Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Časopis Liečivé rastliny 2017

Liečivé rastliny vo veterinárnej medicíne (9) Kyanogénne glykozidy

Glykozidy sa zaraďujú medzi organické zlúčeniny rastlinného pôvodu. Ich molekula je zložená zo sacharidovej časti, nazývanej aj glykón (cyklický cukor) a nesacharidovej, teda aglykónu (alkohol, aldehyd), ktoré sú navzájom spojené glykozidickou väzbou. Pre niektoré glykozidy je charakteristická výrazne horká chuť, ktorá je známa odpudzujúcim účinkom pre mnohých konzumentov. Aglykón kyanogénnych glykozidov je tvojený α-hydroxynitrilom, stabilizovaný glykozylom, naviazaný na hydroxylovú skupinu. Kyanogénne glykozidy sa rozdeľujú podľa aminokyselín, z ktorých biogeneticky vznikajú. Chemická skupina kyanidov pozostáva z jedného atómu uhlíka, ktorý je pripojený k jednému atómu dusíka tromi molekulovými väzbami (C≡N). Kyanidy sú zlúčeniny (látky tvorené spojením dvoch alebo viacerých atómov), ktoré obsahujú kyanidovú skupinu (CN). Mnohé z nich sú silné a rýchlo pôsobiace jedy. Niektoré baktérie, ako aj huby a riasy môžu produkovať kyanid. Ten sa často nachádza v mnohých požívatinách rastlinného pôvodu vrátane mandlí, sóje, špenátu, bambusových výhonkoch a koreňoch manioku (ktoré sú hlavným zdrojom potravy v tropických krajinách). Kyanidy sa vyskytujú prirodzene ako súčasť sacharidov alebo iných prirodzene sa vyskytujúcich zlúčenín. Mnohé rastliny obsahujú kyanogénne glykozidy, ktorých koncentrácie sa môžu značne líšiť v dôsledku genetických a environmentálnych faktorov, lokalizácie, sezóny a pôdnych typov. Kyanid sa vyskytuje v podobe kyanogénnych glykozidov najmenej v 2 000 rastlinách. Amygdalín (D-mandelonitril-β-D-glukozid-6-β-D-glukozid) sa našiel v 1 000 druhoch rastlín vrátane manioku, kukurice, kapusty, ľanového semena, bambusových výhonkoch, v kôstkach z kôstkovíc (čerešňa, broskyňa, marhuľa) a semenách jabĺk. Vyskytuje sa aj v horkých mandliach a amerických bielych lima fazuliach.

Maniok jedlý (Manihot esculenta, Euphorbiaceae) označovaný aj ako cassava, yuka, tapioka, či sladký zemiak je tropická rastlina dosahujúca výšku 1 - 5 metrov. Pochádza z oblasti južnej Ameriky a jeho história siaha až 10 000 rokov pred n. l. Význam rastliny spočíva v ľudskej, aj hospodárskej obžive. Korene tejto požívatiny sú bohaté na sacharidy, najmä škrob. Koreňový systém tvorí 5 - 10 vejárovito rozložených koreňových hľúz. Tieto hľuzy (20 - 100 cm dlhé) dorastajú do valcovitého alebo vretenovitého tvaru. Ich hmotnosť sa odhaduje na 2 kg. Povrch koreňa je hladký, od ružovej po hnedú farbu. Stonka je tvorená zhrubnutými článkami. Farba listov sa pohybuje od zelenej až po červenú podobne ako pri kvetoch. Plodom je asi 1,5 cm dlhá tobolka, ktorá po dozretí praská a vymršťuje do okolia semená. Podľa organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo je maniok tretím najdôležitejším zdrojom kalórií v tropických oblastiach po ryži a kukurici. Konzumácia manioku je rôzna, ako celý či strúhaný, dokonca aj v podobe čipsov. Maniok je veľmi bohatý na sacharidy (25,3 %), vitamíny skupiny B, vitamín C (48,2 mg/100 g), horčík, draslík, železo a vápnik. Neobsahuje provitamín A, ani vitamín B12 a obsahuje veľmi málo tuku. Má antityreoidálny účinok (znižuje činnosť štítnej žľazy).

Jednotlivé korene tejto plodiny sa líšia v obsahu kyanogénneho glykozidu, hoci väčšina odrôd obsahuje 15 - 400 mg kyanidu na kilogram čerstvej hmotnosti. Príležitostne odrody manioku obsahujú 1 300 - 2 000 mg kyanidu/kg čerstvej hmotnosti a listy manioku obsahujú 1 000 - 2 000 mg kyanogénnych glykozidov/kg na báze sušiny.

Maniok je čisto tropická rastlina, takže jej nechránené pestovanie v našich klimatických podmienkach nie je možné. Môžeme ho len pestovať v interiéri, prípadne tropickom skleníku s teplotou nad 20 °C. Pôda vhodná na pestovanie je piesčitá až hlinito-piesčitá, neznáša zamokrenie. Darí sa mu prevažne v suchších oblastiach, preto pozor pri polievaní.           

Klinické príznaky akútnej intoxikácie kyanidom u ľudí:

  • rýchle dýchanie
  • pokles krvného tlaku
  • rýchly pulz
  • závrat
  • bolesť hlavy
  • bolesť žalúdka
  • vomitus a hnačka
  • duševnú zmätenosť
  • zášklby a kŕče

Smrť v dôsledku otravy kyanidom môže nastať vtedy, keď hladina kyanidu prekročí limit, ktorý môže jedinec detoxikovať.

Akútna smrteľná dávka kyanovodíka pre ľudí je 0,5 - 3,5 mg na kilogram telesnej hmotnosti.

Vedecké publikácie upozorňujú na náhodné otravy detí z konzumácie marhuľových semien. Deti sú obzvlášť náchylné na otravu kvôli nižšej telesnej hmotnosti. Odhaduje sa, že v závislosti od celkového kyanogénneho potenciálu marhuľových semien by mohlo byť 10 alebo viac semien smrteľných pre dieťa.

Chronická intoxikácia kyanidom:

  • poruchy funkcie štítnej žľazy
  • neurologické poruchy

 Jadierka jabĺk a hrušiek, čerešňové, slivkové, broskyňové a marhuľové kôstky - obsahujú jedovatý kyanid. Zopár kôstok alebo jadierok psovi výrazne problémy spôsobiť nemusí, avšak po každom požití dochádza k hromadeniu kyanidu v tele. Hryzenie jadierok a kôstok spôsobuje uvoľňovanie kyanidu, a to je príčinou gastrointestinálnych problémov u psov, nevynímajúc zápal tenkého čreva, vracanie, hnačka. Problémom môže byť aj nesprávne prehltnutie, pri ktorom sa pes môže začať dusiť. Pri nadmernom požití môže viesť konzumácia týchto semienok až ku smrti.

Mgr. R. Eckerová, prof. RNDr. M. Toropila, CSc.

Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Home Archív Liečivé rastliny 2017 Liečivé rastliny 4/2017 Liečivé rastliny vo veterinárnej medicíne (9) Kyanogénne glykozidy