Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Po stopách šamanských rastlín dlhovekosti

Neodvratný koniec je súdený každému tvorovi, napriek tomu sa od nepamäti človek snažil predĺžiť si svoj biologický vek nekonečným radom rôznych receptúr. Boli určené tak pre hlavy pomazané, ako aj pre prostých ľudí.  Hľadanie matuzalemského vzorca dlhovekosti nebolo len výsadou špekulatívnych postupov dobových alchymistov, pozornosť mu venujú aj seriózni vedci novodobej histórie pracujúci v moderných laboratóriách.

Anglický vedec lord Kevin konštatoval už v roku 1833, že "sama príroda nepociťuje nutnosť predlžovať život za ten rámec, v ktorom sú zabezpečené podmienky na reprodukciu biologického druhu".  Relativizoval tak veľmi jasnozrivo vedecké vízie i trúfalosť súdobých bádateľov v tejto oblasti.

Nemusíme sa uchyľovať do biblických príbehov o dlhovekosti (Adam 925 rokov, Noe 960 rokov), pretože v našom svete ich priraďujeme do kategórie bájoslovia. Ruský vedec V. K. Arsenev popísal však život obyvateľa tajgy Dersu Uzala, ktorý sa dožil v relatívne dobrom zdraví 145 rokov. Arsenev bol vynikajúcim znalcom sibírskej flóry a mnoho rokov sa venoval tiež pozorovaniu zvierat, ale najmä ľudí v nehostinnom prostredí tajgy, ich procesom samoliečenia, skladbe potravín, ich úprave, čajovín a nápojových zložiek a predzásobenia na zimu.

Treba však zdôrazniť, že prostredie sibírskej tajgy neposkytuje pohodlný komfort s odbornou lekárskou starostlivosťou. V tomto prostredí neustáleho kontaktu s divokou prírodou a jej záludnosťami v každom ročnom období sa stáva jej obyvateľ neobyčajne vnímavý na všetky podnety a neduhy, kompenzuje ich stáročnými skúsenosťami a šamanskými znalosťami prírodných zdrojov.

Početné vedecké expedície a ich závery aj v kontexte s čínskymi a japonskými vedcami ustanovili skupinu rastlinných druhov s nešpecifickým pôsobením tzv. harmonizátory, adaptogény, imunostimulátory, biostimulátory a protistresové faktory.

Ázijská fytoterapia má tradície siahajúce do hlbokého dávnoveku, je súčasťou filozoficko-náboženských rituálov, ktoré európska kultúra neakceptuje a dáva prednosť syntetickým liečivám s rýchlym a spoľahlivým účinkom.

Tlak civilizačných chorôb, chorôb pokročilého veku, či hromadenia škodlivých reziduí však zostáva trvalou hrozbou, pretože prevencia to nie je len dezinfekcia toaliet, či umývanie rúk, filtrácia, či ionizácia ovzdušia, ale predovšetkým podpora  imunity v stresovom prostredí nášho života.


 

Schizandra chinensis (TURZ.) BAILL.,schizandra čínska (magnolka čínska)

 Už 2000 rokov sa táto rastlina používa ako sedatívum a tonikum. Číňan Liš-čen vo svojom liekopise z roku 1596 uvádza tento druh ako rastlinu piatich chutí. V Rusku - zvlášť na Sibíri- sa používa takmer od nepamäti. Pri výpravách do tajgy si Nanajci a Ugedejci brali hrsť sušených bobúľ, ktoré znižovali únavu a osviežovali. Sprievodcovia geologických a iných expedícií pri dlhých pochodoch varili čaj zo schizandry. Nápoj potlačoval pocit hladu, zlepšoval náladu a odstraňoval únavu.

 Rastlina je opadavá liana s 8 - 15 m dlhými výhonmi. V našich podmienkach sa po 25-ročných skúsenostiach môže úspešne pestovať. Bezpodmienečne však vyžaduje oporu na ovíjanie. Počiatočné rastové depresie spôsobuje prudké slnečné prehrievanie, ktoré v prvých troch rokoch po vysadení neznáša a naopak počiatok rodivosti začína, keď predlžujúce výhony dosiahnu úroveň dostatočného slnečného svetla. Rozmnožuje sa semenom a výmladkami v zatemnení. Plodom je strapec podobný ríbezli so šťavnatými červenými bobuľami, ktoré obsahujú dve žlté semená.

Najvýznamnejšie účinné látky plodov, ale aj celej rastliny sú lignány (gomisiny) - schizandrol A, schizandrol B, gomisin B, C, schizandril C. Z ďalších biologicky aktívnych látok sú to organické kyseliny, flavonoidy, antokyány, sacharidy vitamíny minerálne látky a mikroelementy V kôre sú zastúpené silice, v listoch fenolové látky kvercetín, kempferol, steroly a kyselina škoricová.

Moderné výskumy potvrdzujú, že jej plody vykazujú výraznú aktivitu v celom rade fyziologicky dôležitých funkcií vrátane adaptogénnych. Je vhodná pri liečbe kardiovaskulárnych chorôb, pretože regeneruje srdcový sval, stumuluje krvný obeh, zlepšuje rovnovážne vlastnosti krvi, pôsobí anti skleroticky, znižuje hladinu cholesterolu. Má výrazný hepatoprotektívny efekt na chemicky a mikrobiálne poškodenú pečeň. Pozitívne ovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu a stimuluje činnosť mozgu, čo má pozitívny vlpyv na koordináciu a koncentráciu.

Významné klinické úspechy boli zaznamenané v stimulácii respiračného pôsobenia v strediskách vrcholových športov, špeciálnych druhoch vojska a u ťažko pracujúcich na významných sibírskych stavbách. Nezlučiteľnosť s inými druhmi nie je známa. Kontraindikácie sú pri hypertenzii, epilepsii a tehotenstve. Terapeutické a kulinárske využitie drogy je rozsiahle - od prášku, tinktúry, kandovania, sirupov, kompótov, marmelád, destilátov, miešania s medom, nealkoholické nápoje, atď. Za pozornosť stojí aj dekoratívnosť - na zazeleňovanie starých múrov s oporou besiedok, plotov a pod.

Z. Homolová, Ing. S. Jurčák

(ukážka)

 

Home Archív Liečivé rastliny 2015 Liečivé rastliny 1/2015 Po stopách šamanských rastlín dlhovekosti