Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Alexander Tschirch (1856 – 1939)

Farmakognózia – veda o liečivách prírodného pôvodu – sa koncom 19. storočia vyprofilovala ako jeden z hlavných odborov v rámci farmaceutických vied. Jeho systematiku založil v nemecky hovoriacich krajinách Friedrich August Flückiger (1828 – 1894), a neskôr na jeho dielo nadviazal A. Tschirch, ktorý zosumarizoval a popísal jednotlivé odbory farmakognózie a položil základy ich metód. Heslo A. Tschircha znelo „naspäť k drogám“ („Zurück zu den Drogen“). Jeho diela odzrkadľujú pohľad farmaceuta, na svoje vzdelanie bol hrdý do konca života. Bol významným vedcom a pedagógom v odbore farmácia, počas svojho vedeckého života napísal 21 kníh a 388 vedeckých článkov, bol učiteľom 2300 študentov, školiteľom 158 dizertačných prác a jedenásti z jeho študentov sa stali vysokoškolskými pedagógmi.

Wilhelm Oswald Alexander Tschirch sa narodil 17. 10. 1856 v Gubene (Dolná Lužica). Po tom, čo zanechal štúdium na gymnáziu pred maturitou, sa stal v roku 1872 na odporúčanie svojho strýka Otta Ziureka učňom v lekárni u svojho vzdialeného príbuzného Paula Mündela na predmestí Drážďan. Po skúškach pracoval od roku 1875 v súkromnej lekárni vo Freiburgu (južné Nemecko) a v štátnej lekárni v Berne. V rokoch 1878 – 1880 študoval na univerzite v Berlíne, po štátnych skúškach pokračoval v ďalšom štúdiu na univerzite vo Freiburgu, kde obhájil dizertáciu s vyznamenaním. Neskôr pracoval u svojho strýka O. Ziureka v chemickom priemysle, viedol tu toxikologické analýzy. Od roku 1881 sa stal asistentom Alberta Bernhardta Franka na ústave fyziológie rastlín Kráľovskej vysokej školy poľnohospodárskej v Berlíne. Jeho doktorský diplom uznalo Prusko až v roku 1884, dovtedy bola prekážkou chýbajúca maturita. V roku 1890 získal miesto mimoriadneho profesora na univerzite v Berne a od roku 1891 bol riadnym profesorom farmácie a farmakognózie na lekárskej fakulte v Berne, kde pôsobil až do roku 1932, kedy sa stal emeritným profesorom. A. Tschirch zomrel pred 70 rokmi, 2. 12. 1939 v Berne, ako 83-ročný.

V roku 1885 sa oženil s dcérou svojho strýka O. Ziureka, Elisou. Narodili sa im dve dcéry, Margaretta (*1888) a Anna (*1891). Mladšia dcéra začala študovať farmáciu, ale po vydaji štúdium zanechala.

Prvou významnou knihou A. Tschircha, ktorú napísal spolu s F. A. Flückigerom v roku 1885, je dielo Grundlagen der Pharmakognosie (Základy farmakognózie). V jej prvej časti sa venujú farmakognózii všeobecne, píšu o jej histórii, o botanike, zoológii a chémii, zdôrazňujú dôležitosť anatómie rastlín, zbierok rastlinného materiálu, úlohu botanických záhrad a záhrad liečivých rastlín. Druhá časť odzrkadľuje vedomosti a precíznosť A. Tschircha, rastliny tu rozdeľuje podľa tzv. orgánového systému, popisuje morfológiu rastlinného materiálu – táto časť je bohato ilustrovaná, možno povedať, že tieto anatomické ilustrácie sú „dušou“ knihy.

Podľa A. Tschircha je základom farmakognózie rýchla a spoľahlivá makroskopická a mikroskopická analýza drog – rastlinného materiálu. Na uľahčenie takýchto analýz vydal v roku 1889 knihu Angewandte Pflanzenanatomie (Aplikovaná anatómia rastlín). Jeho anatomické schémy nám pomáhajú pri farmakognostickej kontrole práškovaných drog až dodnes. Ďalší anatomický atlas rastlinných drog Anatomischer Atlas der Pharmakognosie und Nahrungsmittelkunde (Anatomický atlas farmakognózie a náuky o potravinách) vydal v roku 1900 s V. Oesterlem. Zdôrazňuje v ňom nutnosť poznávania anatomickej stavby pletív. Táto práca je dodnes základom pri pozorovaní priečnych a pozdĺžnych rezov rastlinného materiálu pomocou mikroskopu.

Svoje pozorovania zo zahraničných ciest po Indii, Indonézii a Cejlóne popísal v roku 1892 v knihe Indische Heil- und Nutzpflanzen (Indické liečivé a úžitkové rastliny). Pomocou fotografií ilustruje v knihe rôzne liečivé a koreninové rastliny, ich zber, sušenie a balenie. Ďalším významným dielom je 3-zväzková monografia o rastlinných živiciach Harze und Harzbehälter.

Smerovanie farmakognózie až dodnes ovplyvňuje najmä Tschirchovo dielo z roku 1909 Handbuch der Pharmakognosie (Príručka farmakognózie). Mnohé myšlienky uvedené v tejto knihe platia dodnes. Hlavnou úlohou farmakognózie je spoznávanie drog rastlinného a živočíšneho pôvodu, skúmanie ich biologicky účinných obsahových látok a použitia.

Jednotlivé časti farmakognózie definoval A. Tschirch pred 100 rokmi takto:

  • farmakoergázia (zber rastlín, kultivary liečivých rastlín)
  • farmakoemporia (trh s liečivými rastlinami)
  • farmakodiakosmia (balenie, obchod s liečivými rastlinami)
  • farmakobotanika (systematika, morfológia, anatómia, fyziológia a patológia rastlín)
  • farmakozoológia (drogy živočíšneho pôvodu)
  • farmakochémia (chemická štruktúra biologicky účinných obsahových látok, vzťah medzi štruktúrou a účinkom)
  • farmakofyzika (fyzikálne metódy, mikroskopická analýza)
  • farmakogeografia (zemepisné rozšírenie rastlín)
  • farmakohistória (história používania rastlín pri liečbe rôznych chorôb)
  • farmakoetnológia (použitie rastlín v ľudovej medicíne)
  • farmakoetymológia (výklad botanických názvov rastlín)

Členenie časti špeciálnej farmakognózie je podobné ako majú dnešné liekopisy názov drogy, liečivej rastliny, čeľaď, morfologicko-anatomická stavba, obsahové látky, falšovanie, škodcovia, skúšky totožnosti obsahových látok, skúšky na čistotu, použitie a uchovávanie. Novinkou na tú dobu bolo, že autor drogy zadelil podľa obsahových látok, na rozdiel od dovtedy zaužívaného botanického triedenia liečivých rastlín.

Szilvia Czigle, Jaroslav Tóth

Home Archív Všetky čísla 2009 6/2009 Alexander Tschirch (1856 – 1939)