Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Časopis Liečivé rastliny 2017

Šalvia lekárska – pestovanie, história, zaujímavosti, použitie

Ing. K. Kaffková, Ph.D., Ing. P. Kaššák, Ph.D.

Cur moriatur homo, cui salvia crescit in horto? (Ako môže niekto zomrieť, ak mu na záhrade rastie šalvia?) je latinským príslovím, ktoré dokonale vystihuje vzťah ľudstva v priebehu histórie k tejto nenáročnej rastline. Samotné latinské meno šalvie - Salvia, bolo odvodené zo slova salvus znamenajúceho vyliečený, zdravý alebo zachránený; šalvia známa pod akýmkoľvek menom sa vždy považovala za mocný liek až všeliek.

V súčasnosti sa šalvia pre veľkoobjemové spracovanie zberá buď voľne v prírode, najmä v Albánsku, alebo sa pestuje, a to hlavne v Španielsku a v strednej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa pestuje len na malých plochách.

Šalvia vyžaduje slnečné teplé polohy, stredne ťažké pôdy s dobrou zásobou vápnika. V teplých oblastiach sa dá vysievať priamo na pozemok v apríli, v chladnejších oblastiach je vhodné použiť predpestovanú sadbu. Na získanie sadby sa šalvia vysieva v marci do pareniska a v apríli - máji sa sadenice dajú presadiť na stanovisko. Množiť sa dá aj vegetatívne, a to pomocou delenia trsov alebo rezkovaním.

Drogy: Zbierajú sa listy - Salviae folium.

Obsahové látky: Vňať a listy obsahujú silicu s vysokým obsahom tujónu, cineolu, gáfru, borneolu. Zloženie a obsah silice závisí od poddruhu a lokalite pestovania. Šalvia obsahuje vyššie dávky vitamínu A, C a B – komplexu. Z minerálov má vysoký obsah vápnika a draslíka. Z ostatných látok je zaujímavý obsah horčiny a triesloviny.

Zber: Zbierame listy alebo vňať pred kvitnutím. Spravidla sa žne celá vňať a listy sa dodatočne postŕhajú. Zozbierané časti sušíme, kvôli lepkavým listom, riedko rozložené pri teplote do 35 °C, na väčšej ploche a oddelene od iných rastlín. Obvykle schne pomaly.

Použitie: Šalvia sa v starovekom Egypte používala na liečbu žalúdočných ťažkostí, proti bolesti zubov a ako prostriedok proti astme. V Ebersovom papyruse (cca 1500 p. n. l.) bola uvedená ako liek na svrbenie. Šalvia sa vďaka svojej údajnej afrodiziakálnej sile a pozitívnom vplyve na tehotenstvo používala v Egypte ako prostriedok na zvyšovanie populácie po veľkých epidémiách.

Neskoršie nájdeme zmienky o šalvii v diele o správe kráľovských majetkov Capitulare de villis, ktoré pochádza z čias neskoršej vlády Karola Veľkého (747 - 814), kde sa uvádza v zozname rastlín odporúčaných na pestovanie v kláštorných záhradách. Šalvia kraľuje i prvým veršom didaktickej básne Hortulus, ktorá popisuje liečivých vlastnosti rastlín od mnícha Walafrida Straba (808 - 849).

V stredoveku sa šalvia bežne užívala proti cholere, nachladnutiu, horúčke, pri uhryznutí hadom, proti problémom s pečeňou, pri epilepsii a rôznych nervových poruchách. Šalvia sa spájala s múdrosťou a jej pravidelná konzumácia vraj posilňovala pamäť.

V roku 1555 nemecký botanik a lekár Hieronymus Bock (1498 - 1554) napísal, že „máloktorá rastlina má také široké využitie ako šalvia, pretože sa používa na liečenie, kulinárske účely aj ochucovanie nápojov. Víno s prídavkom šalvie, alebo šalvia vyvarená vo víne, zmierňuje bolesť v bokoch (zväčšená slezina), ohrieva pečeň a oživuje zmysly. Tento nápoj pomáha pri prechladnutí, chrípke a dá sa použiť aj na masáž reumatických končatín“.

Najstaršie kozmetické využitie šalvie je spájané s arabskými Beduínmi, ktorý si čerstvé listy šalvie treli o zuby, čím si ich čistili. Odvar zo šalvie tiež stmavuje vlasy a znižuje potenie, takže sa používal ako určitá forma antiperspirantu. Šalviová silica je súčasťou parfumov.

V kuchyni sa najskôr využívali šalviové semienka, používal ich už rímsky kuchár Apicius (27 p. n. l. –14). Neskôr sa začali využívať šalviové listy a v dnešnej dobe je to aj napríklad šalviový med. V kulinárstve sa šalvia, ktorá pomáha tráviť tuky, často kombinuje s bravčovým alebo jahňacím mäsom a používa sa na ochutenie klobás alebo plniek. Tiež sa používa do šalátov, pri nakladaní zeleniny alebo syrov. V Taliansku sa šalviové lístky smažia a konzumujú spolu so zemiakmi, gnocchi alebo teľacím mäsom.

Šalvia má široké uplatnenie aj v záhradníctve a to jednak použitím okrasných, farebne kvitnúcich, letničkových, druhov šalvií (napr. Salvia splendens), alebo vytrvalých druhov s rôzne farebnými (fialovými) či panašovanými (žltozelenými či bielozelenými) listami na záhony. Tiež sa dá použiť ako podkultúra v sadoch, kde spevňuje svahy.

Rastliny šalvie vysadené pomedzi iné úžitkové rastliny sú určitou formou biologickej ochrany pretože jej vôňa odpudzuje zo záhonov mlynárika a slimáky.

List šalvie lekárskej sa ako tradičný rastlinný liek používa pri slabších zápaloch ústnej dutiny, pri dyspepsii sprevádzanej nadúvaním a záhou, pri slabších zápaloch kože, proti nadmernému poteniu a pri slabších zápaloch hltana. V ľudovom liečiteľstve pri bolesti kĺbov, nervozite, menštruačných problémoch, dyzentérii, na zlepšenie pamäti, utlmenie tvorby materského mlieka a zoslabenie potenia.

Výzkumný ústav rostlinné výroby, Olomouc - Holice

Home Archív Liečivé rastliny 2017 Liečivé rastliny 4/2017 Šalvia lekárska – pestovanie, história, zaujímavosti, použitie