Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Liečivé rastliny 2014

Vňate rastlín ako zdroj prírodných liečiv (3) - rebríček obyčajný

Materské rastliny vňaťových drog, ktoré sú uvedené v tomto článku, sa u nás všeobecne považujú za buriny. Nájdeme ich na lúkach, popri cestách, na železničných násypoch, na brehoch potokov, na rumoviskách, v záhradkách. A pritom ide väčšinou o významné liečivé rastliny.

Vňať rebríčka -Millefolii herba

rebríček obyčajný – řebříček obecný

Achillea millefolium L., Asteraceae

Dnes sa rastlina odborne nazýva rebríček obyčajný, ale v minulosti bol jej odborný názov myší chvost obyčajný a pod týmto názvom je aj všeobecne známa. U nás rastie viacero druhov rebríčka, ale pre farmaceutické účely sa má zbierať len rebríček obyčajný. Rastlina rastie na najchudobnejších pôdach, na suchších stanovištiach, na rumoviskách, pri okrajoch komunikácií, na železničných násypoch, ale aj na lúkach, stráňach a v kroviskách. Kvitne od mája do septembra.

Je to trváca aromatická bylina s plazivým podzemkom. Z neho vyrastá ružica prízemných listov a priama, 20 – 60 cm vysoká, tuhá, jednoduchá alebo málo rozkonárená, husto olistená stonka. Listy sú sediace, striedavé, v obryse kopijovité, dvojito až trojito perovito strihané, s kopijovitými až čiarkovitými segmentmi. Stonka a listy sú jemne chlpaté. Kvety tvoria malé valcovité úbory a sú usporiadané do chocholíkovej metliny. Terče úborov sú z pravidelných, obojpohlavných žltých rúrkovitých kvetov, lúče sú zo súmerných samičích jazykovitých kvetov bielej alebo ružovkastej farby. Plodom je vajcovitá, úzko krídlatá sivá nažka bez chocholca.

Zbiera sa vňať alebo len samotné kvetné úbory. Z vňate sa odstrihujú (najviac 25 cm dlhé) vrcholky na začiatku kvitnutia, keď je väčšina kvetov v štádiu púčikov alebo len začínajú rozkvitať. Zber sa robí v období máj – jún až august – september. Vňať sa suší bežným spôsobom pre silicové rastliny, v tieni, rýchle, pri dobrom vetraní a teplote nepresahujúcej 35°C. Je mierne náchylná na zaparenie a mierne drobivá. Po vysušení tvorí drogu Millefolii herba, ktorá je oficinálna v súčasnom platnom európskom liekopise Ph. Eur. 8, s anglickým názvom Yarrow. Článok Millefolii herba bol uvedený aj v Slovenskom liekopise 1. vydanie (SL 1).

Hlavnou obsahovou zložkou drogy je silica s obsahom najmä proazulénov a iných seskviterpénov a monoterpénov a horkých seskviterpénových laktónov. Vňať obsahuje 0,15 – 0,3 % silice, Ph. Eur. 8 požaduje minimálny obsah silice 2 ml/kg, t.j. 0,2 % V/m s minimálnym obsahom 0,02 % proazulénov vyjadrených ako chamazulén. Droga ďalej obsahuje polyíny, triesloviny (3 – 4 %), flavonoidy, kumaríny, triterpény, fenolové kyseliny, minerálne soli.

Rebríčková vňať sa používa podobne ako rumančekový kvet. Tradične sa využíva pri zápalových a kŕčových problémoch tráviaceho traktu. Ďalej pri hepatobiliárnych ochoreniach (pečeň, žlč a žlčové cesty) a pri kožných zápaloch. Látky prítomné v silici majú antimikrobiálny účinok (proazulény a ostatné seskviterpény), flavonoidom sa pripisuje protikŕčový účinok a kyseline dikavoylchinovej choleretický účinok (zvyšovanie tvorby žlče a jej vylučovania). Rebríček má pre obsah trieslovín výrazné hemostatické účinky. Používa sa na liečbu hemoroidov. Extrakty drogy obsahujúce triesloviny a silicu pôsobia preventívne proti hnisaniu rán, urýchľujú ich hojenie a znižujú bolesť. Droga sa preto zvonka používa na obklady, výplachy a kúpele, často vo forme liehových extraktov (tinktúr). Zistil sa aj repelentný účinok drogy. Droga sa používa aj ako nervínum pri psychovegetatívnych ťažkostiach (týkajúcich sa duševných pochodov a vegetatívneho nervového systému, čo sa môže prejavovať bolesťami hlavy, ťažkosťami so srdcom, nervozitou a podráždenosťou, kŕčmi, problémami so žlčníkom a pečeňou, črevnými ťažkosťami). V ľudovom liečiteľstve sa rebríček považuje za liečivú rastlinu žien, droga a extrakty sa používajú do sedacích kúpeľov. Vnútorne sa podáva pri nechutenstve, bolesti žalúdka a pri žlčníkových a tráviacich ťažkostiach. Dokázali sa aj hepatoprotektívne účinky (znižujúce riziko poškodenia pečene).

Vňať rebríčka býva zložkou viacerých čajovín určených aj ako prísady do kúpeľa – dermatologických, diuretických, antireumatických, urologických a antihemoroidálnych. V čajovinách by podľa Potravinového kódexu SR rebríčková vňať nemala presiahnuť podiel 5 hmotn. %. Extrakty z drogy sú účinnou zložkou prípravkov pri žlčníkových, žalúdočných a črevných ochoreniach a podpornou (adjuvantnou) zložkou prípravkov mnohých indikačných oblastí, ako laxanciá, gynekologiká, kardiaká, prípravky pri cievnych ochoreniach. Môžu byť zložkou mastí na urýchlenie hojenia (granuláciu).

Dávkovanie: Na prípravu záparu z drogy sa použijú 2 – 4 g (1 – 2 polievkové lyžice) suchej vňate na šálku vriacej vody. Užíva sa 3 – 4-krát denne. Tinktúra (2 – 4 ml pripravené v pomere 1 : 5) sa užíva 3-krát denne. Neodporúčajú sa vyššie dávky a dlhšie užívanie. Nežiaduce účinky: Podobne ako pri iných rastlinách z čeľade Asteraceae s obsahom seskviterpénových laktónov sa môže vyskytnúť alergická kontaktná dermatitída, ktorá sa prejaví svrbením kože a tvorbou pľuzgierov.

Interakcie: Nie sú známe.

Kontraindikácie: Zriedkavý výskyt alergií ako pri iných rastlinách čeľade hluchavkovité (Asteraceae).

Tehotenstvo a dojčenie: Nie sú známe údaje o bezpečnosti používania v tomto období.

RNDr. D. Tekeľová, CSc.

Ukážka

Home Archív Liečivé rastliny 2014 Liečivé rastliny 4/2014 Vňate rastlín ako zdroj prírodných liečiv (3) - rebríček obyčajný