Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Opunciový olej v kozmetike

V prvom tohtoročnom čísle (Liečivé rastliny 1/2016) profesor Jahodář upozornil na obdivuhodné spektrum terapeutického využitia drene alebo extraktu z fylokladií, plodov a kvetov sukulentnej rastliny opuncia figová. V dnešnom čísle sa zameriame na kozmetické využitie opunciového oleja.
Opuncia zahrňuje okolo 1500 druhov tropických alebo subtropických kaktusov, z ktorých mnohé produkujú jedlé plody. V mexickej španielčine sa rastlina nazýva nopal a plod tuna. Tieto názvy sa často používajú aj v americkej angličtine súvisiace zvlášť s  kulinárstvom. Na vyprahnutých územiach Maroka, Tunisu, Brazílie, Bolívie, Indie, Austrálie a južnej Európy (najmä na Malte a juhovýchode Španielska) sa dnes vysádzajú druhy Opuntia ficus-indica (L.) Mill., zatiaľ čo v Severnej Amerike, Strednej Amerike a severe Južnej Ameriky sa pestujú najmä druhy Opuntia stricta (L.) Mill., kým pre Jamajku, Dominikánsku republiku a niektoré iné Karibské ostrovy sú typické hlavne druhy Opuntia tuna (L.) Mill. (syn. Opuntia jamaicensis). Ich kríky, často bizarných tvarov, podľa druhu môžu dorásť do výšky niekoľkých metrov a sú schopné prežiť dlhé obdobie sucha bez špeciálnej starostlivosti a zároveň produkovať chutné a voňavé „pseudo-ovocie“.
Opunciu figovú, prirodzene v menších rozmeroch, možno dopestovať aj u nás v črepníku. Plody pripomínajú vzhľadom pichľavú hrušku a chuťou figu. Preto sa opuncii ľudovo hovorí kaktusová hruška (angl. prickly pear) alebo kaktusová figa/ indiánska figa/ barbarská figa. Môžeme sa s ňou stretnúť už aj na pultoch našich obchodov. Po olúpaní tvrdej šupky plodu sa konzumuje iba šťavnatá dužina; chutí sladko a pre našinca pomerne exoticky. Obsahuje početné čierne zrniečka. Pri priemyselnom spracovaní dužiny na šťavu, džúsy či džemy sú obvykle odpadom. A to je chyba. Obsahujú vysoké koncentrácie nutrične i  kozmeticky významných minerálnych látok a stopových prvkov (fosfor, draslík, vápnik, horčík, sodík, mangán, zinok, železo, meď a kremík), ale najmä kozmeticky veľmi cenený olej.
 
Kozmetická legislatíva
V medzinárodnej nomenklatúre kozmetických látok (International Nomenclature of Cosmetic Ingredients, INCI) pre kozmetické aplikácie je uvedených 31 extraktov a štiav z listov, kvetov, plodov a iných častí viacerých druhov opuncií, ale iba dva oleje získané z dvoch druhov opuncie: Opuntia Ficus-Indica Seed Oil a Opuntia Stricta Seed Oil (CAS: 90082-21-6,  EC: 290-109-1).
 
Spôsoby získavania opunciového oleja
Benefity opunciového oleja pre pokožku exponovanú prudkým africkým slnkom a silným vetrom poznali domorodé ženy žijúce na území dnešného Maroka a Tunisu už pred mnohými tisícročiami. Pre získanie najkvalitnejšieho bio oleja sa tento ich tradičný postup s minimálnymi úpravami praktikuje dodnes. Ručne nazbierané plody opuncie sa manuálne rozpolia, dužina sa vylúpne a spracuje na kašu. Zrniečka sa oddelia,  voľne vysušia, vyčistia a preosejú. Za použitia jednoduchých lisov tzv. procesom za studena (bez záhrevu) sa z nich získa panenský opunciový olej. Keďže samotné zrniečka obsahujú len niečo vyše 5 % lipidového podielu, na získanie 1 litra oleja je potrebných asi 20 kg zrniečok z približne 800 kg plodov. Toto, ako aj prácnosť a náročnosť procesu sú vysvetlením, prečo marocký a tuniský panenský olej z opuncie figovej patrí k najdrahším kozmetickým olejom vôbec. Jeho trvanlivosť po otvorení je len asi 3 mesiace. Vďaka šetrnému procesu spracovania sa však v oleji zachovajú nutrične i kozmeticky vzácne látky. Extrakčné spôsoby izolácie oleja do organických rozpúšťadiel, najmä n-hexánu, síce umožnia vyššiu výťažnosť, dlhšiu trvanlivosť a niekoľkonásobne nižšiu cenu, ale drasticky znižujú obsah účinných zložiek a zhoršujú jeho organoleptické vlastnosti.
 
Kozmetické benefity opunciového oleja

Chemické zloženie opunciového oleja, ktoré prvýkrát popísali Sawaya a Khan v roku 1982, je v súčasnosti predmetom intenzívneho výskumu. Preukázalo sa, že hlavnými mastnými kyselinami sú esenciálna kyselina linolová (60 – 65 %), potrebná pri rôznych procesoch látkovej výmeny v organizme človeka, kyselina olejová (17 – 22 %), kozmeticky významná z hľadiska premastenia a ochrany pokožky a kyselina palmitová  (10– 14 %), dôležitá zložka prirodzeného filmu na povrchu pokožky.

(Ukážka)
Ing. Z. Peráčková, PhD., doc. Ing. J. Hojerová, PhD., Ing. M. Beránková