermežovou či latexovou farbou.

Preštepenie robíme podľa veľkosti pôvodného stromu naraz alebo v dvoch etapách. V prvom roku preštepíme spodnú obvodovú etáž a súčasne rezom potlačíme rast vyššej etáže stromu. Na druhý rok po jesennom prípravnom reze strednej vyššej časti koruny ju preštepíme na jar. Preštepené stromy nám dajú úrodu už obyčajne v druhom roku a zakrátko nám zarodia naplno. Takto získame časový náskok a zvýšenie objemu úrody zdravých plodov, a to v rozsahu 2 až 4 rokov. Vrúble vhodných odrôd na preštepenie si musíme vopred vybrať a zabezpezpečiť na jeseň, cez zimu, či skoro na jar v ovocných škôlkach, šľachtiteľských staniciach alebo od susedov a známych zo zdravých a dobre rodiacich stromov.

V teplejších oblastiach a v strede jesene vysádzame všetky ovocné druhy, v chladnejších oblastiach alebo v neskôr na jeseň vysádzame najmä drobné ovocie a odolnejšie jadroviny. Chúlostivejšie kôstkoviny vysádzame radšej na jar. Potrebujú totiž na zakorenenie teplejšiu pôdu.

Dôležité sú taktiež pôdne podmienky záhrady, pretože jednotlivé ovocné dreviny majú na ne špecifické nároky. Pôda môže byť ťažká, zlievavá, kamenistá, hlinitá, piesočnatá. Drevinám v našich podmienkach najlepšie vyhovuje pôda hlinitá a hlinitopiesková s dobrou zásobou humusu. Ak treba záhradnú pôdu upraviť nemusíme robiť úpravu celej výsadbovej plochy, ale pred výsadbou optimalizujeme len pôdu v tzv. zemných kvetináčoch, teda pre stromy pripravíme 70 cm hlboké jamy s plochou 120 x 120 cm a pre kríky 40 cm jamy s plochou asi 50 x 50 cm. Ťažkú zlievavú pôdu z jamy odstránime a naplníme ju vopred pripravenou hlinitopieskovou pôdou obohatenou zrelým kompostom alebo odkyslenou rašelinou. Môžeme použiť aj kvalitnú ornicu z okolia jamy. Na dno jamy pred jej zasypaním rozhodíme fosforečné hnojivo vo funkcii zásobného hnojiva. Nesmie sa však dostať do kontaktu s koreňmi novovysadených stromčekov, lebo by sa narušilo ich zakoreňovanie. Stred zasypaných jám si označíme kolíkom a pôdu necháme pár dní uľahnúť. Pred výsadbou stromčekov i kríkov odstránime poškodené korene a zostávajúce skrátime asi o tretinu, stromčeky na pár hodín namočíme do vody. Vysádzame ich tak, aby po zľahnutí pôdy zostali v rovnakej výške, akú mali pôvodne Zem ku koreňom prihrnieme a prišliapneme, stromčeky dobre zalejeme a priviažeme ku kolíku. Korunku im zrežeme až na jar.

Biopestovanie drevín a zeleniny je založené na prírodných vzťahoch rastlín a prostredia rozumne upravených podľa našich pestovateľských možností a potrieb. V maximálnej miere však využíva aj klasické pestovateľské postupy a skúsenosti len s tým, že miesto nadmerného zneužívania chémie volíme prírodné metódy, preto aby sme chránili užívateľov záhrady, najmä deti a samozrejme aj konzumentov záhradných plodov. Aby sme biopestovanie v praxi dobre zvládli a minimalizovali nielen používanie chémie, ale aj prácnosť a finančnú náročnosť pestovania, tak si v tomto seriáli postupne rozoberieme základné pestovateľské praktiky a triky pri najzaujímavejších plodinách. Keďže záhradkár nie je medveď, aby celú zimu prespal, venujme trochu času aj záhradkárskej literatúre a urobíme si podrobnejší časový plán záhradných prác počas roka, napríklad plán výsadby parenísk, skleníkov, zeleninovej záhrady, tiež skalky, okrasných stien...

Neľahké jesenné práce v záhrade však neberme ako nepríjemnú drinu, ale ako príjemné rozhýbanie tela v peknom prírodnom fitnes, ktoré nám pohladí a upokojí aj naše stresu vystavované duše.

Ing. J. Pížl

 

 

Home Archív Všetky čísla 2009 5/2009 V harmónii s prírodou – nastal čas jej realizácie