Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Od kávovníka k liekom s obsahom kofeínu (29)

S kávovníkom arabským, Coffea arabica L., Rubiaceae / marenovité je úzko spojené objavenie ďalšieho prírodného xantínu - kofeínu. Bol to prvý prírodný xantín izolovaný z plodov kávy nemeckým chemikom Friedliebom Ferdinandom Rungem (1795 - 1867) ešte v roku 1819. Ostatné prírodné xantíny boli izolované až v roku 1841 - teobromín a  v roku 1888 - teofylín. Dnes sa na  izoláciu kofeínu používajú rôzne prírodné suroviny. Získava sa buď z odpadového čajového prachu, z kávových zŕn pri výrobe „bezkofeínovej kávy“ alebo aj semisyntézou z teobromínu, ktorý sa získava hlavne z kakaových šupiek. O týchto zdrojoch prírodných xantínov sme písali v našom seriáli Od liečivej rastliny k chemickému liečivu v číslach časopisu Liečivé rastliny - Léčivé rostliny č. 5/2014 a č. 2/2016.

Kávovník arabský je malý strom, pri kultúrnom plantážnickom pestovaní sa udržiava ako ker.

Listy sú vždyzelené s krátkou stopkou, postavené proti sebe. Tvar listov je široko-kopijovitý až elipsovitý so zvlnenými okrajmi. Biele kvety vyrastajú v pazuchách listov, v skupinách po piatich až dvadsiatich kvietkoch. Majú príjemnú jasmínovú vôňu.

Plod kávovníka arabského je kôstkovica podobná plodu čerešne. Má však krátku stopku. Spočiatku je farby zelenej, dozrievaním žltne, tmavosčervená a po dozretí je až fialový. Niektoré odrody však majú farbu plodov bielu alebo žltú. Povrch plodu predstavuje kožovitá šupka. Pod ňou sa nachádza sladká dužina s obsahom cukru a pod ňou je tuhá šupka obsahujúca jednotlivé semená. Na vnútornej strane semena je vždy ryha, zatiaľ čo vonkajšia strana je vypuklá a hladká. Každé semeno je obalené voľným osemenením veľmi ľahko odstrániteľným, nazývaným tiež aj striebristá blanka. Plod obsahuje zvyčajne dve semená. V prípade, že sa vyvinie len jedno semeno je oválne a nazýva sa perlové zrno. Káva z neho pripravená sa nazýva perlová. Množstvo perlových zŕn závisí od veku kávovníka a od pôdy na ktorej sa pestuje. Podiel perlových zŕn sa pohybuje od 5 % pri najmladších kríkoch až po viac ako 25 % pri starších kávovníkoch. Perlové zrná nemajú vplyv na kvalitu pripravenej kávy.

Kávovník arabský pôvodne pochádzal z juhozápadnej časti Etiópie z provincie Kaffa, od ktorej je odvodené aj jeho pomenovanie (niektorí autori odvodzujú názov od arabského qahwah - nápoj z bobúľ). Do 9. storočia tu kávovník rástol divoko. O objavení účinkov kávy kolujú rôzne legendy. Jedna z nich hovorí o pastierovi kôz, ktorý si všimol, že kozy po konzumácií plodov kávovníka boli čulejšie. Iná legenda hovorí o mníchovi, ktorý priložil do ohňa konár s plodmi kávovníka. Po zuhoľnatení a uhasení ohňa vodou vydávali plody príjemnú vôňu. Celý postup zopakoval s tým, že zuhoľnatené plody kávovníka varil vo vode. Prvé zmienky o káve sa objavujú v dielach arabských lekárov Rhazesa (850 - 922) a neskoršie okolo roku 1000 n. l. u Avicenu (980 - 1037). Ten sa už zaoberal i liečivými účinkami kávových zŕn. Od 10. do 15. storočia sa káva z Etiópie a z Arabského polostrova rozšírila do Egypta, terajšieho Turecka a Perzie. V 17. storočí sa kávovník rozšíril do južnej Indie, Indonézie a v 18. storočí na Srí Lanku, do Brazílie a Strednej Ameriky. Veľkoplošne sa pestuje spolu s ostatnými druhmi hlavne v Južnej Amerike. Ďalšími druhmi sú kávovník arabský abesínsky, Coffea arabica L. var. abyssinica A. CHEV, kávovník arabský mokka, C. arabica var. mokka Cramer kávovník mohutný konžský, C. arabica canephora Piere ex Froehner, C. robusta Lind, kávovník libérijský, kávovník strapcovitý imhabanský, kávovník úzkolistý, C. liberica BULL ex HIERN, C. racemosa LOUR., C. stenophylla LOUR. Vo svete sa pestuje predovšetkým kávovník arabský (75 % svetovej produkcie). Najväčšími pestovateľmi je Južná a Stredná Amerika vrátane karibskej oblasti (70 % svetovej produkcie). 10 % svetovej produkcie pripadá na Afriku a 15 - 20 % na Áziu.

Prvé písomné zmienky o káve v Európe sa objavili koncom 16. storočia v Cestách od lekára, botanika a cestovateľa Leonharda Rauwolfa (1535 - 1596) vydaných vo Frankfurte nad Mohanom v rokoch 1582 - 1583. V nich popisuje aj pitie kávy, ktoré v tom čase v Európe nebolo známe. Prvá káva bola dovezená do Európy z Mediny do Holandska van dan Broeckom v roku 1616. V roku 1644 bola káva dovezená do južného Francúzska. V roku 1870 bol v Brazílii pri meste Maragogipe v štáte Báhia objavený C. arabica, Maragogip pomenovaný podľa mesta pri ktorom bol objavený. Viac o káve sa môže čitateľ dočítať v článkoch MUDr. K. Miku, Liečivé rastliny - léčivé rostliny č. 5/1994 a 2/2009.

(Ukážka)

Ing. V.  Štalmach

Home Archív Liečivé rastliny 2016 Liečivé rastliny 3/2016 Od kávovníka k liekom s obsahom kofeínu (29)