Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Coudenbergh Peteer van

Belgický lekárnik a bo­tanik Peteer van Coudenbergh (1518 – 1599) bol od roku 1542 majiteľom lekárne v Antverpách. Už ako študent farmácie v Louvene s veľ­kým elánom študoval staré liekopisy a intenzívne sa zaujímal o liečivé rastliny a  flóru Európy.

Keď začal pracovať v lekárni, na území jeho vlasti sa používal liekopis, ktorý zostavil Valerius Cordus (1515 – 1544) a bol od roku 1546 známy ako Cordovo dispensatorium. Coudenbergh si pri práci s ním všimol, že niektoré poznatky nie sú správne interpretované. Rozhodol sa preto, že obsah tohto liekopisu podrobí analýze. Prakticky 22 rokov preveroval údaje a našiel 400 chýb. V tejto práci ho podporoval jeho kolega Christopher Plantin, ktorý mu aj navrhol, aby tieto nedostatky a nájdené chyby uviedol na správnu mieru a publikoval. Takto sa zrodilo dielo: Valerii Cordi Dispensatorium sive pharmacorum conficiendorum ratio, a Petro  Coudenbergho Pharmacopoeo Antuerpiano, plus quadringentis erroribus liberara atque vindicata: ADIECTO, ktoré bolo vydané v roku 1568 v Antverpách. Opravenú verziu lekárnici kladne prijali a on sa stal váženým a vyhľa­dávaným odborníkom a doslova expertom v lekárenstve.

V čase jeho aktívneho pôsobenia boli Antverpy už dôležitým hospodárskym, ekonomickým, administratívnym a i kultúrnym centrom, ktoré navštevovali mnohé osobnosti. Nemali však botanickú záhradu. Uvedomujúc si tento stav Coudenbergh navrhol riešiť tento nedostatok a vyprojektoval návrh na založenie záhrady, ktorá by slúžila ako centrum oddychu, ale i na študijné účely. Tento návrh sa mu podarilo realizovať a v roku 1548 na mieste Kipdorper v blízkosti vtedajšieho centra Antverp bola záhrada slávnostne otvorená. On sám sa postaral nielen o projekt, výstavbu, ale  osobne do nej zabezpečil a vysadil viac ako 600 vtedy ešte v Európe exotických rastlín. Po otvorení sa stal jej prvým farmakoergaztom, ktorý učil záujemcov zásadám a poznatkom o racionálnom pestovaní rastlín. Stal sa veľmi populárny v širokej vedeckej a laickej komunite.

Od doby svojho vzniku bola táto záhrada niekoľkokrát zničená alebo zdevastovaná, ale vždy znovu obnovená a svojmu účelu slúži dodnes.

Nestáva sa často, aby sa lekárnikom stavali pomníky. V roku 1861 Lekárnická spoločnosť Antverp rozhodla, že Coudenbergh si takúto poctu a sochu zaslúži. V strede tejto záhrady mu odhalili nádhernú sochu, ktorá ho zobrazuje ako váženého lekárnika a botanika. Tento monument bol zničený, ale vďační potomkovia ho znovu dali zhotoviť a inštalovať na pôvodnom mieste.

Život a dielo Coudenbergha si uctili aj tým, že bola zhotovená jeho busta, plaketa a veľký lekárnický mažiar s jeho portrétom, ktorý sa nachádza ako exponát v Etnografickom múzeu v Antverpách.

Traduje sa o ňom, že mal rád nátržník (Potentilla) a objavil aj jeden z jej druhov. Na počesť toho Charles Morren, profesor farma­koergázie v Gente, navrhol a presadil, aby sa jeden z jej druhov pomenoval ako Potentille Pierre Coudenberg.

Historici po analýze jeho zásluh mu právom prisúdili prívlastok Otec belgickej farmácie. Tento prívlastok je však značne zúžený, pretože jeho verzia opraveného liekopisu sa používala až do 17. storočia a prispela ku kvalitatívnemu a kvantitatívnemu rozvoju farmácie v celej Európe. A aj jeho botanická záhrada s jeho pomníkom existuje dodnes a záujemcovia ju môžu navštíviť a vzdať mu hold a úctu.

Dr. h. c. Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.