Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

J. V. Stalin a jeho zdravie

Vzťah Stalina (vlastným menom Džugašvili, 1878 – 1953) ku svojmu zdraviu sa s vekom a najmä postavením menil. V období mladosti a účasti v  revolučnom hnutí proti cárskemu režimu prekonal viacero infekčných chorôb, týfus, zápal slepého čreva atď. Neskôr v zrelom veku dbal na rady lekárov a venoval väčšiu pozornosť pobytom v kúpeľoch. V tom čase zažívalo najväčší rozvoj aj sovietske kúpeľníctvo.

Posledné roky života Stalina boli poznačené viacerými diagnózami. V čase, keď najviac potreboval lekársku starostlivosť – vyhýbal sa jej s nedôverou. Na vykonštruovanú kauzu sprisahania lekárov – nepriateľov sám aj doplatil. Tesne pred smrťou nedostal potrebnú odbornú lekársku pomoc. Téma posledných dní života Stalina zaujíma mnohých historikov, filmárov, publicistov. Visí nad ňou mnoho otáznikov, čo sa vlastne odohralo počas niekoľkých dní – od 1. marca, keď Stalin skolaboval, až po 5. marec, keď lekári oficiálne konštatovali jeho smrť.

O vzťahu Stalina k svojmu zdraviu zdravotníctvu samotnému sa môžeme dozvedieť z dokumentov, spomienok a pamätí jeho súčasníkov. Téme Stalinovmu zdraviu sa venuje aj kniha knihy Ilony Svijatskej Ako sa liečil Stalin. Autorka knihy sa pokúša zodpovedať predovšetkým tieto otázky:

  • ako Stalin pristupoval ku svojmu zdraviu, či vedel triezvo zhodnotiť svoj zdravotný stav, či sa bál chorôb
  • Aké liečebné metódy uprednostňoval Stalin

V knihe sa môžeme dozvedieť, že Stalin trpel už od čias svojej mladosti na rozličné chronické ochorenia. Niektoré mu spôsobili ťažké revolučné časy a iné pochádzali už z jeho detstva.

Stalin mal už od útleho detstva atrofovanú ruku. Boli to následky týrania despotickým otcom. Poznáme množstvo fotografií , na ktorých Stalin drží v ruke fajku. Práve to je tá chorá ruka, pre ktorú bol Stalin oslobodený od povinnej vojenskej služby. Podľa slov autorky Stalin vyrastal v protirečivom rodinnom prostredí, na jednej strane mal milujúcu matku a na strane druhej stál otec – tyran. Neskôr sa v zdravotnej karte Stalina nachádzal záznam: „atrofia ramenného kĺbu a lakťa ľavej ruky ako trvalý následok úrazu vo veku šiestich rokov skomplikovaný následkom zápalových procesov.“ Matka Stalina sa snažila liečiť synove zranenia ľudovými prostriedkami, napríklad studenými obkladmi a obkladmi s vlažným hroznovým vínom alebo pomletým bobkový listom napoly zmiešaný s maslom.

Začiatkom 20. storočia sa začala aktívna revolučná činnosť mladého Stalina. V roku 1908 bol zatknutý, uväznený. Vo väzení si odpykával trest za revolučnú činnosť proti cárskemu režimu, počas väznenia prekonal dostal týfus.

V rokoch 1914 – 1916 bol v jednom z najťažších ruských väzení vo vyhnanstve pri polárnom kruhu, čo takisto neprospievalo jeho zdraviu. V roku 1921 prekonal ťažký akútny zápal slepého čreva. Vtedy lekári nedávali Stalinovi veľkú šancu na prežitie. Po ťažkej operácii sa však zotavil aj vďaka svojej húževnatosti. Na zotavenie Stalina po operácií dohliadal osobne Lenin, vtedajší Stalinov stranícky šéf.

Stalin prvýkrát na absolvoval dovolenku na Leninov pokyn. Nariadilo mu to priamo ministerstvo zdravotníctva. Po zotavení sa po operácii mal tráviť jeden deň týždenne (okrem nedele) na čistom vidieckom vzduchu, ako sa spomínalo v oficiálnom nariadení:„aj napriek protestom súdruha Stalina.“

Začiatkom 20. rokov 20. storočia sa Stalin ujal po Leninovej smrti vedenia strany a celej krajiny. Sovietske obdobie bolo charakteristické ateistickým prístupom ku všetkému. Princípy oficiálnej politiky v zdravotníctve nepripúšťali netradičné metódy liečby (ľudové liečiteľstvo, bylinkárstvo atď.).

Roky 1920 a 1930 sa vyznačujú zvýšeným záujmom Stalina o svoje zdravie, predovšetkým o svoj pohybový aparát. V roku 1926 sa Stalin začal sťažovať na bolesti svalov rúk a nôh. Doktori novej Kremeľskej nemocnice odporučili Stalinovi kúpeľnú liečbu sírnou minerálnou vodou v Maceste na Kaukaze. Na jeseň si Stalin zobral dovolenku a vycestoval do kúpeľov. Na liečebné pobyty na Kaukaz chodil veľmi rád, keďže pochádzal z Kaukazu, cítil sa tam ako doma.

Vedúcim lekárom kúpeľov Macesta bol doktor Ivan Valedinský, odborník na kúpeľnú liečbu.  Podrobnosti zo zdravotnej dokumentácie Stalina sa môžeme dozvedieť z nedávno publikovaných záznamov doktora Valedinského z obdobia do roku 1940.

Prehliadka vykonaná tromi lekármi nezistila žiadne odchýlky od normy. Napriek tomu Stalin absolvoval kompletný program kúpeľných procedúr: kúpele s horúcou vodou zo sírnych prameňov v  kúpeľoch Macesta. Stalin konštatoval, že sa cíti lepšie.

O rok neskôr Stalin znova navštívil kúpeľnú Macestu, potom ako sa sťažoval na tie isté problémy. Vo veku 48 rokov Stalin znova absolvuje kompletné vyšetrenie, všetky ukazovatele mal v norme. Kúpeľný pobyt mu podľa jeho slov znova veľmi pomohol. Roky 1928 a 1929 Stalin pracuje sústavne bez dovolenky.

Ivana Valedinského – hlavného lekára kúpeľov menoval Stalin za svojho osobného lekára, neskôr ho presťahuje do Moskvy, daruje mu päťizbový byt. Valedinského poveruje aj vedením nového kúpeľného programu a rozvoja ďalších kúpeľov Cchaltubo. Vďaka špeciálnej pozornosti Stalina v 30. rokoch celé pobrežie Čierneho mora zažívalo mimoriadny rozvoj. V 30. rokoch boli otvorené ďalšie liečebné pramene.

V rokoch 1930 – 1931 si Stalin predĺžil dovolenku na dva letné mesiace. Počas svojich liečebných pobytov komunikoval s centrálou v Moskve prostredníctvom pošty, svoje poznámky posielal Molotovovi. V jednej znich spomína blahodarné účinky liečebných vôd Kaukazu. Okrem symptómov pohybového aparátu trápi Stalina psoriáza, ktorú si liečil v Kislovodských kúpeľoch. Objavili sa u neho aj príznaky reumatického ochorenia.

Aj keď oficiálna politika deklarovala ateistickú líniu, mala aj svoje výnimky. Jednou z nich bol fenomén menom Volf Messing. V roku 1940 sa jasnovidec Messing , pôvodom z Poľska, objavil po vypuknutí druhej svetovej vojny v Moskve, aby predpovedal Stalinovi budúce udalosti vojny a budúcnosť Sovietskeho zväzu.

Hneď pri prvom stretnutí dokázal Volf Messing prejsť k samotnému Stalinovi do pracovne bez dokladov a povolení. Prešiel všetkými vrátnicami a ochrankou s obyčajným kúskom papiera vďaka jeho schopnosti čítať myšlienky a vsugerovať ľudom čokoľvek. Prekvapenie Stalina bol obrovské. „Ako sa mu to podarilo“, spýtal sa Stalin, „vsugeroval som im, že som Berija,“ odpovedal Messing.

Messing sa stal osobným jasnovidcom Stalina, vznikol medzi nimi aj osobný vzťah. V roku 1940 udelil Stalin Messingovi povolenie organizovať verejné vystúpenia so svojimi psychologickými pokusmi.

Napriek deklarovanej oficiálnej politike bolo ešte v roku 1930 zriadené špeciálne oddelenie pre výskum telepatie, parapsychológie a pre prácu s ľuďmi s nadprirodzenými schopnosťami. Pri práci vyšetrovateľov tajných služieb sa začala používať hypnóza. V roku 1938 však pracovníkov špeciálneho oddelenia zastrelili ako nepriateľov štátu.

Pre doktora Valedinského, pôvodne odborníka na kúpeľnú liečbu, neskôr svojho osobného lekára vytvoril Stalin aj špeciálny Ústav experimentálnej medicíny. Dokonca odporučil lekárom tejto inštitúcie venovať špeciálnu pozornosť problematike dlhovekosti, a to praktickej stránke veci. Stalin bol posadnutý témou dlhovekosti, čo ovplyvnilo smerovanie vedeckého výskumu sovietskeho zdravotníctva.

Riaditeľ Inštitútu fyziológie so sídlom v Kyjeve – profesor Alexander Bohomolec zriadil špeciálnu expedíciu pre výskum problematiky dlhovekosti Gruzínska a Abcházska. Stalin veril legendám o tom, že obyvatelia Kaukazu žijú dlho vďaka kaukazskej kuchyni, horskému vzduchu a pitiu vody stekajúcej na jar z hôr.

„Zdravú“ vodu jarných horských potôčikov Stalinovi nosili do Moskvy až Kaukazu. Všetky miestnosti, kde Stalin pracoval boli obložené drevom. Podľa neho zlepšovali výpary z dreva ovzdušie v miestnosti.

Od roku 1944 sa osobným lekárom Stalina sa stáva profesor Vladimír Vinohradov, špecialista na srdcovo – cievne choroby, pretože sa u neho objavujú nové zdravotné problémy: príznaky hypertónie a aterosklerózy. Neskôr sa profesor Vinohradov stal obeťou neslávneho procesu sprisahanectva lekárov a skončil na Stalinov pokyn vo väzení.

Zhoršeniu zdravotného stavu Stalina prispieval aj jeho dosť špecifický pracovný režim. Pracovný deň v Kremli začínal večer a pracoval do neskorej noci. Po polnoci sa presúval do svojho sídla v Kunceve, a po neskorej výdatnej večeri išiel spať okolo 3 – 4 hodine ráno. Spal do 10 – 11 hodiny. K takému pracovnému režimu dňa sa Stalin dopracoval postupne. Už v 20. rokoch v Kremli začal pracovať a prijímať návštevy o 13. hodine. Potom nasledovala obedňajšia prestávka – šiel si zdriemnuť do bytu o poschodie nižšie a po krátkom spánku pokračoval do 19 – 20 hodiny. Dá sa povedať, že toto obdobie malo ešte charakter usporiadaného rodinného života. Po roku 1932, keď manželka Stalina spáchala samovraždu, sa jeho režim kardinálne zmenil: V Kremli sa ukazoval až okolo 16 – 18 hodiny, pracoval do 21 – 23 hodiny v noci. Potom nasledovala večera so spolupracovníkmi spojená s výdatným množstvom alkoholu. Vraj mu alkohol slúžil ako liek na spanie.

Prvýkrát po dlhom čase (od roku 1937) Stalin vycestoval na dovolenku na Krym v roku 1946, strávil tam až 3 mesiace. Špeciálne pre neho postavili sanatórny komplex na brehu vysokohorského jazera Rytca v Abcházsku vo výške 1000 metrov nad morom. V novom sanatóriu trávil niekoľko mesiacov v roku.

V posledných rokoch života sa u Stalina objavili aj príznaky Parkinsonovej choroby. Preto mu lekári odporučili hrať biliard, aby zaťažoval stuhnuté svalstvo. Táto hra sa začala síriť po celej krajine, každý chcel napodobniť veľkého vodcu.

V rokoch vojny 1941 – 1945 vedie Stalin aj naďalej nočný spôsob života, ale skracoval sa čas spánku, predĺžili sa hodiny práce v nočných hodinách. Nedostatok spánku a kaukazská strava bohatá na živočíšne tuky viedla ku vzniku aterosklerózy a hypertenzie. Posledné roky života ho trápili aj iné ochorenia: schizofrénia, paranoja, Parkinsonova choroba, psoriáza, reumatizmus, nespavosť, vysoký krvný tlak.

Prvú mozgovú porážku Stalin dostal pravdepodobne medzi 10. – 15. októbrom 1945. Dokumentácia sa však o tom vôbec nezachovala. Napriek tomu, že v Kremeľskej nemocnici existovala zdravotná dokumentácia J. V. Stalina boli po roku 1952, keď bol osobný lekár Stalina ako mnoho ďalších zatknutí, všetky zdravotné záznamy boli zlikvidované. Údajne sa o to osobne postaral. Dozvedáme sa o tom bližšie vďaka spomienkam dcéry Stalina.

V roku 1945 išlo pravdepodobne o závažné ochorenie Stalina s pravdepodobnou stratou reči. Počas jedného mesiaca mal zakázané návštevy, zákaz platil aj pre jeho vlastnú dcéru Svetlanu.

Od roku 1946 sa objavoval v Kremli zriedkavejšie a väčšinou neskoro v noci. Začínal pracovať okolo 20, niekedy aj o 22 hodine a s prácou končil nad ránom o 2 – 3 hodine. Podľa spomienok jeho dcéry prijímal návštevy priamo vo svojej rezidencii v Kunceve – postavenej uprostred lesoparku. Práve tam Stalin trávil väčšinu dňa. Do besiedky, kde sedával, mu nosili racovne dokumenty na podpis, noviny, čaj. Dcéra tvrdí, že sa Stalin začal šetriť, lebo chcel byt dlho zdravý a dlho žiť.

Tesne pred smrťou sa Stalin sa venoval svojmu zdraviu ešte intenzívnejšie, prestal fajčiť, na čo bol mimoriadne hrdý. Prestal fajčiť najmä z dôvodu sťaženého dýchania a bolestiam v pľúcach. Dcéra Svetlana spomínala, že otec vyzeral v deň svojich 73 narodenín (december 1952) omnoho horšie, zmenil sa v tvári a bol nezvyčajne červený.

Pre ľudí, ktorí po dlhšom čase prestanú fajčiť (Stalin fajčil vyše 50 rokov) sú charakteristické zmeny fyziologického aj psychického charakteru. Okrem toho, že si telo začne vytvárať zásoby tuku v dôsledku zmien latkovej výmeny, vyskytuje sa podráždenie, slabšia koncentrácia. Tieto príznaky sa dali spozorovať u Stalina. V dôsledku zvýšenia telesnej hmotnosti sa mu zvýšil krvný tlak. V tom čase Stalin riadil „Proces s lekármi – sionistami“ (jeseň až zima v rokoch 1952 – 1953).

V posledných rokoch života Stalina trpel nespavosťou a viedol nesprávny režim, nočný spôsob života. Celá gigantická štátna a stranícka mašinéria bola prispôsobená jeho režimu práce.

Podľa autorky knihy bola nespavosť Stalina akýmsi spôsobom ako utiecť pred vlastnými nočnými morami. Pravdepodobne preto sa nesnažil nespavosť liečiť. Večný strach zo  sprisahania proti jeho osobe, strach zo smrti viedol k ďalším psychickým poruchám.

Posledné roky života Stalina najvýraznejšie vystupujú symptómy paranoje. Väčšina autorov publikácii o Stalinovi sa zhoduje v tom, že objem dokumentov tohto obdobia je značne obmedzený. Stalin vynaložil veľké úsilie na  to, aby bolo zlikvidované veľké množstvo dokumentov, a tie, čo sa zachovali boli pozmenené.

Súčasní lekári sa zhodujú v tom, že pôvodnou príčinou paranoje je schizofrénia. Príznačné sú spomienky o Stalinovom „chorom mozgu“. Stalinova ochranka nikdy nepoznala dopredu cestu, keď sa Stalin kdekoľvek presúval. Dokonca, keď išlo aj krátku cestu po Moskve. Počas pracovných obedov, keďže mal strach z otravy, nikdy prvý jedlo neochutnal.

Zaujímavé sú spomienky spisovateľa R. Brakmana, bývalého politického väzňa stalinského režimu. Podľa neho boli nútené priznania väzňov na ukážkových procesoch v skutočnosti priznania Stalina samotného: Používal politické udalosti, konkrétnych ľudí, etnické skupiny ako nastrčené objekty, na ktoré prenášal svoj vlastný duševný konflikt.  Za pomoci týchto procesov Stalin znova a znova inscenoval udalosti svojej minulostí. „Tieto divadlá“, hovorí Brakman, „pomáhali Stalinovi zrekonštruovať pravdivý obraz jeho zločinov“.

Posledné roky sa Stalin vyhýbal lekárom. Keď ho trápili také symptómy ako bolesti hlavy, spazmy ciev mozgu, vysoký krvný tlak, problémy s dýchaním, obracal sa na svojho sekretára, v minulosti ošetrovateľa Poskrebyševa. Ten mu dal nejaké tablety – dôveroval len jemu.

Stalin zomrel 5. marca 1953. Zomieral 5 dní. 1. marca dostal ťažkú porážku, našli ho po niekoľkých hodinách ochrnutého v bezvedomí a so sťaženým dýchaním. Lekárov k nemu jeho politickí druhovia (s najväčšou pravdepodobnosťou zámerne) zavolali až na druhý deň. Postupne sa jeho zdravotný stav len zhoršoval. 5. marca lekári konštatovali Stalinovu smrť.

M. Žiaková

Home Archív Všetky čísla 2009 6/2009 J. V. Stalin a jeho zdravie