Ing. K. Kaffková, Ph.D., Ing. P. Kaššák, Ph.D.

Cur moriatur homo, cui salvia crescit in horto? (Ako môže niekto zomrieť, ak mu na záhrade rastie šalvia?) je latinským príslovím, ktoré dokonale vystihuje vzťah ľudstva v priebehu histórie k tejto nenáročnej rastline. Samotné latinské meno šalvie - Salvia, bolo odvodené zo slova salvus znamenajúceho vyliečený, zdravý alebo zachránený; šalvia známa pod akýmkoľvek menom sa vždy považovala za mocný liek až všeliek.

V súčasnosti sa šalvia pre veľkoobjemové spracovanie zberá buď voľne v prírode, najmä v Albánsku, alebo sa pestuje, a to hlavne v Španielsku a v strednej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa pestuje len na malých plochách.

Šalvia vyžaduje slnečné teplé polohy, stredne ťažké pôdy s dobrou zásobou vápnika. V teplých oblastiach sa dá vysievať priamo na pozemok v apríli, v chladnejších oblastiach je vhodné použiť predpestovanú sadbu. Na získanie sadby sa šalvia vysieva v marci do pareniska a v apríli - máji sa sadenice dajú presadiť na stanovisko. Množiť sa dá aj vegetatívne, a to pomocou delenia trsov alebo rezkovaním.

Drogy: Zbierajú sa listy - Salviae folium.

Obsahové látky: Vňať a listy obsahujú silicu s vysokým obsahom tujónu, cineolu, gáfru, borneolu. Zloženie a obsah silice závisí od poddruhu a lokalite pestovania. Šalvia obsahuje vyššie dávky vitamínu A, C a B – komplexu. Z minerálov má vysoký obsah vápnika a draslíka. Z ostatných látok je zaujímavý obsah horčiny a triesloviny.

Zber: Zbierame listy alebo vňať pred kvitnutím. Spravidla sa žne celá vňať a listy sa dodatočne postŕhajú. Zozbierané časti sušíme, kvôli lepkavým listom, riedko rozložené pri teplote do 35 °C, na väčšej ploche a oddelene od iných rastlín. Obvykle schne pomaly.

Použitie: Šalvia sa v starovekom Egypte používala na liečbu žalúdočných ťažkostí, proti bolesti zubov a ako prostriedok proti astme. V Ebersovom papyruse (cca 1500 p. n. l.) bola uvedená ako liek na svrbenie. Šalvia sa vďaka svojej údajnej afrodiziakálnej sile a pozitívnom vplyve na tehotenstvo používala v Egypte ako prostriedok na zvyšovanie populácie po veľkých epidémiách.

Neskoršie nájdeme zmienky o šalvii v diele o správe kráľovských majetkov Capitulare de villis, ktoré pochádza z čias neskoršej vlády Karola Veľkého (747 - 814), kde sa uvádza v zozname rastlín odporúčaných na pestovanie v kláštorných záhradách. Šalvia kraľuje i prvým veršom didaktickej básne Hortulus, ktorá popisuje liečivých vlastnosti rastlín od mnícha Walafrida Straba (808 - 849).

V stredoveku sa šalvia bežne užívala proti cholere, nachladnutiu, horúčke, pri uhryznutí hadom, proti problémom s pečeňou, pri epilepsii a rôznych nervových poruchách. Šalvia sa spájala s múdrosťou a jej pravidelná konzumácia vraj posilňovala pamäť.

V roku 1555 nemecký botanik a lekár Hieronymus Bock (1498 - 1554) napísal, že „máloktorá rastlina má také široké využitie ako šalvia, pretože sa používa na liečenie, kulinárske účely aj ochucovanie nápojov. Víno s prídavkom šalvie, alebo šalvia vyvarená vo víne, zmierňuje bolesť v bokoch (zväčšená slezina), ohrieva pečeň a oživuje zmysly. Tento nápoj pomáha pri prechladnutí, chrípke a dá sa použiť aj na masáž reumatických končatín“.

Najstaršie kozmetické využitie šalvie je spájané s arabskými Beduínmi, ktorý si čerstvé listy šalvie treli o zuby, čím si ich čistili. Odvar zo šalvie tiež stmavuje vlasy a znižuje potenie, takže sa používal ako určitá forma antiperspirantu. Šalviová silica je súčasťou parfumov.

V kuchyni sa najskôr využívali šalviové semienka, používal ich už rímsky kuchár Apicius (27 p. n. l. –14). Neskôr sa začali využívať šalviové listy a v dnešnej dobe je to aj napríklad šalviový med. V kulinárstve sa šalvia, ktorá pomáha tráviť tuky, často kombinuje s bravčovým alebo jahňacím mäsom a používa sa na ochutenie klobás alebo plniek. Tiež sa používa do šalátov, pri nakladaní zeleniny alebo syrov. V Taliansku sa šalviové lístky smažia a konzumujú spolu so zemiakmi, gnocchi alebo teľacím mäsom.

Šalvia má široké uplatnenie aj v záhradníctve a to jednak použitím okrasných, farebne kvitnúcich, letničkových, druhov šalvií (napr. Salvia splendens), alebo vytrvalých druhov s rôzne farebnými (fialovými) či panašovanými (žltozelenými či bielozelenými) listami na záhony. Tiež sa dá použiť ako podkultúra v sadoch, kde spevňuje svahy.

Rastliny šalvie vysadené pomedzi iné úžitkové rastliny sú určitou formou biologickej ochrany pretože jej vôňa odpudzuje zo záhonov mlynárika a slimáky.

List šalvie lekárskej sa ako tradičný rastlinný liek používa pri slabších zápaloch ústnej dutiny, pri dyspepsii sprevádzanej nadúvaním a záhou, pri slabších zápaloch kože, proti nadmernému poteniu a pri slabších zápaloch hltana. V ľudovom liečiteľstve pri bolesti kĺbov, nervozite, menštruačných problémoch, dyzentérii, na zlepšenie pamäti, utlmenie tvorby materského mlieka a zoslabenie potenia.

Výzkumný ústav rostlinné výroby, Olomouc - Holice