Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Genisteín - rozporuplná molekula zo sóje

Genisteín je prírodná zlúčenina, ktorá sa nachádza vo viacerých rastlinách, najmä vo vňati ďateliny lúčnej a v sójových bôboch. Po chemickej stránke je to izoflavón a po farmakologickej stránke patrí do skupiny fytoestrogénov, pretože interaguje s estrogénovými receptormi rovnako ako ľudské hormóny estrogény. Fytoestrogény tak navodzujú podobné biologické účinky ako estrogénové hormóny.

Genisteín a iné fytoestrogény daidzeín, formononektín, biochanín  atď. nemajú steroidnú štruktúru ako pohlavné hormóny, teda ako estrogény. Fytoestrogény sa nachádzajú vo viacerých rastlinách a delia sa podľa chemickej štruktúry do troch skupín: izoflavóny, lignány a kumestány. Genisteín a daidzeín sú hlavné izoflavóny v sóji fazuľovej (Glycine max; Fabaceae) a v ďateline lúčnej (Trifolium pratense, Fabaceae). Medzi lignány patrí matairezinol a sekoizolaricirezinol nachádzajúce sa v ľanových semienkach, v raži, v bobuľovitých plodoch. A kumestrol, zástupca kumestánov, je zastúpený v sóji , v ďateline a lucerne siatej (Medicago sativa, Fabaceae).

Sója je najdôležitejším prírodným zdrojom fytoestrogénov vôbec. Ale množstvo izoflavónov v sóji závisí aj od variety, podmienok vývinu rastliny a od spracovania sójových bôbov. Sójová múka obsahuje okolo 0,15 % celkových izoflavónov, tofu okolo 0,025 % a sójové mlieko len 0,001 %. Sója je veľmi rozšírená v ázijskej kuchyni, napr. v Japonsku je denný prísun sóje 20 - 30 g na deň, ale väčšina Európanov a obyvateľov Severnej Ameriky ju konzumujú menej než 1 g na deň.  Ale ani tieto rozdiely nezaručujú ekvivalentné rozdiely v účinkoch izoflavónov sóje, existujú totiž veľké medzidruhové aj individuálne rozdiely v metabolizme izoflavónov, tzn. v metabolickej premene izoflavónu daidzeínu na biologicky účinnejší equol. Kým hlodavce sú schopné v plnej miere produkovať equol, len 30 - 50 % ľudskej populácie je toho schopná. Túto schopnosť u ľudí ovplyvňuje genetické pozadie, činnosť črevnej mikroflóry a diéta. Equol vie podukovať 50 - 60 % Aziatov, kým len 30 % západnej populácie sú producenti tohto biologicky aktívneho metabolitu.

Známe sú viaceré mechanizmy účinku fytoestrogénov. Najviac preskúmaný účinok je, že sa viažu na estrogénové receptory ERα a ERβ a napodobňujú účinky estrogénu. Fytoestrogény tak môžu pozmeňovať plodnosť narušením rôznych aspektov reprodukcie ako sexuálny vývoj, nástup puberty, aktivita produkovať hormóny vaječníkmi a semenníkmi. Prvé rozpoznanie toho, že za tieto zmeny v plodnosti môžu byť zodpovedné práve fytoestrogény, bolo zistené v štyridsiatich rokoch 20. storočia, keď sa ovciam vyvinula neplodnosť, ktoré spásali lúky obsahujúce väčšie množstvo ďateliny lúčnej. Ovce mali znížené ovulačné cykly, menší počet mláďat a štrukturálne defekty reprodukčných ciest. Obdobne u gepardov chovaných v zajatí bola zistená neplodnosť po diéte so zvýšeným obsahom sóje.

Pohlavné funkcie

Účinky fytoestrogénov na ľudský organizmus z pohľadu sexuálnych funkcií nie sú ešte kompletne objasnené, sú potrebné viaceré dlhodobejšie štúdie. Existujú mnohé vedecké štúdie, no ich výsledky sa nanešťastie rôznia. Ako bolo spomenuté vyššie, existujú medzidruhové rozdiely v metabolizme fytoestrogénov a v bežnej strave ľudia nekonzumujú zvýšené množstvo fytoestrogénov tak ako zvieratá v spomenutých štúdiách.

Všeobecne podľa svetových pediatrických smerníc sa neodporúča dávať deťom sójové mlieko. Výnimkami sú len alergia na kravské mlieko a laktózová intolerancia. Detstvo je veľmi citlivé obdobie, a preto pri konzumácia sójových produktov hrozí hormonálna dysbalancia a potenciálne ovplyvnenie plodnosti a sexuálneho správania z dlhodobého hľadiska. Len na porovnanie, u detí pri kŕmení sójovými produktmi je plazmatická hladina fytoestrogénov 13 000 - 22 000-krát vyššia ako vlastných estrogénov a 50- až 100-krát vyššia ako hladina estradiolu u tehotných žien. Ale tieto čiastkové štúdie o požívaní sójových produktov v detstve musia byť rozšírené o ďalšie.

Dostupné štúdie poukazujú len na malé nesignifikantné ovplyvňovanie pohlavného vývinu a reprodukcie u žien, u mužov na zmenu plazmatických hladín pohlavných hormónov.

(ukážka)


PharmDr. I. Miláčková, PhD.
Farmaceutická fakulta UK Bratislava, Katedra farmakognózie a botaniky