Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Komunitné záhrady. Kompost, ktorý aj rodí

Získať vhodný pozemok pre komunitnú záhradu nie je ľahká vec. Pravdepodobne nám nikto neponúkne pekne upravenú úrodnú plochu, ktorú treba už len pohrabať a  hneď vysievať či vysádzať zvolené rastliny. Obyčajne musíme z plochy pozemku najskôr odstrániť mnoho odpadu, ako kroviská, burinu, prípadne staré stromy. Treba však postupovať systematicky a využiť a zachovať všetko, čo má nejakú hodnotu:

  • Komunálny odpad roztriediť podľa druhu materiálu,  čo sa dá - predať do zberu.
  • Urobiť si najmä prehľad drevín nachádzajúcich sa na pozemku. Pokiaľ sú zdravé a dostatočne vitálne, snažiť sa ich ošetriť, prestrihať a zachovať kvôli spestreniu pozemku a ak sa tam nachádzajú aj ovocné dreviny, aby priniesli čo najskôr úrodu, kým nám dorastú vysadené rastliny a dreviny.
  • Organický skompostovateľný odpad (nie burina so zrelými semenami, zamorené dreviny) skompostujeme (drevo vopred naštiepame, nastriháme) s očkovacím prídavkom maštaľného hnoja alebo zrelého kompostu a záhradnej pôdy, prípadne  vápna. Časom tak získame ten najcennejší a najlacnejší substrát na pestovanie.

Efektívnosť nadovšetko

Pestovanie rastlín je úspešné len vtedy, ak rastliny vysadíme do úrodného substrátu. Kompost však zreje 6 – 12 mesiacov. Zakúpenie celého potrebného množstva pestovateľského substrátu je veľmi nákladné, skúsime preto napodobiť prírodu. V lese opadne lístie, začne sa rozkladať, takpovediac kompostovať a hoci proces premeny organického odpadu na humus je len v začiatku, už doň napadajú semená klíčiace na jar. Semená tak majú aj ďalšiu výhodu (nemusia čakať na ukončenie procesu fermentácie odpadu) - teplo vznikajúce pri tomto procese využívajú na urýchlenie rastu. Urobíme to isté - založíme kompostové hromady a budeme na nich pestovať zeleninu i jahody. Tak vznikne biohriadka, ktorá má mnohé výhody. Pri jej budovaní však musíme dodržiavať určité pravidlá.

Ako vytvoríme biohriadku

Biohriadka je v podstate dlhodobo rodiaci kompost, ktorý má pretiahnutý tvar podobný hrobli. Je taká široká a vysoká, aby sa dala ľahšie obrábať aj bez nadmerného zohýbania. Môžeme ju vybudovať ako vyvýšený záhon ohradený napríklad drevenými podvalmi alebo drevenou guľatinou. Využijeme tak všetok organický odpad zo záhrady: lístie, bezsemennú burinu, skosenú trávu, trávnaté trsy, zeleninový odpad z kuchyne, ale aj množstvo konárov z predjarného alebo presvetľovacieho rezu stromov. Skompostovať sa dá dobre aj starý mokrý papier s bezfarebnou tlačou. Je to vlastne celulóza vyrobená z dreva. Postup:

  • miesto pre biohriadku musí byť slnečné, hriadka neobmedzenej dĺžky musí mať severo – južný smer,
  • vo vyznačenom priestore rýľom vyhĺbime do zeme 20 – 25 cm hlbokú a 160 cm širokú ryhu, pričom trávnaté trsy (ak ich máme) odložíme na ďalšie použitie,
  • ak máme na pozemku hrabošov, vyložíme dno a boky ryhy drôteným pletivom,
  • všetky postupne vrstvené materiály v biohriadke treba po ich uložení primerane utlačiť a zavlažiť; ak máme k dispozícii živočíšny hnoj, tak každú vrstvu ním (alebo zrelým kompostom) obohatíme a súčasne tak kompostovanú hmotu očkujeme humusotvornými mikroorganizmami,
  • drevný odpad nasekáme na drobnejšie kúsky a v strede ryhy vytvoríme akési jadro biohriadky vysoké asi 25 cm a široké 50 – 60 cm; medzery medzi konármi vyplníme pilinami zmiešanými s rohovinovou múčkou obsahujúcou dusíkaté látky, ktoré urýchľujú rozklad a humifikáciu dreva; podobne pôsobí aj zvierací hnoj; medzery v dreve môžeme tiež zasypať kompostom či záhradnou pôdou; v tejto vrstve sa dobre uplatní aj slama, mokrý papier, lepenka, organické textílie, perie, staré kožušiny,
  • ďalšou vrstvou sú koreňmi hore uložené trsy trávy alebo 10 – 15 cm vrstva zo základovej ryhy vykopanej zeminy,
  • nasleduje asi 20 - 25 cm vrstva lístia a buriny bez semien, ktorú môžeme zmiešať aj s drevným popolom (ak ho máme),
  • na to pridáme asi 15 cm vrstvu hrubého kompostu,
  • poslednou je 20 cm vysoká pestovateľská vrstva dobrej záhradnej zeminy obohatenej aspoň 20 percentami dobre zrelého kompostu,
  • na vrchole dokončenej biohriadky urobíme pozdĺžny zavlažovací žliabok; hriadku môžeme zavlažovať vložením dierovaných umelohmotných drenážnych trubiek do vrchnej časti bočných stien a vyvedieme ich na koncoch biohriadky tak, aby sa do nich dala napúšťať odstáta a vlažná závlahová voda,
  • okraje hriadky obložíme napr. dlaždicami pre ľahší prístup,
  • hotovú biohriadku dobre zavlažíme, prekryjeme čiernou fóliou a necháme týždeň uľahnúť.

...

Ing. J. Pížl

Home Archív Liečivé rastliny 2015 Liečivé rastliny 2/2015 Komunitné záhrady. Kompost, ktorý aj rodí