Ing. J. Pížl

 

Slovensko je krajina s dlhou a bohatou poľnohospodárskou tradíciou. Preto sa tu oddávna pestovalo množstvo druhov a odrôd konzumných rastlín, ktoré dnes nie vždy vyhovujú veľkovýrobe a súčasnému obchodu, teda presnejšie biznisu. Majú však originálnu neopakovateľnú chuť, vysokú výživovú hodnotu a zdravie podporujúci účinok.

Súčasný tlak najmä obchodu na poľnohospodárstvo však nemilosrdne vytláča mnoho tradičných rastlín z pestovania, a tým aj z predaja, ak nespĺňajú agresívne a bezohľadné ciele obchodu. Ak to pôjde takto ďalej, budeme si môcť zakrátko v obchode kúpiť len na pohľad krásne, všetky presne rovnaké rajčiny či jablká, ale bez chuti, bez ohľadu na ich vitamínovú hodnotu, naviac „obohatené“ množstvom pesticídov, intenzifikátorov i regulačných hormónov. Budú sa vám páčiť či chutiť takéto na biznis určené chemické čudá?

Zatiaľ je len na „osvietených“ či rozumných drobnopestovateľoch, aby sa tak nestalo a aby sa ovocné druhy a odrody pestované u nás oddávna zachránili a naďalej množili. Je to dôležité, aby sa zachoval ich vzácny genetický potenciál a vytvoril a uchoval prírodnejší genofond rastlín, z ktorého budú môcť šľachtitelia čerpať pri ekologickom vytváraní nových odrôd.

Nestačí si však len uvedomiť a kritizovať tieto protiľudské skutočnosti presadzované obchodnou  sférou, pretože proti biznisu má človek len malú šancu... Zmeniť sa niečo môže len vtedy, ak každý začne sám od seba a priloží ruku k dielu. To je práve to, čo záhradkári a drobní pestovatelia urobiť môžu. Zapojiť sa do záchrany tradičných rastlín vlastným pestovaním a množením. K tomu však potrebujú získať ich originálne semená, nepoznačené nevhodným krížením s modernými odrodami, ktoré sa už dnes dajú kúpiť alebo vymeniť v špecializovaných kluboch a organizáciách nadšencov.

Rozhodnúť sa pre túto „bohumilú“ činnosť je jedna vec a vedieť ju správne realizovať je už vec druhá, ktorú nemôžeme obísť. Povieme si ako nato, ako získať semená, ktoré sú skutočne tradičné a oddávna sa na Slovensku pestovali.

Naše semenárske ciele a ako ich realizovať

Motívy k vlastnej produkcii semien:

  • nespokojnosť s vytláčaním z pestovania a predaja osvedčených tradičných druhov zeleniny a ich nahrádzanie hybridmi, ktoré nie sú často prispôsobené miestnym podmienkam, podmienkam drobnopestovateľov, ale sú najmä geneticky modifikované,
  • nedostatok semien tradičných a osvedčených druhov zeleniny a semien z biologického pestovania,
  • záujem o ďalšie pestovanie osvedčených druhov zeleniny, ktorých semená sme získali vzájomnou výmenou medzi záhradkármi a odskúšali vo vlastnej záhrade,
  • záujem o to, aby sa rozmnožili a uchovali aj naďalej dlhé roky osvedčené odrody prispôsobené miestnym podmienkam a pestovateľné bez alebo s minimom aj biologickej ochrany,
  • aj z finančného hľadiska sa vyhnúť drahým hybridom, ktoré kvôli použitému princípu kríženia pri ich výrobe, musíme kupovať každý rok nové (zo semien z nich získaných vyrastené rastliny majú už iné vlastnosti, sú geneticky nestabilné), aby sme si zabezpečili kvalitné plody,
  • zo snahy byť sebestačný v produkcii semien a z prirodzenej snahy ušetriť.

Hlavným snažením vlastného semenárstva je získať z vlastnoručne vyprodukovaných semien každoročne stále rovnakú kvalitu a vlastnosti danej zeleniny.

Aby sme to dosiahli musíme dodržať určité pravidlá pestovania materských rastlín, ktoré sa neraz druh od druhu rastliny líšia podľa ich základných vlastností, ktoré musíme vopred poznať:

  • či je rastlina jedno- alebo dvojročná (kvitne v prvom alebo druhom roku),
  • či je opeľovaná vetrom alebo hmyzom,
  • či je samoopelivá alebo cudzoopelivá,
  • či potrebuje izolačnú vzdialenosť pri pestovaní matiek alebo nie,
  • či je pôvodné semeno geneticky stále (vlastnosti výpestkov sú každý rok rovnaké) alebo je to hybrid, ktorý udrží odskúšanú vlastnosť len jeden rok,
  • potrebujeme vedieť čas a dĺžku kvitnutia jednotlivých odrôd (skorých, neskorých) danej zeleniny,
  • či je semeno z bežnej chemizovanej výroby alebo z ekologického pestovania,
  • musíme poznať základné charakteristiky danej kvalitnej zeleniny, aby sme vedeli vyselektovať pri pestovaní vhodné a nevhodné jedince,
  • poznať optimálny pestovateľský postup materských rastlín jednotlivých druhov zeleniny,
  • poznať zberový postup a postup sušenia, spracovania, čistenia a uloženia semien,
  • poznať oficiálnu štatistickú klíčivosť daných semien a vedieť ju odskúšať na vlastných semenách.

Na začiatok by sme si mali na odskúšanie našich možností vybrať druh zeleniny, ktorej pestovanie sa najjednoduchšie realizuje, len musíme dať pozor na dostatočnú vzdialenosť od inej odrody, s ktorou by sa mohla skrížiť.

Ako zachovať odrodovú čistotu zeleniny

Dvojpohlavnosť rastlín je príčinou problému so zachovaním odrodovej pravosti pri ich množení semenami. Peľ na danú bliznu kvetu môže preniesť vietor alebo hmyz aj z kvetu inej odrody, a tým vznikne hybrid, ktorý má už iné vlastnosti ako odroda, ktorú chceme množiť. Trochu nám situáciu zjednoduší skutočnosť, že krížia, opeľujú navzájom len odrody a formy v rámci jedného druhu rastliny. Napríklad: cukina sa nekríži s tekvicou hokaido, pretože cukina patrí k druhu tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) a hokaido k druhu tekvice veľkoplodej (Cucurbita maxima). Rovnaký druh poznáme podľa latinských názvov tak, že obyčajne ich prvé dve mená sú rovnaké. Pri niektorých druhoch zeleniny nám to komplikujú nielen kultúrne druhy, ale aj príbuzné buriny, s ktorými sa tiež krížia, napríklad:

  • mrkva s mrkvúsom alebo planou mrkvou (Daucus carotacarota)
  • šalát s locikou kompasovou (Lactuca serriola)
  • hlúbovité s ohnicou (Raphanus raphanistrum)
  • paštrnák s planým paštrnákom (Pastinaca sativasatina var. pratensis)
  • čakanka s čakankou planou (Cichorium intybus Intybus).

Aby sme zabránili nežiaducemu kríženiu, musíme odrody od seba navzájom izolovať tým najvhodnejším spôsobom. Týka sa to najmä cudzoopelivých rastlín, zatiaľ čo pri samoopelivých (napríklad šalát, hrach, rajčiny...) nastáva kríženie zriedkavejšie.

Veľmi často sa využíva priestorová izolácia. Vo veľkovýrobe semien sú izolačné vzdialenosti pre jednoznačnú istotu rádovo 100 až 1000 metrov, ale u drobnopestovateľov s dobrým využitím miestnych izolačných podmienok sa tieto vzdialenosti počítajú na 150, prípadne aj 100 metrov. Skrátenie týchto vzdialeností môže ovplyvniť najmä:

  • členitý terén s prekážkami (stromy, kríky, budovy,...)
  • bohatá ponuka kvitnúcich rastlín v okolí, ktorá odláka opeľujúci hmyz,
  • rozdielny čas kvitnutia jednotlivých odrôd,
  • využitie prevládajúceho smeru vetru – nesadíme krížiace sa rastliny v smere vetra, ale naprieč (krížom).

Časová izolácia využíva rôzny čas kvitnutia odrôd najmä skorých a neskorých.

Technická izolácia bráni mechanicky nežiaducemu prenosu peľu. Robí sa to napríklad uzavretím kvetu do papierového, pergamenového vrecúška alebo ochranou kvetu netkanou textíliou, nikdy nie plastovým alebo celofánovým vrecúškom, v ktorom hrozí zaparenie kvetu. Niekedy sa používajú izolačné klietky. Za určitého predpokladu môžeme využiť aj fóliovník či skleník, ale musíme zabezpečiť opelenie rastlín, a to buď tam chovanými čmeliakmi alebo ručne.

Pri dvojročných rastlinách môžeme naraz pestovať v záhrade i blízko seba napríklad dve odrody kapusty tak, že jedna odroda bude v prvom roku vývoja, teda bez kvetu a druhá v druhom roku s kvetom. Dôležité je tiež sledovať, čo v okolí sadia iní, pretože peľ preletí aj cez plot. Dôležité je to najmä pri uhorkách a tekvici, ktoré sa ľahko krížia.

Vyberáme tie najlepšie, najtypickejšie matky pre danú odrodu

Počas celého priebehu pestovania materskej zeleniny na semená, realizovaného podľa predpísaného postupu, musíme porast sledovať, kontrolovať a zapisovať si dôležité údaje týkajúce sa vývoja, odolnosti, rastu pestovanej zeleniny. Dôležité je počas celého vývoja rastlín vylučovať z porastu rastliny značne sa líšiace od danej odrody, choré rastliny, deformované, vybehlice (rastlina vytvárajúca už v prvej vegetačnej perióde kvetnú byľ, kvitne a tvorí plody - často pri cukrovej a kŕmnej repe, kapuste a mrkve). Pri jednoročných rastlinách sa posledné vylučovanie nevhodných rastlín robí pred kvitnutím a potom pri zbere semena. Pri dvojročných rastlinách je posledný výber v prvom roku pred ich zazimovaním a potom pred kvitnutím. Najdôležitejšími kritériami výberu je ich bezchybný zdravotný stav a odrodová pravosť, samozrejme aj kvalita matiek uvedená v pripojenom prehľade. Ak sú vylúčené rastliny zdravé, využijeme ich v kuchyni.

Kvalitatívne výberové hľadiská semenných matiek hlavných druhov zeleniny:

  • šalát: hlávka tvrdá, stredná až väčšia, dobre uzavretá a má menej bočných listov a vydrží čo najdlhšie bez vybiehania,
  • pór: tučné dlhé stvoly, list kratší, široký, tmavozelený, letné druhy ich skorosť, zimné druhy ich otužilosť,
  • petržlen koreňový: silné, hladké, nerozvetvené korene bez bočných korienkov,
  • petržlen kučeravý: dobre skaderený bohatý list,
  • reďkovka: najkrajšie bulvičky zodpovedajúce tvarom a farbou danej odrode, hladká, tenká koža, olistenie skromné s čo najmenšími listami a ich malý počet, nevybiehajúce skoro do kvetu,
  • ružičkový kel: rastliny s peknými, bohato a rovnomerne nasadenými a veľkými, dobre zavinutými ružičkami,
  • zeler: hľuzy veľkosti asi stredného jablka bez bočných vegetačných vrcholov, povrch koreňa hladký, menej bočných koreňov, list krátky,
  • paštrnák: koreň pekného tvaru, hladký, biely, stredne hrubý, nie veľa vňate,
  • karotka: hladký rovný koreň, valcovitý, tupo ukončený, svetlo červený, sladký, vňať krátka,
  • mrkva: dlhý, hladký, čistý koreň, kuželovitý, ku koncu sa zužujúci, list jemnejší,
  • šalátová repa: hladké korene bez bočných korienkov, buľvy strednej veľkosti, typického tvaru danej odrody, sýta tmavočervená dužina, sladkastá, listy kratšie, tmavočervené,
  • cibuľa: typický tvar odrody, stredné cibule, dobre zatiahnuté bez krku (bez dužinatej stonky nad cibuľou), hladké žlté šupky, dlho uchovateľná bez klíčenia,
  • kaleráb: typický tvar odrody (ploché alebo vyššie), stredne veľké, neprerastené, olistenie skromné, rýchly vývoj, modré majú mať kožu tmavofialovú, dužina jemná, krehká, maslová,
  • kapusta: pevná, tvrdá, zdravá hlávka, tvaru zodpovedajúcemu danej odrode s menším počtom okrajových listov.

 

Vlastnosti zeleninových semien

Zelenina

Klíčivosť roky

Vyklíči za dni

Hmotnosť 1000 semien g

Počet semien v 1 g

Hrach

3 – 6

8 – 10

100 – 500

   2 - 6

Fazuľa

3 – 6

7 – 14

150 – 1000

   1 - 6

Rajčina

4 – 6

6 – 8

    2,7 - 3,3

300 – 360

Paprika

4 – 5

8 – 12

    3 - 8

300

Uhorky

5 - 8

6 - 8

 16 - 33

  30 – 60

Tekvice

5 - 6

5-- 8

150 - 440

 2 - 8

Šalát

3 - 4

6 - 12

0,8 - 1,2

1000 – 1300

Čakanka

4 - 5

6 - 10

   1,3

  330 - 440

Mangold

4 - 5

8 - 10

15

                   50

Špenát

           4 - 5

       5  - 6

                         9 – 11

                 70 - 120

Kapusta, kel

            4 - 5

       4  -  6

                          2 -  4

                290 - 340

Mrkva

           3 – 4

       10 – 12

                          1 -  1,4

                890 - 900

Petržlen

           2  - 3

       14 – 18

                          1,2 – 1,8

                740 - 880

Cibuľa

           2 - 3

       10  - 15

                          2,7 -  4

                200 - 270

Cvikla

           4 – 6

         8 -   16

                         13 -  22

                      70

Reďkovka,

reďkev

           4  - 5

         5  -    8

                           6,5 – 10

                 100 – 160

Zeler

           3 -  6

        15 -  20

                           0,4 – 0,5

             2100 – 2950

 

Princípy pestovateľských postupov zeleniny na semeno

Zásady pestovania listovej a šalátovej zeleniny

Pestovanie špenátu na semeno. Ozimné odrody sa množia v ozimnej kultúre, jarné v jednoročnej. Osivo sa vysieva do 30 cm riadkov koncom augusta, alebo na jar v marci. Peľ prenáša vietor, odrody sa ľahko krížia, preto izolačná vzdialenosť od iných porastov špenátu má byť najmenej 500 m. Prebytočné prášnikové samčie rastliny sa vytrhajú, pretože postačí len jedna na 1 – 2 m2. Doba kvitnutia trvá 20 – 30 dní. Semeno zreje od polovice júla. Ochrana pred vtákmi je potrebná. Dozrievajúce rastliny sa vytrhajú, nechajú sa na zemi preschnúť a dosušia sa v zväzkoch pod prístreškom. Suché semeno sa vydrobí. Výnos semena z 1 m2 je 60 – 150 g.

(Ukážka)