Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Čemerica purpurová

Helleborus purpurascens Waldst. et Kit., čemeřice nachová, Ranunculaceae (iskerníkovité, pryskyřníkovité),  Syn.: Helleborus viridis (Waldst. et Kit.) Kit.; H. atrorubens Hook non Waldst. et Kit.

Popis: Trváca bylina vysoká 15 – 40 cm. Stonka lysá, dužinatá, svetlo zelená, na báze červenohnedo čiarkovaná, v hornej časti rozkonárená. Spravidla dva prízemné listy majú asi 30 cm dlhé stopky a čepeľ širokú v priemere 30 – 40 cm, odnožovite delenú na (4-) 5 (-6) široko kopijovitých úkrojkov, zložených z 2 – 5 dielov. Úkrojky sú okrem bázy pílkovito zúbkované, na hornej strane nažltlo zelené až namodralo zelené, lysé, na rube svetlejšie, s výraznou žilnatinou. Stonkové listy sú menšie, obvykle trojdielne, sediace alebo zúžené do zdanlivej stopky. Kvety sú nevoňavé. Kališné lístky sú korunovito sfarbené, vajcovité, špicaté, na báze sa prekrývajúce, na vonkajšej strane purpurovo fialové s tmavými žilami, na vnútornej strane nazelenavé, na okrajoch nafialovelé, neopadavé. Korunné lupienky sú premenené na nektáriá, sú uložené v dvoch nepravidelných kruhoch, v tvare kornútov, v ústí takmer uzavreté ohnutým horným lalokom, kratším ako tyčinky, žltozelené, na báze oranžové. Semeníky v počte 5 – 9 na báze zrastené. Plodmi sú mnohosemenné mechúriky na stranách stlačené, výrazne priečne žilkované, s priamym zobáčikom. Semená sú vajcovité, lesklé, červenohnedé až čierne, na povrchu vráskovité.

Rastlina kvitne v marci až apríli, pri kvitnutí vyžaduje dostatok svetla. Prvýkrát zakvitne vo veku 4 – 7 rokov.

Zámeny: Mohlo by dôjsť k zámene s inými druhmi rodu Helleborus, ktoré boli na naše územie zavlečené alebo tu splaneli z pôvodne pestovaných druhov. Odlišujú sa najmä farbou kvetov.

Ohrozenie a ochrana: V SR je to zriedkavý a ohrozený druh, v ČR nerastie. Na Slovensku je chránený a ohrozený. Spoločenská hodnota podľa vyhlášky MŽP SR č.579/2008 je 36,51 EUR.

Rastlina je v prírode ohrozená prenosom do záhradiek a trhaním do kytíc, ohrozená je aj nešetrnými postupmi v lesnom hospodárstve.

Celkové rozšírenie: Vyskytuje sa v Južných a Východných Karpatoch v Poľsku, na severovýchodnom Slovensku, Ukrajine, Rumunsku, na severe Maďarska v maďarskom stredohorí, izolovane aj na Balkáne až po Bosnu a Hercegovinu.

Rastlina rastie od pahorkatín až po horský stupeň, na flyšových, pieskovcových a ílovcovitých pôdach bohatých na živiny, vlhkých až podmáčaných. Väčšinou sa vyskytuje v bučinách a hrabinách, občas v krovinách a na pastvinách.

Rozšírenie a význam v SR a ČR: V ČR rastlina nerastie. Na Slovensku je čemerica purpurová známa iba z Východných Karpát – Bukovských vrchov. Lokalita na východnom Slovensku predstavuje severozápadnú hranicu jej celkového rozšírenia. Je to veľmi dekoratívna rastlina, ktorá sa pre svoje veľké, ozdobné, skoro na jar sa rozvíjajúce kvety s obľubou pestuje v záhradách. Je jedovatá.

 

Rod Helleborus je pôvodom z južnej Európy. Celkove je známych vyše 20 druhov, na našom území sa v záhradách pestuje asi 5 druhov, niektoré z nich sa využívajú aj na liečebné účely. Známa je najmä čemerica čierna (čemeřice černá) – Helleborus niger L. a čemerica zelená (čemeřice zelená) – Helleborus viridis L. Z oboch rastlín sa zbierajú mohutné podzemky († Hellebori rhizoma) a v minulosti sa často zamieňali, lebo sú si podobné. Obidva sú jedovaté a majú podobné obsahové látky. K nim možno zaradiť  aj čemericu purpurovú.

Čemerice boli známymi liečivami staroveku. Používali sa ako preháňadlo, odporúčali sa ako emenagogum, pri epilepsii, melanchólii, reumatizme, paralýze, svrabe. Od konca 19. storočia sa začali rastliny využívať pri srdcových ochoreniach.

Pre farmaceutické účely sa zbierajú podzemky, ktoré sa vykopávajú spravidla na jar (marec), krátko umyjú a sušia v tieni pri teplote nepresahujúcej 45 °C. Podzemky – Hellebori rhizoma - obsahujú kardioglykozidy patriace do skupiny bufadienolidov, ďalej flavonoidy, zmes saponínov označovanú ako heleborín, niektoré druhy aj alkaloidy. Saponín heleborín nepriaznivo ovplyvňuje  používanie drogy Hellebori rhizoma, pretože silne dráždi sliznice a vyvoláva kašľanie a hnačky. Hoci čemericové srdcové glykozidy majú mohutný povzbudzujúci účinok na srdce a značný močopudný účinok, pre ich veľkú jedovatosť je ich použitie rizikovým. Využívajú sa vo veterinárnej praxi ako diuretikum a emetikum, zvonka pri niektorých kožných ochoreniach.

Najnovšie literárne údaje poukazujú na využitie podzemkov čemeríc aj v iných oblastiach. Veľmi zaujímavým sa ukazuje práve chránený druh Helleborus purpurascens, ktorý sa využíva v tradičnej bulharskej medicíne ako protizápalový prostriedok pri chronických ochoreniach. Najnovšie sa z podzemkov H. purpurascens izolovala látka označená MCS-18, ktorej boli preukázané rôzne priaznivé účinky pri zápalových poškodeniach. Štúdiom takýchto látok si lekári sľubujú nájsť cestu pri hľadaní stratégií pre redukciu, prevenciu a brzdenie následkov zápalových poškodení, ktoré sa prejavujú ako poškodenia autoimúne, alergické, aj vedúce k rejekcii transplantátov. Mohli by pomôcť pri riešení problému nežiaducich imunitných odpovedí organizmu a odpovedí na environmentálne antigény.

Napriek niektorým priaznivým účinkom na ľudský organizmus je pre veľkú jedovatosť čemeríc veľmi nebezpečné laické používanie ich podzemkov, neodporúča sa ani vonkajšie použitie. Všetky lieky a prípravky možno užívať len s odporúčaním lekára.

D. Tekeľová