Druh je príbuzný náprstníku červenému. Na rozdiel od neho, má holé stonky aj opak listov, ktoré pri zemi sú až 25 cm dlhé, kopijovité s rovnobežnou kresbou. Kvetné kalichy mávajú zrastené päťpočetné lístky. Koruny sú dvojpyskové, s omnoho dlhšou dolnou časťou. Kvet je červeno hnedastý, vnútri ružovo hnedastý.

Predpokladá sa že má pôvod na Balkáne.

Odborný názov je uvedený pri predchádzajúcom druhu, druhové meno je z latinského lanatus – vlnatý, zvlnený.

Liečivou drogou je list - Digitalis lanatae folium. Musí sa uskladňovaťoddelene – Separandum.

Zvyšuje napätie srdcového svalu (kardiotonikum), druhotne zvyšuje močenie (sekundárne diuretikum).

V liste sú kardioglykozidy – lanatozidy (digilanidy označované od A po E), kardenolidné glykozidy, ktoré sa tu nachádzajú zvyčajne v rozpätí 0,3 – 1,1 %. Odštiepením molekuly glukózy z nich vznikajú sekundárne glykozidy (okrem troch molekúl sacharidu (digitoxózy) – majú aj glykozidicky viazanú molekulu kyseliny octovej). Pri strate špecifických sacharidov a kyseliny octovej vznikajú terapeuticky neúčinné aglykóny (geníny glykozidov: digitoxigenín, ditoxigenín, digoxigenín, gitaloxigenín, diginatigenín). Tento proces zapríčiňujú glykozidázy a esterázy pri nevhodnom spracovaní drogy. Z ďalších látok sa v náprsníku vyskytujú saponínové glykozidy, pregnanové glykozidy, flavonoidy, cholín, acetylcholín a zlúčeniny digitalinum verum a glukoverodoxín.

Terapeuticky významné glykozidy digitoxín, gitoxín a digoxín možno získať dezacetyláciou zo sekundárnych glykozidov acetyldigitoxínu, acetylgitoxínu a acetyldigoxínu.

Pôsobenie lanatozidov možno vysvetliť na celulárnej úrovni. Závisí od zmeny priepustnosti iónov sodíka a draslíka cez bunkovú membránu syncýcia srdcového svalu. Kardenolidové glykozidy tlmia aktivitu adenozíntrifosfatázy (ATP-áza) a zvyšujú koncentráciu kyseliny adenozíntrifosforečnej (ATP) v myokarde. Následkom toho sa zväčší energetický potenciál pre srdcovú činnosť a stupeň skrátenia aktinomyozínových vláken. Cholínergický účinok digitalisového pôsobenia sprostredkúva vagus, ktorý pri asimilácii podmieňuje doplnenie energetických zásob. Zvýšením sily kontrakcií sa spomaľuje rytmus, teda zefektívňuje sa činnosť srdca a zlepšuje cirkulácia krvi v organizme.

Účinnosť jednotlivých glykozidov sa líši rýchlosťou nástupu, dĺžkou eliminácie a pôsobením na srdcový sval. Lanatozid C má rýchlejší nástup účinku aj eliminácie ako digoxínu, preto pri primeranom terapeutickom dávkovaní hrozí menšie nebezpečenstvo kumulácie. Digoxín má stredne rýchly nástup účinku, dobré vylučovanie a pomerne nízku kumuláciu. Pre výhodné celkové pôsobenie sa pokladá za základné kardiotonikum. Digitoxín má pomalý nástup účinku aj vylučovania pri súčasnej veľkej kumulácii; má silné bradykardické účinky. Acetyldigoxín má v porovnaní s digitoxínom o niečo rýchlejší nástup účinku i rýchlejšie vylučovanie pri nižšej kumulácii.

MUDr. K. Mika