Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Liečivé rastliny 2014

Medovka v svetle novších poznatkov

PharmDr. Ľ. Farkaš

Medovka v svetle novších poznatkov

Medovka (meduňka, Melissa officinalis L., Lamiaceae) je jednou z najstarších liečivých rastlín a jej používanie má viac ako 2000 ročnú tradíciu. Dioskorides ju už v 1. storočí odporúčal v Grécku po uhryznutí psom a pri dne, v Ríme Plínius proti krvácaniu. V stredovekej Európe sú začiatky používania medovky ako sedatíva, karminatíva a spazmolytika. Veľmi populárny bol v tomto období elixír, ktorého jedným z hlavných komponentov bola práve medovka. V 17. - 19. storočí sa často najmä v dámskej spoločnosti používala vo forme alkoholového výťažku (Spiritus melissae compositus) pod názvom karmelitánske kvapky. Prisudzoval sa im o.i. aj omladzujúci účinok. Pod názvom MELISANA ako prostriedok upravujúci nechutenstvo a na upokojenie bol ako liek donedávna súčasťou našich lekární. Vodný extrakt (Eau de Melisse) bol v ľudovom liečiteľstve známy ako sedatívny a bolesť tlmiaci liek. Anglický spisovateľ 17. storočia John Evelyn charakterizoval medovku ako „mozog podporujúcu, ducha posilňujúcu a melanchóliu zaháňajúcu“ rastlinu. Podľa slávneho perzského lekára Avicennu má medovka srdce posilňujúci účinok.

Latinské pomenovanie pochádza z gréckeho melissa - med, čo naznačuje obľúbenosť rastliny včelami. Divo rastie najmä v južnej Európe a v západnej Ázii, v mnohých krajinách sa aj intenzívne pestuje.

Fytochemicky najvýznamnejšie obsahové látky v silici sú mono- a seskviterpény (citral,citronelol, geraniol, α a β-pinén, β-karyofylén), tvoriace až 96 %. Ďalej sú to deriváty kyseliny hydroxiškoricovej (kyselina kávová, rozmarínová, chlorogénová), triesloviny, flavonoidy (apigenín, kempferol, luteolín, kvercitrín), monoterpénové glykozidy a triterpény (kyselina oleanolová a ursolová).

Liečebne sa používa list. Podľa európskej medicínskej agentúry (European Medicines Agency, EMA) sú hlavnými indikáciami prípravkov obsahujúcich medovku poruchy označované ako psychoneurotické - nespavosť, pocity nepokoja a stiesnenosti, mierne depresie, migrény, z ďalších sú to poruchy trávenia (nadúvanie, meteorizmus a pod.). Mechanizmus účinku medovky nie je ešte doposiaľ úplne objasnený. Ďalšie štúdie si vyžaduje tiež potvrdenie antidepresívneho efektu. Najznámejší a najširšie preskúmaný je upokojujúci a anxiolytický (strach odstraňujúci) účinok.

Vo väčšine publikovaných prác však autori používali kombinované podávanie prípravkov obsahujúcich najmä valeriánu (kozlík,Valeriana officinalis L.) a aj ďalšie rastliny. Z výsledkov vyplýva, že sa signifikantne zmierňujú poruchy spánku. Kvantifikovať podiel medovky na uvedenom účinku je však dosť problematické. Akoholový výťažok z listov medovky (Cases et al. 2011) v otvorenom nekontrolovanom pokuse redukoval nespavosť až o 42%, z čoho možno s dosť vysokou pravdepodobnosťou dedukovať jej sedatívny účinok. Anxiolitický účinok skúmali v roku 2004 (Kennedy et al. )v malom pokuse (18 osôb) krátkodobo (7 dní). Štatisticky významný bol protistresový efekt medovky až po podávaní vyšších dávok (600mg). Medovka sa po stáročia používa aj pri rozličných gastrointestinálnych ťažkostiach (dyspepsie sprevádzané kŕčmi hladkého svalstva, nadúvanie). Za kŕče uvoľňujúci účinok pravdepodobne zodpovedá flavonoid apigenín.

Ukážka