Lastovičník väčší - (Chelidonium majus) bylina nebies - rastlina starých alchymistov - obsahuje všetky živly v rovnakom pomere (oheň, zem, vodu a vzduch).

U nás sa vyskytuje ako burina na rumoviskách, pri starých budovách a pod., takže ju netreba pestovať.

Rastlinu pozná snáď každý. Ide o rastlinu so žltými kvetmi vysokú cca 0,5 metra, ktorá pri odtrhnutí vylučuje oranžové “mlieko”. To sa používa na elimináciu bradavíc - šťavou potierame bradavice cca 2 - 3 týždne, napokon samy odpadnú. Na vonkajšie použitie je lastovičník vhodný pri ekzéme či zle sa hojacich ranách. Môžeme si vyrobiť masť zmiešaním 100 g bravčovej masti s 15 g čerstvej šťavy lastovičníka. Pri rôznych kožných alergiách na rukách a plesniach na nohách robíme raz denne 15 minútový kúpeľ z čerstvej rastliny.

Vnútorné použitie je dosť problematické. Pri predávkovaní môžu nastať rôzne problémy, napríklad pálenie v ústach a krku, bolesti žalúdka a pod. Najvhodnejšou formou vnútorného užívania je tinktúra. V minulosti bola veľmi obľúbená tzv. tinktúra Rademacheri, čo je vlastne zmiešanie rovnakých dielov čerstvej šťavy a 85 % etanolu. Takto pripravenú tinktúru užívame 3-krát denne 5 - 15 kvapiek do dcl vody. Škála použitia je veľmi široká: kŕčové bolesti, tvorba a vylučovanie žlče, výtoky z pošvy, suchý a dráždivý kašeľ, astma, búšenie srdca, regulácia menštruácie, obličkové a žlčníkové kamene a piesok. Je vhodná aj pre ľudí, ktorí už nemajú žlčník, pretože sa žlč stále tvorí v pečeni a žlčové cesty nahradia za určitý čas funkciu žlčníka aj s opätovnou možnosťou tvorby piesku. Mária Trebenová - známa to bylinkárka - si vraj kvapkala čerstvú šťavu do oka, toto v žiadnom prípade neskúšajte - rastlina je toxická! Môžeme je použiť pri strate alebo zníženej tvorbe sĺz v oku, avšak nie kvapkaním do oka, ale vnútorným užívaním tinktúry, pretože upravuje činnosť slizníc.

Lastovičník sa zle suší, preto ho používame hlavne počas vegetácie.

Z. Homolová, S. Jurčák